Višne (višňa obyčajná): odrody, pestovanie a recepty

(Prunus cerasus)

Višňa obyčajná je ovocný strom z čeľade ružovitých, podobne ako čerešňa vtáčia. 

Višne majú tmavočervené plody, ktoré dozrievajú počas leta. Najčastejšie skupiny višní sú amarelky, sklenky a griotky, ktoré sa ďalej delia na odrody.

Amarelky sú svetlo sfarbené a najviac sa podobajú čerešniam, majú aj svetlú šťavu.

Sklenky sú svetlo sfarbené a nakyslé.

Griotky sú tmavo sfarbené, majú väčšinou srdcovitý tvar a tmavú šťavu.

Višne vo všeobecnosti obsahujú množstvo vitamínov – C a B, ďalej obsahujú jód, vápnik, draslík.

Z višní sa zďaleka nespracúvajú len plody. Cenené je višňové drevo, a to najmä v nábytkárskom priemysle.

Višňa obyčajná (Prunus cerasus) a čerešňa vtáčia (Prunus avium) sú dva rôzne druhy, hoci sú si blízko príbuzné. Višňa rastie nižšie a často kríkovito, kým čerešňa vyrastie do vysokého stromu. Plody višní sú menšie, tmavšie a výrazne kyslejšie, preto z nich častejšie vzniká kompót, džem alebo pálenka než dezert na tanier.

Praktický rozdiel je aj v opelení a v zbere: višne sú samoopelivé a vystačia si samy, zatiaľ čo väčšina čerešní potrebuje v okolí opeľovača. Višne tiež dozrievajú neskôr, zhruba od konca júna do júla, a trhajú sa bez stopky.

Nasledujúce odrody patria medzi najznámejšie a môžete si medzi nimi vybrať tú, ktorá sa najviac hodí do vašej záhrady. Všetky uvedené odrody sú samoopelivé, t. j. nepotrebujú inú višňu na to, aby sa ich kvety opelili.

Morela neskorá – asi najznámejšia odroda vôbec, ide o griotku, ktorá má stredne veľké, tmavo hnedočervené plody a kyslú šťavu, ktorá silno farbí. Plody sú vhodnejšie na spracovanie než na priamy konzum. Má veľmi vysokú a pravidelnú úrodu. Strom má stredný, neskôr slabý rast, koruny sú malé, skôr guľovité, prevísajúce (podobne ako smútočná vŕba). Je odolná voči chorobám, rastie na všetkých typoch pôd.

Morava – je to takisto griotka, stredne guľatá, tmavočervená, vhodná na spracovanie aj na priamy konzum. Má pravidelnú úrodu, najviac plodov býva v spodnej časti koruny, čo uľahčuje zber. Rast stromu je spočiatku silnejší, neskôr slabší. Je veľmi odolná voči monilióze aj mrazu. Nie je náročná na stanovište ani pôdu.

Favorit – je to amarelka, má veľké ploskoguľovité plody, veľmi šťavnaté, vhodné na priamy konzum. Má stredný, neskôr slabší rast. Nevýhodou je, že pri dlhotrvajúcich dažďoch trpí moniliózou.

Fanal – je griotka, stredne veľká, tmavo hnedočervená, dužina je kyslá a málo vhodná na priamy konzum. Spočiatku rastie bujne, neskôr menej, v mladosti zahusťuje a je nutný rez. Odroda je veľmi odolná voči mrazu aj monilióze.

Višne potrebujú na zdarný rast stanovište chránené pred mrazom, vetrom a studenými dažďami. Najlepšie sa im darí vo vyššej nadmorskej výške a na južných svahoch. 

Čo sa týka pôdy, najvhodnejšia je priepustná piesočnatá alebo hlinito-piesočnatá pôda.

Na jar treba skontrolovať, či višne nenapadla monilióza. Spoznáte to podľa toho, že konce výhonkov sú zaschnuté. Najlepšou prvou pomocou je všetky choré konce bez milosti odrezať, a to tak, že režete do zdravého dreva – aby nezostal ani kúsok napadnutého. 

Podrobnejšie chorobu opisujú samostatné články o monilíniovej hnilobe a monilíniovej spále. Ak sa na listoch objavia drobné škvrny, ktoré postupne žltnú, hľadajte odpoveď pri škvrnitosti listov čerešne a višne.

Višne ocenia zelené hnojenie počas jari, potom ich možno prihnojovať dusíkatým hnojivom, v lete aj hnojivom s obsahom fosforu. Keď siahnete po Hnojíku, máte všetky dôležité zložky pokope.

Hnojík je dokonalé prírodné hnojivo, ktoré dusík, fosfor aj draslík nesie pokope, takže višňu netreba prihnojovať po častiach. Na ovocné stromy sa aplikuje zálievkou po obvode koruny, teda tam, kam siahajú konce konárov — práve tam sú sacie korene. Hnojí sa od pučania do konca júla; neskorší dusík by bránil vyzretiu dreva pred zimou. Balenia nájdete v katalógu Hnojíka.

Zber – zatiaľ čo čerešne sa majú trhať so stopkou, višne sa trhajú zásadne bez stopky, pretože odtrhnutím stopky (najmä neopatrným) by ste na strome poškodili plodonosný puk umiestnený na báze stopky.

TIP: Ak potrebujete plody na dlhšie uskladnenie a je potrebné mať aspoň časť stopky, potom je jedinou možnosťou stopky v polovici odstrihnúť.

Rez – prerezať potrebuje najmä višňa Morela neskorá, ktorá rastie prevísavo. Je nutné prerezať ju počas augusta. Zrežeme konáriky, ktoré prevísajú. Odrežeme všetky konáre, ktoré rastú dovnútra stromu a zbytočne ho zahusťujú. 

Rez pri vretene – ak pestujete len nízky stromček (vreteno), ponecháme bočné výhonky a dáme ich do vodorovnej polohy (vyviažeme). Každý rok odrežeme odplodené výhonky a nové vypestujeme ako plodonosné. Len čo strom dosiahne výšku, ktorú požadujeme, zrežeme predĺžený kmeň na úroveň vodorovného bočného výhonku.

Nakladané višne – budeme potrebovať 1 kg vykôstkovaných višní a 1 kg cukru. Višne aj so šťavou premiešame s cukrom, naplníme do pohárov, prikryjeme látkou, zaviažeme a dáme na slnko. Necháme 14 dní odležať – občas skontrolujeme, že sú višne stále ponorené v cukre. Potom uložíme do chladu; hodia sa na zdobenie tort a cukroviniek, v zime ich môžeme pridávať do čaju.

Zaváranie višní – višne sa dajú aj zavárať, podobne ako čerešne. Budeme potrebovať 1 kg višní, 1 l vody a 500 g cukru. Višne naskladáme do pohárov, vodu privedieme do varu a rozpustíme v nej cukor. Ešte teplým nálevom zalejeme višne. Sterilizujeme 20 minút pri 85 °C.

Sušené višne – kto chce uchovať višne na zimu, môže ich aj usušiť. Višne sa dajú sušiť v sušičke na ovocie aj v rúre. Treba ich vykôstkovať, prepláchnuť, nechať obschnúť a potom vyskladať na sitá sušičky alebo na plech vystlaný papierom na pečenie. V sušičke sušíme podľa návodu, v rúre pri 110 °C asi 4 hodiny (aj viac, podľa obsahu vody), pričom medzi dvierka dáme varechu, aby unikala para.

Hnojík na višne aj ostatné ovocné stromy kúpite priamo u nás.