Tvary ovocných stromov: vysokokmeň, polokmeň, štvrťkmeň, zákrsok, vreteno a palmeta

Tvar ovocného stromu sa určuje podľa výšky kmeňa, teda od zeme po najnižší konár koruny. Vysokokmeň má kmeň 180–200 cm, polokmeň 130–150 cm, štvrťkmeň 90–110 cm a zákrsok 50–70 cm. Štíhle vreteno a palmeta sa začínajú konáriť už 40–60 cm nad zemou.

Platí jednoduché pravidlo: čím nižší tvar, tým skôr strom rodí, tým menej miesta zaberie a tým ľahšie sa reže aj zberá. Zároveň však stojí na slabšom podpníku, potrebuje oporu a žije kratšie. Vysoké tvary sú naopak dlhoveké, ale na prvú úrodu sa čaká dlhšie a zberá sa z rebríka.

Spon v tabuľke platí pre jablone a hrušky, kde nie je uvedené inak. Kôl má po zatlčení končiť najviac 10 cm pod najnižším konárom koruny, aby do nej nezasahoval a neodieral ju.

Stromy na semenáči a bujných podpníkoch majú hlboké korene a kôl potrebujú len dovtedy, kým kmeň nezosilnie. Slabé podpníky majú jemné plytké korene bez kolového koreňa, strom sa ľahko vyvráti, a preto opora zostáva po celý život.

• Malá záhrada: zákrsky, štíhle vretená, palmety a stĺpovité stromčeky. Na rovnakú plochu sa zmestí viac odrôd s postupným dozrievaním, takže čerstvé ovocie máte od leta do jari. Na menšie koruny sa šľachtia aj takzvané kompaktné a spurové odrody so skrátenými prírastkami.
• Jablone a hrušky vo vyšších polohách: štvrťkmene. V nižších a teplejších polohách voľné alebo vretenovité zákrsky, palmety a štíhle vretená.
• Kôstkoviny: marhule, slivky a čerešne sa pestujú spravidla ako štvrťkmene. Višne a broskyne sa hodia aj na voľné zákrsky, broskyne s otvorenou kotlovitou korunou bez stredného výhonu (pozri rez broskyne).
• Veľká záhrada s trávnikom: polokmene a vysokokmene. Majú menšie riziko, že im jarný mrazík spáli kvety, pretože koruna je vyššie nad studeným prízemným vzduchom. Rodia však neskôr, zber a ošetrovanie sú prácnejšie (hlavne pri čerešniach a hruškách) a plody bývajú menšie. Rozumné je kombinovať väčšie aj menšie tvary.
• Jednotlivý strom pri dome, na dvore alebo na pasienku: vysokokmeň.
• Miesta so zverou a vysokým snehom: polokmeň alebo vysokokmeň, ktorého koruna je mimo dosahu ohryzu (pozri ochrana stromčekov pred ohryzom).
• Orech: semenáč vytvorí obrovskú korunu, do malej záhrady sa nehodí. Výnimkou sú štepené odrody s menšou korunou (pozri rez orecha).

Kmeň 180–200 cm, pri orechu až 220 cm. Je to tradičný tvar starých sadov, alejí a stromov pri stavaniach. Pod korunou sa dá pohodlne kosiť tráva aj chodiť, strom stojí na semenáči alebo na bujnom podpníku, dobre znáša suchšie hlboké pôdy a dožíva sa vysokého veku.

Nevýhody: prvá úroda prichádza o niekoľko rokov neskôr ako pri zákrskoch, koruna dorastá do veľkých rozmerov a zberá sa z vysokého rebríka. Druhé poschodie ramien sa pri vysokokmeni zakladá s odstupom až 150 cm od prvého.

Kmeň 130–150 cm. Pod korunou sa dá ešte kosiť trávnik a pracovať bez zohýbania, pritom sa koruna dá rezať a zberať s menším rebríkom ako pri vysokokmeni. Polokmene sa vysádzajú do väčších záhrad, kde nie je o miesto núdza.

Kmeň 90–110 cm. Kompromis medzi veľkým a malým stromom: koruna sa dá väčšinou ošetriť zo zeme alebo z nízkeho rebríka, strom rodí skôr ako polokmeň a pritom je dostatočne silný aj pre horšie podmienky. Preto je to najčastejší tvar jabloní a hrušiek vo vyšších polohách a obvyklý tvar marhúľ, sliviek a čerešní.

Zákrsok má kmeň len 50–70 cm vysoký a stojí na slabo až stredne rastúcom podpníku. Rodí skoro a pravidelne, plody bývajú väčšie a lepšie vyfarbené a všetka práca sa robí zo zeme.

Voľný zákrsok má korunu z 3–4 ramien so stredným výhonom, pri broskyniach bez neho. Hodí sa pre jablone, hrušky, višne aj broskyne.

Vretenovitý zákrsok má tvar kužeľa: dole je široký 1,5–2 m a vysoký 2,5–3 m. Vysádza sa do radov 3,5 m od seba a v rade 2–2,5 m. Zvlášť dobre sa naň hodia hrušky. Založí sa takto:

1. Pri výsadbe nechajte vo výške 40–60 cm nad zemou 4 ramená a stredný výhon. Pri odrodách s dlhými plodonosnými výhonmi stačia 3 ramená, pri slabo rastúcich odrodách s krátkym obrastom 5.
2. Spodné ramená skráťte na 6–8 púčikov, horné na 2–3 púčiky. Koncový púčik má vždy smerovať von z koruny.
3. Stredný výhon skráťte zhruba 20 cm nad úroveň najvyššieho ramena.
4. V júli ohnite silné ramená do šikmej až vodorovnej polohy a priviažte ich špagátom ku kmeňu alebo ku kolíkom v zemi. Slabo rastúce ramená ohýbajte až budúci rok. Nikdy ich nesťahujte pod vodorovnú polohu, rýchlo by zostarli.
5. Koncom júla až začiatkom augusta, keď výhony ukončia rast a vytvoria koncový púčik, predlžujúce výhony neskracujte. Ostatné letorasty, ktoré zahusťujú korunu, odrežte na pätku (krátky čapík asi 1 cm).
6. V ďalších rokoch v predjarí skracujte predĺženie ramien a stredného výhonu tak, aby koruna držala tvar kužeľa. Dlhší bočný obrast skracujte na 5–8 púčikov.
7. Ďalšie poschodie ramien zakladajte až vtedy, keď spodné poschodie dobre rastie a začalo rodiť, obvykle o 3–4 roky. Nové ramená vyberajte 30–40 cm nad spodnými, najlepšie jednotlivo, nie všetky z jedného miesta. Kým spodné poschodie nie je vyvinuté, stredný výhon každý rok zrežte na jeden púčik.

Štíhle vreteno je dnes najrozšírenejší tvar jabloní v sadoch aj v záhradách. Je užšie ako vretenovitý zákrsok (pri výške 2–2,5 m široké 1,25–1,6 m) a dá menej práce. Nemá trvalé ramená: plodný obrast vyrastá priamo zo strednej osi, dole je dlhší a viacročný, hore kratší, takže strom drží tvar úzkeho kužeľa.

Stojí vždy na slabom podpníku (pri jabloniach M 9, na horších pôdach M 26 alebo M 7) a potrebuje trvalý kôl alebo drôtenku. V rade sa vysádza 1,5–2 m od seba.

1. Jednoročný štep (nerozkonárený výhon okolo 120 cm) skráťte po výsadbe na 80–90 cm. Z púčikov pod rezom vyrastú bočné výhony.
2. Dvojročný stromček s bočnými výhonmi: strednú os skráťte tak, aby bola 30–40 cm nad najvyšším bočným výhonom. Bočné výhony neskracujte, a ak rastú strmo nahor, ohnite ich do vodorovnej polohy.
3. 2. a 3. rok: odstráňte len najbujnejšie výhony, ktoré by konkurovali osi. Ostatné nechajte rásť a rodiť.
4. Špička: pri bujných odrodách os neskracujte, ale znížte ju na slabší a kratší bočný výhon. Skrátená os by vyhnala zväzok silných konkurenčných výhonov.
5. Od 4.–5. roku sa strom reže obnovovacím rezom: obrast, ktorý odrodil, sa priebežne nahrádza mladými výhonmi (postup opisuje rez rodiacej jablone).

Palmeta je plošný tvar: ramená vedú len v smere radu a stromy spolu vytvoria ovocnú stenu. Kmeň je 40–60 cm vysoký. Stena sa hodí pozdĺž cesty, plotu alebo múru, ktorý stromu pridá teplo. Plody sú dobre osvetlené a kvalitné, práce však pribudne, pretože ramená sa musia vyväzovať.

Drôtenka: stĺpiky 2–3 m vysoké, zapustené 75 cm do zeme, medzi nimi napnutý pozinkovaný drôt s hrúbkou 2,5–3 mm v 3–4 radoch asi po 50 cm. Ramená sa vyväzujú mäkkým špagátom alebo páskou, nikdy drôtom, ktorý by sa zarezal do kôry.

Ktorý typ palmety: pre záhradu sa najlepšie osvedčili palmety so zvislou osou a šikmými ramenami. Šikmé ramená dobre rastú, rodia a dávajú kvalitné ovocie aj po rokoch. Palmety s vodorovnými ramenami rodia skoro, ale v hornom poschodí bujnejú vlky a kvalita plodov časom klesá.

Jednoduchá voľná palmeta krok za krokom:

1. Stromčeky vysádzajte do radu 2–3 m od seba, rady 3–4 m od seba.
2. Vyberte dve ramená rastúce v smere radu a vyviažte ich šikmo: pri odrodách s previslým rastom asi 40° od zvislej osi, pri vzpriamene rastúcich asi 50°. Ramená neskracujte.
3. Ďalšie poschodie založte 60–80 cm nad prvým rovnakým spôsobom.
4. Stenu držte do výšky 2–2,5 m. Výška nemá presiahnuť šírku uličky medzi radmi a hore má byť stena zhruba o polovicu užšia ako dole, inak sa spodná časť vyholí.

Pre steny sa hodia slabo až stredne bujné odrody s pravidelnou plodnosťou na slabších podpníkoch, napríklad jablone ‚James Grieve‘, ‚Golden Delicious‘ alebo ‚Idared‘ a hrušky ‚Konferencia‘, ‚Williamsova‘ alebo ‚Lucasova‘. Na bujnom podpníku by stena príliš rástla. Broskyne sa na stenu vedú ako trojramenná palmeta (stredný výhon a dve ramená v smere radu pod uhlom 45°), stromy 3–4 m od seba.

Odstup ovocnej steny od susedného pozemku rieši článok vzdialenosť stromu od hranice pozemku.

Pravé stĺpovité odrody existujú len pri jabloniach: majú jeden silný výhon s krátkymi plodonosnými konárikmi a úzky tvar držia dedične. Pri hruškách, čerešniach, slivkách či broskyniach sa ako „stĺpovité“ predávajú úzke tvary na slabom podpníku, ktoré štíhle zostanú len vďaka pravidelnému rezu. Výsadbu do nádob, rez aj zimnú ochranu opisuje článok stĺpovité ovocné stromčeky.

Výška kmeňa sa dá vypestovať na akomkoľvek podpníku, ale veľkosť koruny a dĺžku života určuje podpník. Zásada znie: čím väčší tvar chcete, čím plodnejšia a menej vzrastná je odroda a čím horšia je pôda, tým bujnejší podpník.

• Semenáče a bujné podpníky majú mohutné hlboké korene, stromy rastú silno, zvládnu aj suchšie hlboké pôdy, rodia neskôr a dožívajú sa vysokého veku. Patria pod polokmene a vysokokmene.
• Slabé vegetatívne podpníky privádzajú strom k úrode skoro a hojne, ale strom žije kratšie, má jemné plytké korene a potrebuje trvalú oporu. Patria pod zákrsky, vretená a palmety.

Broskyne sa pestujú na semenáči broskyne alebo myrobaláne, do vápenatých pôd na podpníku GF 677. Podrobnosti o jednotlivých podpníkoch nájdete v článku podpníky ovocných stromov.

Pri zákrskoch a vretenách na slabom podpníku strážte hĺbku výsadby. Miesto štepenia musí zostať nad zemou. Keď ho zasypete, vyrastú z ušľachtilej odrody vlastné korene, strom zbujnie a o výhody slabého podpníka prídete.

Najčastejšia chyba v záhradách je príliš hustá výsadba. Stromy sa potom navzájom tienia, ženú sa do výšky, málo kvitnú, viac ich napádajú choroby a ovocie je horšie. Pri plánovaní si predstavte záhradu s dospelými stromami, nie s čerstvo vysadenými prútikmi.

• Čím bujnejšie rastie odroda aj podpník a čím úrodnejšia je pôda, tým väčšia vzdialenosť. Slabo rastúce odrody na zakrpatených podpníkoch a stromy na chudobnejších a suchších pôdach sa vysádzajú hustejšie.
• Hustejšia výsadba sa oplatí aj na svahoch na juh, juhovýchod a juhozápad, kde koruny zatienia pôdu a tá menej vysychá.
• Ak majú všetky stromy rovnaký tvar, vysádzajte ich do trojuholníkového sponu. Najlepšie využije plochu a lepšie zatieni pôdu.
• Ak kombinujete tvary (štvrťkmene so zákrskami) alebo stromy s kríkmi, zvoľte štvorcový alebo obdĺžnikový spon a malé tvary vysádzajte medzi veľké.
• Na svahoch veďte rady po vrstevniciach. V teplých a suchých polohách orientujte rady stien a vretien od severu na juh, v chladnejších a vlhkejších od západu na východ.

Postup sadenia opisuje článok výsadba stromov.

Pevnú a svetlú korunu postavíte v prvých 3–5 rokoch, pri kôstkovinách za 2–3 roky. Čo zanedbáte, budete neskôr naprávať veľkými ranami.

Z prútika si tvar vypestujete sami. Jednoročný nerozkonárený štep (prútik) je lacnejší a hodí sa pre akýkoľvek tvar. Na jar ho skráťte na požadovanú výšku kmeňa a k nej pridajte 6–7 púčikov. Z nich vyrastie predlžujúci výhon a 5–6 bočných, z ktorých vyberiete ramená. Výhony, ktoré vyrastú nižšie na kmeni, nechajte do leta, kmeň vďaka nim zosilnie, a v júli až auguste ich odrežte tesne pri kmeni.

Rez po výsadbe (pri jesennej výsadbe až na jar pred rašením):

1. Vyberte 3, najviac 4 zhruba rovnako silné výhony rovnomerne rozmiestnené okolo kmeňa. Ideálny uhol od kmeňa je 40–60°. Ostrejšie postavené výhony sa pri úrode alebo vetre vylamujú, najmä pri kôstkovinách. Pevnejšie držia ramená, ktoré nevyrastajú z jedného miesta, ale majú medzi sebou výškový odstup.
2. Nadbytočné výhony odrežte na konárový krúžok alebo ich ohnite do oblúka a priviažte ku kmienku. Ohnutý výhon nasadí kvetné púčiky a rodí už budúci rok.
3. Konkurenčný výhon, ktorý rastie tesne pod stredným výhonom ostro nahor, odstráňte.
4. Najprv skráťte ramená, a to tak, aby ich konce boli v rovnakej výške. Vyššie ramená skráťte viac, nižšie menej. Režte nad púčikom smerujúcim von.
5. Stredný výhon skráťte tak, aby bol 10–20 cm nad koncami ramien. Čím menej vzrastná odroda a čím slabšie ramená, tým hlbšie.

Pri ovocných stromoch sa teda stredný výhon po výsadbe skracuje, ale neodstraňuje, a ďalej vedie korunu. Najvyšší púčik má v raste prednosť: keby stredný výhon zostal vysoko nad ramenami, ramená by zaostali a strom by sa vytiahol do výšky. Stromčeky so slabými koreňmi alebo vysadené na jar do sucha režte hlbšie: ramená na 1–3 púčiky, stredný výhon na 3–4 púčiky. Stromček, ktorý po výsadbe zostane bez rezu, začne predčasne rodiť, vysilí sa a roky krpatie.

Výchovný rez v 2.–5. roku:

• Predlžujúce výhony ramien skráťte prvý rok po výsadbe asi o polovicu, v ďalších rokoch menej (o tretinu, štvrtinu, pätinu). Po 3–5 rokoch, pri kôstkovinách po 2–4 rokoch, ich už neskracujte.
• Stredný výhon držte asi 20 cm nad rovinou ramien. Čím viac ho skrátite, tým viac posilníte ramená.
• Konkurenčné a strmé výhony odstraňujte celé. Ich vzniku predídete, keď ich v júni zaštipnete za 5. listom.
• Vodorovný a sklonený obrast neskracujte, sám nasadí kvety. Čím vodorovnejší konár, tým viac kvitne a menej rastie. S ohýbaním však začnite až pri stromčeku, ktorý dobre rastie, a nikdy pod vodorovnú polohu.
• Druhé poschodie ramien založte o 3–5 rokov, keď sú spodné ramená dobre vyvinuté: spravidla 3 výhony v odstupe 70–150 cm od prvého poschodia (čím bujnejšia odroda a vyšší tvar, tým viac), pri nižších tvaroch stačí 40–50 cm. Vyberajte výhony, ktoré pri pohľade zhora rastú do medzier medzi spodnými ramenami.

Kôstkoviny sa režú vo vegetácii, nie v zime, kvôli klejotoku a infekciám. Konkrétne postupy nájdete v článkoch rez čerešní, rez slivky a rez marhule. Rez jablone podľa veku stromu opisuje rez jablone.

• Vysoký tvar do malej záhrady a príliš hustá výsadba. Polokmeň jablone na semenáči potrebuje 8–10 m. Stromy vysadené nahusto sa vyťahujú za svetlom a rodia len na obvode koruny.
• Zakrpatený stromček zasadený hlboko. Miesto štepenia pod zemou znamená vlastné korene odrody a koniec zakrpateného rastu.
• Vreteno alebo zákrsok bez kôla. Slabý podpník strom s úrodou neudrží, vietor ho vyvráti.
• Ramená z jedného miesta a pod ostrým uhlom. Takéto rozkonárenie sa pod úrodou alebo snehom rozlomí.
• Ohýbanie pod vodorovnú polohu. Konár rýchlo zostarne a na ohybe vyháňa vlky.