Čerešne (Prunus avium): pestovanie, rez, hnojenie a spracovanie plodov

(Prunus avium)

Čerešne sú plody čerešne vtáčej čiže čerešne obyčajnej, ktorá patrí do rodu slivka v čeľadi ružovité. Táto čerešňa bola v priebehu rokov vyšľachtená do mnohých odrôd, z ktorých si vyberie prakticky každý.

Čerešne patria medzi kôstkoviny, pretože v sebe obsahujú jednu kôstku.

Čerešne obsahujú množstvo vitamínov – C, A, B, P, E a ďalších minerálnych látok: horčík, železo, jód, fosfor, vápnik, zinok a i. Obsahujú tiež veľa vody, a tak sú vhodné do redukčnej diéty. Čerešne vďaka obsiahnutým látkam pomáhajú čistiť krv, pečeň aj obličky, a tak by ste si ich mali dopriať aspoň v čase ich dozrievania.

Sto gramov čerstvých čerešní má približne 60 kcal, takže aj väčšia miska plodov sa do ľahkého jedálnička pohodlne zmestí.

Čerešne pôvodne pochádzajú z celej Európy a Ázie, a to väčšinou ako plané čerešne vtáčie. Neskôr sa začali šľachtiť, najskôr už v staroveku v Ríme.

U nás sú prvé pestovateľské pokusy s čerešňami doložené od 12. storočia, hoci súčasné odrody vznikali od 19. do 20. storočia.

Kedy a kde vznikol zvyk bozkávania pod čerešňou? A čo presne tento symbolický bozk znamená? Musíme sa vypraviť do 19. storočia, keď po prvý raz – asi aj po vydaní Máchovho Mája – bolo možné pobozkať partnera či partnerku na verejnosti. Dovtedy to bolo výlučne v súkromí.

Bozk pod čerešňou má žene priniesť krásu, lásku a zdravie a celému páru potom lásku, ktorá vydrží najmenej do ďalšieho bozku pod čerešňou, a plodnosť.

TIP: Ak nemáte v dosahu čerešňu, môžete sa pobozkať pod akýmkoľvek rozkvitnutým stromom

Za stáročia bolo vyšľachtených mnoho odrôd čerešní, z ktorých je u nás uznaných najmenej 24. Čerešne sa delia na chrupky (tých je viac) a srdcovky. Chrupky majú žltú dužinu a svetlejšiu šupku. Srdcovky okrem toho, že majú skôr tvar srdca, majú tmavšiu dužinu a tmavočervenú šupku.

Chrupky

Burlat – je tmavá polochrupka, má veľmi veľké plody, tuhšie, tmavohnedočervené, sladké a veľmi aromatické. Čerešňa má vysokú a vyrovnanú úrodu a začína rodiť pomerne skoro. Nevýhodou môže byť jej široká koruna (hodí sa skôr do väčších záhrad), kvety a drevo sú citlivé na mráz. Výhodou je, že nemá zvláštne nároky na stanovište ani pôdu, najlepšie sa jej však darí v teplejších oblastiach.

Granát – je tmavá chrupka so stredne veľkými až veľkými plodmi, chuť je sladko navinulá a plody slabo farbia. Má veľmi dobrú a pravidelnú úrodu. Strom je stredne veľký – spočiatku rastie bujne, neskôr slabo. Je odolná voči chorobám, ale citlivá na vrtivku čerešňovú. Je stredne náročná na stanovište, znesie však aj sucho. Plody sa hodia na priamy konzum aj na ďalšie spracovanie.

Napoleonova – ide o pestrú chrupku, má veľké až veľmi veľké plody, je červenožltá, sladko navinulá a aromatická. Úroda je priemerná, ale každoročná. Rast stromu je silný alebo stredne silný, mieva pyramidálnu korunu. Je chúlostivá na vlhko a premokrenie a trpí aj na vírusové choroby. Potrebuje stanovište bohaté na živiny a chránené (proti vetru a mrazu).

Srdcovky

Karešova – je tmavá srdcovka so strednými až veľkými plodmi, tmavočervená s navinulou chuťou, veľmi silno farbí. Strom prináša pravidelnú a vysokú úrodu. Má veľkú a rozložitú korunu a spočiatku veľmi bujný rast, potrebuje dostatok miesta. Výhodou je, že netrpí ani chorobami, ani škodcami.

Kaštánka – tmavá srdcovka s veľkými guľovitými plodmi, šťava farbí veľmi silno. Je to jedna z najúrodnejších odrôd. V mladosti rastie bujne, potom menej, má však veľkú pyramidálnu korunu. Je veľmi odolná voči chorobám. Vyžaduje hlinito-piesočnatú priepustnú pôdu.

Rivan – srdcovka so stredne veľkými až veľkými plodmi, jasne červená, šťava slabo farbí. Má bohatú a pravidelnú úrodu. Je skôr menšia s redšou korunou. Býva odolná voči mrazu aj chorobám. Nevyžaduje žiadne zvláštne stanovište, znesie stredne ťažké pôdy a vydrží aj v chladnejších oblastiach.

Pestovanie čerešní vyžaduje pár znalostí, najmä o správnej voľbe odrody, výbere zdravého stromčeka, sadení a ďalšej starostlivosti.

Čerešne pestujte len tam, kde je pre ne vhodné stanovište, t. j. nesmie to byť mrazová kotlina ani miesto, kde fúka mrazivý vietor. Čerešňa potrebuje stredne ťažkú hlinito-piesočnatú pôdu skôr vápnitú, priepustnú, neznáša zamokrenie.

Stromčeky môžete vysádzať na jeseň (kým sa nezačnú prvé mrazíky), aj na jar (hneď ako mrazíky skončia). Jama pre stromček by mala byť veľká aspoň 50 x 50 cm a hlboká 50 až 60 cm. Na dno jamy dajte kompost, potom zasypte zeminou, vsaďte stromček a prihrňte zeminu, dobre udupte. Stromček treba v začiatkoch zalievať.

Najčastejšia otázka nových majiteľov čerešne znie, za ako dlho sa dočkajú prvej úrody. Odpoveď závisí predovšetkým od podpníka, na ktorý je odroda naštepená:

• Na semenáčovom podpníku (planá čerešňa vtáčia) začína čerešňa rodiť zvyčajne 4. až 6. rokom po výsadbe. Strom je veľký, ale dlhoveký.
• Na slabo rastúcom podpníku (typu Gisela alebo P-HL) prídu prvé plody už 2. až 3. rokom. Koruna zostane nízka, ľahko sa zbiera aj strihá.
• Plnú úrodnosť strom dosahuje zhruba medzi 8. a 10. rokom a pri dobrej starostlivosti rodí desiatky rokov.

Čerešňa kvitne podľa odrody a počasia v apríli a plody dozrievajú od konca mája pri skorých odrodách (napríklad Burlat) do začiatku júla pri neskorých. Väčšina odrôd je cudzoopelivá, takže bez vhodného opeľovača v okolí zostane strom bez úrody, aj keď bohato kvitne – pri výsadbe preto počítajte s dvoma odrodami, ktoré kvitnú v rovnakom čase.

Nástup úrodnosti vie urýchliť aj tvarovanie: bočné výhonky vyviazané do vodorovnej polohy zakladajú kvetné puky skôr než výhonky rastúce strmo nahor.

Čerešne nepotrebujú prihnojovať toľko ako iné plodiny, ale 3× ročne to ocenia – najmä tie mladšie stromčeky. Prihnojujte 2× na jar a 1× v lete, a to najlepšie dokonalým prírodným hnojivom, akým je HNOJÍK. Ten totiž obsahuje dusík pre rast zelených častí aj fosfor a draslík pre nasadzovanie kvetov a plodov.

Dávkovanie univerzálneho organického hnojiva pri kôstkovinách sa riadi vekom stromu:

• Mladý stromček do piatich rokov – menšia dávka rozprestretá v kruhu pod korunou, kde sú sacie korene.
• Vzrastený strom – dávka po obvode koruny, plytko zapravená do pôdy a zaliata.
• Posledné prihnojenie najneskôr v lete; neskorý dusík by nútil strom hnať nové výhonky, ktoré do zimy nevyzrejú.

HNOJÍK do e-shopu Dávkovanie a použitie

Ak sa chcete do rezu čerešní pustiť sami, mali by ste poznať základnú charakteristiku výhonkov: čerešňa má výhonky dlhé a krátke. Dlhé výhonky obsahujú prevažne listové puky, kým krátke výhonky obsahujú kvetné puky a len na konci majú listový puk. Bočné puky kvitnú a rodia.

Kedy strihať čerešňu a ako viesť udržiavací aj zmladzovací rez

Po výsadbe treba zrezať hlavný výhonok na 2/3 dĺžky a bočné výhonky na 1/2 dĺžky. Ak máte čerešňu ako vreteno, nemusíte zrezávať nič, len bočné výhonky dáte do vodorovnej polohy – napríklad vyviazaním.

Niekedy sa na čerešniach objavujú nahromadené puky. Tie treba odstrániť vylomením. Robte to opatrne, aby ste neporušili očká pod nimi.

Udržiavací rez – keď má strom požadovanú výšku, zrežeme predĺžený kmeň na bočný konár zvierajúci s kmeňom veľký uhol. Konár by mal byť aspoň spolovice taký hrubý ako kmeň.

Zmladzovací rez – starý strom môžeme zmladiť, keď zrežeme dvojročný alebo trojročný konár na krátky kytkový výhonok. Vegetatívny koncový puk potom vyrazí ako dlhý výhonok a týmito výhonkami nahradíme staré kostrové konáre.

Na vhodný podpník, napr. planú čerešňu vtáčiu, môžeme naštepiť akúkoľvek odrodu čerešne. Stačí získať vrúbeľ čerešne, ktorý zrežeme ostrým nožom šikmo; vrúble režeme na jeseň a necháme ich v mokrom piesku v pivnici do jari. Hneď ako na jar prejdú posledné mrazíky, môžeme štepiť. Na planej čerešni si nájdeme podobne hrubý konár, ako má vrúbeľ. Zrežeme ho tiež šikmo ostrým nožom. Obe rezné plochy priložíme, zaviažeme štepárskou páskou a zamažeme štepárskym voskom. To, že sa štepenie podarilo, spoznáme tak, že vrúbeľ na jar vyrazí.

Bohužiaľ, ani čerešne nie sú ušetrené chorôb a škodcov. Najviac však čerešniam škodia mrazy, ktoré môžu poškodiť drevo aj puky listov a kvetov na jar. Preto čerešne nikdy nesadíme do mrazových kotlín ani na iné nechránené miesta.

Škvrnitosť a suchá škvrnitosť listov – obe choroby spôsobujú huby a spoznáte ich podľa hnedých škvŕn na listoch. Najlepšia je prevencia – stromy vysádzať ďaleko od seba, dôsledne ich prerezávať, aby mali vzdušnú korunu. Napadnuté lístie zbierať a likvidovať. Ak je napadnutie rozsiahlejšie, bude potrebné použiť fungicíd.

Vŕtavka (vrtivka) čerešňová – škodcom, ktorý si rád pochutnáva na čerešniach, je práve vrtivka čerešňová. Samotná mucha na čerešniach neparazituje, ale kladie vajíčka do plodov. Z nich sa liahnu beľavé červíky, ktoré vyžierajú plody zvnútra. Plody hnijú a opadávajú. Prevenciou je zaobstarať si odrody, ktoré sú voči vrtivke odolné (Burlat, Karešova, Kaštánka). Pomáha aj včasný zber. Muchu možno odchytiť aj na žlté lepové dosky.

Za predčasným usychaním celých konárov býva monilíniová spála, hnijúce plody na strome má na svedomí monilíniová hniloba a chrastavité škvrny na plodoch chrastavivosť kôstkovín.

Hoci sa čerešne najčastejšie konzumujú surové, dajú sa celkom dobre spracovať aj na zimu. Ukážeme vám aspoň niektoré možnosti.

Zaváranie čerešní

Na zaváranie čerešní budete potrebovať: 1 kg čerešní, 1 l vody a 150 g cukru. Čerešne umyte a naskladajte do pohárov. Vodu priveďte do varu, prisypte cukor a nechajte ho úplne rozpustiť. Týmto nálevom zalejte čerešne v pohároch. Zaskrutkujte a zavarte v zaváracom hrnci pri 85 °C cca 20 minút.

Čerešne v rume

Takto naložené čerešne vydržia aj niekoľko rokov. Budete potrebovať 1 kg čerešní, 300 g cukru, 0,5 l rumu. Čerešne umyjeme, môžeme ich aj vykôstkovať, budú sa nám lepšie používať na zdobenie tort. Do pohárov klademe vrstvu čerešní, zasypeme cukrom atď. Nakoniec celý pohár zalejeme rumom. Nič nemusíme zavárať ani sterilizovať. Stačí nechať 3 týždne odležať.

Čerešňová bublanina

Budete potrebovať: 0,5 kg čerešní, 300 g hladkej múky, 100 ml oleja, 200 g cukru, 100 ml mlieka, 3 vajcia, 1/2 balíčka prášku do pečiva. Postup: Z bielkov vyšľaháme sneh, doň zašľaháme polovicu cukru. Druhú polovicu cukru šľaháme so žĺtkami a prikvapkávame olej. Keď sú žĺtka husté a napenené, primiešame k nim po častiach múku s práškom do pečiva, sneh a mlieko. Cesto nalejeme do vymasteného a vysypaného pekáča, poklademe čerešňami a pečieme asi 30 minút pri 190 °C. TIP: Obmenu získate, keď na čerešne nasypete posýpku.

Koláč s čerešňami

Na tento koláč budete potrebovať: 120 g hladkej múky, 20 g mletých mandlí, 20 g cukru, 120 g masla, 2 žĺtky, 400 g čerešní a na krém – 350 ml kyslej smotany, 1 vanilkový cukor, 20 g cukru, štipku strúhanej citrónovej kôry. Postup: Zo surovín na cesto vypracujeme hladké cesto a necháme ho 1/2 hodiny vychladiť v chladničke. Potom ho rozvaľkáme, dáme do vymastenej formy a popicháme vidličkou. Zo surovín na krém si vymiešame hustý krém. Polovicou ho potrieme cesto, poskladáme čerešne a prelejeme druhou polovicou krému. Pečieme 40 minút pri 180 °C.

Dokonalé prírodné hnojivo HNOJÍK na čerešne aj ďalšie ovocné stromy kúpite priamo u nás – balenia od 500 ml po 11 l, s dávkovaním rozpísaným podľa veku stromu.

KÚPIŤ Dávkovanie a použitie

Ďalšie ovocné dreviny a ich choroby: Ovocné rastliny v záhrade, Menej známe ovocné druhy, Vŕtavka čerešňová, Škvrnitosť listov čerešne a višne, Monilíniová hniloba, Chrastavivosť kôstkovín.