Slivka (Prunus domestica)

(Prunus domestica)

Slivka, teda aj slivka domáca či slivka obyčajná, patrí do rodu slivka a do čeľade ružovitých.

Slivka strom

Ako na prvý pohľad spoznáte slivku? Je to strom, výnimočne ker dorastajúci do výšky až 10 metrov. Korunu má vajcovitú a hodne rozkonárenú. Kmeň je hnedosivý, borka býva rozpraskaná. Listy sú striedavé a vajcovité. Kvety biele až naružovelé a kvitne v apríli až máji.

Slivka plody

Plody slivky majú fialovú farbu a sú tiež vajcovité, skôr podlhovasté. Obsahujú množstvo zdravých látok: z vitamínov sú to C, A, B1 a B2, z minerálnych látok sodík, fosfor, vápnik, draslík, železo.

Slivkové drevo nie je príliš dobré na výrobu nábytku, zato má iné využitie: dajú sa z neho vyrezávať drobnejšie ozdobné predmety a používa sa aj ako drevo na údenie mäsa – dodáva mäsu slivkový nádych.

Podľa veľkosti záhrady, druhu pôdy a možností, ktoré môžete pestovaniu sliviek venovať, si vyberte niektorú z nasledujúcich odrôd.

Domáca veľkoplodá – táto slivka sa svojimi plodmi hodí najlepšie na využitie v domácnosti, je samoopelivá, takže nepotrebuje vo svojom okolí žiadneho opeľovača (slivku), rast je stredne silný, rodí pomerne skoro (už okolo 4. roku), výnos je vysoký a pravidelný, slivky sú tmavomodré, sladko navinulé, kôstka sa ľahko oddeľuje od dužiny. Jedinou nevýhodou je silná náchylnosť na šarku (chorobu) – pozri nižšie.

Zimmerova – odroda je vhodná na priamy konzum, dá sa pestovať aj vo vyšších polohách, je čiastočne samoopelivá, rastie slabo až silno, je málo náchylná na šarku, ale zato pri dlhšie trvajúcich dažďoch majú plody sklon praskať. Plody sú veľké, fialovomodré, kôstka sa od dužiny uvoľňuje horšie ako pri predchádzajúcej odrode.

Čačanská Lepotica – potrebuje skôr teplejšie stanovište, je veľmi vzpriamená, má hustú korunu, potrebuje rez viac ako iné odrody, je čiastočne samoopelivá, plody sú veľké tmavomodré, dužina sladká a kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

Stanley – odroda na priamy konzum aj ďalšie spracovanie, je samoopelivá, rast je silný, strom vysoký s pyramidálnou korunou, potrebuje skôr vlhkú pôdu, plod je veľký, hnedasto fialový, sladko navinulý, kôstka sa uvoľňuje horšie.

Slivky sa do istej miery pestujú ľahšie než napríklad broskyne alebo marhule, pretože prospievajú takmer na všetkých pôdach a nie sú také náchylné na neskoré jarné mrazíky.

Napriek tomu budú mať lepšiu úrodu, keď zvolíte teplejšiu, vzdušnú pôdu, ktorá bude mierne zásaditá. Okrem toho potrebujú slivky dostatok živín, teda najmä dostatok humusu, pri sadení potom pridať kompost a pravidelne prihnojovať.

Slivka potrebuje dostatok vody, najmä v čase, keď sa vyvíjajú plody, ale neznáša trvalo zamokrené pôdy.

Ak sa budete o slivku dobre starať, bude rodiť o 4 až 6 rokov.

Vlaha. Slivky sú spolu s jabloňami najnáročnejšie ovocné stromy na vlahu. Hlavnú časť koreňov majú len do hĺbky asi 50 cm, takže v suchu strádajú ako prvé. Pomáha mulč pod korunou a výdatná zálievka v čase, keď rastú plody. Hladina podzemnej vody má byť ideálne okolo 1,2 m pod povrchom. Na svahu saďte slivky do najnižších, najvlhších miest. V teplejších oblastiach sa im darí lepšie na svahoch odvrátených od juhu, kde toľko netrpia suchom.

Poloha a pôda. Slivky sa pestujú zhruba do nadmorskej výšky 600 m. Vyhovuje im pôda neutrálna až mierne zásaditá (pH asi 6,5 až 8). Do suchých, teplých polôh sú vhodnejšie slivky štepené na myrobalane, ktorý však potrebuje dostatok vápnika v pôde.

Prehľad podpníkov nájdete v článku podpníky ovocných stromov.

Slivka z koreňových výmladkov. Nevrúbľovaná ‚Domáca slivka‘ na vlastných koreňoch tvorí koreňové výmladky. Na jeseň ich môžete vykopať a vysadiť ako nový strom alebo ako podpník pre inú odrodu. Berte ich len zo zdravých, plodných stromov bez šarky, vírus sa výmladkami prenáša. Nevhodné sú aj výmladky stromov, ktoré silno odnožujú. Pri vrúbľovanej slivke vyrastá z koreňov podpník, nie odroda.

Opelenie. Mnohé slivky sú cudzoopelivé a potrebujú nablízku inú odrodu, ktorá kvitne v rovnakom čase. Samoopelivé sú napríklad ‚Domáca slivka‘, ‚Stanley‘, ‚Hanita‘ a ‚Jojo‘. Aj samoopelivým odrodám však prospeje, keď v okolí kvitne ďalšia slivka.

Priestor a presádzanie. Polokmene sliviek potrebujú 6 až 7 m priestoru, štvrťkmene 5 až 7 m. Staršiu slivku možno presadiť len do veku asi 10 rokov, radšej na jar.

Slivka potrebuje na svoj rast dusík, môže sa teda hnojiť maštaľným hnojom, dusičnanom amónnym, alebo prírodným hnojivom Hnojík, ktoré v sebe spája základné prvky pre úspešné hnojenie. Hnojivo zapravíme zľahka do pôdy, pretože slivky majú plytké korene.

Slivky rastú väčšinou priamo nahor, a preto sa môže stať, že rodia neskoro. To najlepšie vyriešite tak, že budete slivky pestovať ako zákrpky alebo vretená. Zastrihnete hlavný výhonok a bočné výhonky uvediete do vodorovnej polohy.

Pretože slivky rodia na krátkych výhonkoch, snažíme sa slivku čo najviac rozkonáriť.

V lete, hneď po zbere (spravidla v auguste), urobíme rez slivky. Odstránime všetky plané výhonky – vlky, a to tak, že ich neodrežeme hneď pri kmeni, aby sme neporušili očko, ale necháme takzvaný čapík (asi 20 cm).

Pri mladších stromoch (nad 3 roky) robíme na jar udržiavací rez. Odrežeme najstaršie konáre na kostru koruny (do plodonosného dreva) a z mladých výhonkov vypestujeme nové plodonosné konáre – uvedieme ich do vodorovnej polohy.

Pri starších stromoch môžeme v marci/apríli urobiť zmladzovací rez. Robí sa ešte skôr, než slivka vykvitne. Vyrežeme staršie konáre a mladšie výhonky uvedieme do vodorovnej polohy. Malé rany sa nenatierajú, veľké rany začistíme ostrým nožom a môžeme ich ošetriť stromovým balzamom.

Rez v skratke: rodiacu slivku presvetľujte na konci leta po zbere, mladé stromčeky režte na jar na začiatku rašenia. Koruna má mať 3 až 4 ramená s veľkým uhlom odklonu a odstupom 10 až 15 cm, slivky majú krehké drevo. Staršie stromy zmladzujte postupne, najlepšie na dvakrát. Podrobný postup je v článku rez slivky.

Správny termín zberu sliviek, ringlót aj mirabeliek závisí od toho, na čo ich chcete použiť:

• Na kompóty sa oberajú plody, ktoré už majú farbu odrody, ale dužinu ešte pevnú. Pri zaváraní sa nerozpadnú.
• Na priame jedenie zberajte slivky úplne vyfarbené, s jemnou a šťavnatou dužinou.
• Na lekvár a sušenie sa najlepšie hodia úplne vyzreté plody. Stará ‚Domáca slivka‘ je najchutnejšia, keď na strome prezreje.
• Na prepravu alebo krátke uskladnenie zberajte o 4 až 6 dní skôr, než slivky úplne dozrejú. Celkom zrelé sa rýchlo kazia.

Ako oberať: zberajte za sucha, ideálne ráno po oschnutí rosy alebo podvečer. Ovocie na uskladnenie oberajte so stopkou, vydrží dlhšie. Slivky dozrievajú postupne, preto sa oplatí strom oberať v dvoch až troch termínoch namiesto toho, aby ste ho obrali naraz. Postupný zber zvyšuje úrodu aj kvalitu plodov. Obraté ovocie nenechávajte na slnku a čo najskôr ho dajte do chladu.

Plody poškodené obaľovačom alebo s hnilobou oddeľte hneď pri zbere, nákaza by sa rýchlo preniesla na zdravé (pozri Moniliniová hniloba). Ako sa líši zber ďalšieho ovocia, zhŕňa článok Zber a skladovanie jabĺk.

Sušené slivky – aby ste nemuseli kupovať sušené slivky, ktoré by mohli byť sírené, vyrobte si ich radšej sami. Stačí, keď asi 1 kg sliviek umyjete, vykôstkujete a rozdelíte na polovice. Slivky naskladajte na plech vyložený papierom na pečenie a dajte do rúry na 50 °C, do dvierok dajte varechu, aby mohla unikať para. Slivky sa sušia niekoľko hodín, môžete ich sušiť aj na niekoľkokrát. Sušené slivky uskladnite do pohárov, dóz alebo plátenných vrecúšok a uchovávajte v suchom prostredí.

Slivkový lekvár – výborný je domáci lekvár. Použite iba plne vyzreté slivky. Umyte ich, vykôstkujte a pomeľte na mlynčeku (môže byť aj ten na mäso). Dajte variť do veľkého hrnca – na sporák alebo aj do rúry. Pri varení ich treba občas premiešať. Asi v polovici varenia môžete pridať cukor – podľa toho, aké sú slivky samy sladké. Varíme do zhustnutia, lekvár musí odkvapkávať po väčších kúskoch z varechy. Plníme ešte horúci do pohárov, zavrieme viečkom, na chvíľu otočíme dnom nahor, potom obrátime späť a necháme vychladnúť. Uchovávame v chlade a tme. Vydrží aj roky.

Koláč so slivkami – slivky sa dobre hodia k tvarohu a maku, ale ak ste napríklad alergickí na mak, môžete túto ingredienciu vynechať. Budete potrebovať: 0,5 kg sliviek; 500 g hladkej múky, 1 kocku droždia, 250 ml mlieka, 60 g cukru, štipku soli, 1 vajce, 100 g masla; tuk a múku na vymastenie a vysypanie plechu; 1 vaničku tvarohu, 1 vajce a 100 g cukru; 20 g mletého maku a 20 g práškového cukru. Z droždia, trošky teplého mlieka a trošky cukru necháme vzísť kvások, pridáme ostatné suroviny na cesto, vymiesime a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto rozvaľkáme na tvar plechu + okraje. Vyložíme ním plech. Tvaroh s vajíčkom a cukrom rozmiešame a rozotrieme na cesto. Poukladáme vykôstkované polovice sliviek – rezom nadol. Posypeme makom zmiešaným s práškovým cukrom. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 °C a pečieme cca 30 minút.

Slivkové knedle – slivkové knedle sú najlepšie zo zemiakového cesta, posypané makom a poliate rozpusteným maslom alebo masťou. Na zemiakové cesto budete potrebovať 1 kg vopred uvarených zemiakov, 1 vajce, soľ, cca 500 g hrubej múky (podľa toho, aké múčnaté sú zemiaky). Zemiaky nastrúhame najemno a zo surovín vypracujeme zemiakové cesto. Rozdelíme ho na menšie guľky, ktoré sploštíme a cestom obalíme polovicu alebo celú vykôstkovanú slivku. Dobre zabalíme. Všetky knedle naraz vložíme do vriacej vody a varíme, kým nevyplávajú na povrch. Dáme na taniere, posypeme mletým makom zmiešaným s práškovým cukrom a polejeme rozohriatym tukom.

Slivkové čatní – bude výbornou prílohou k pečenému alebo grilovanému mäsu. Budete potrebovať: 1 kg sliviek, 1 až 2 jablká, 200 ml pomarančového džúsu, 100 ml červeného vína, 2 lyžice cukru, 2 lyžice medu, kúsok čerstvého zázvoru (alebo lyžičku mletého), štipku čili, kúsok celej škorice, vetvičku tymianu, pár hrozienok. Postup: Slivky umyjeme, vykôstkujeme a nakrájame na menšie kúsky. Rovnako tak jablká. Do hrnca dáme slivky a jablká, zalejeme troškou vody a privedieme do varu. Pridáme nastrúhaný zázvor (alebo mletý), prilejeme pomarančový džús, hrozienka, škoricu, tymian a varíme na miernom plameni. Ku koncu pridáme víno, cukor a med. Zvaríme do tuhšej konzistencie (asi 60 minút dohromady). Ešte horúce plníme do malých pohárikov, zavrieme viečkom a necháme vychladnúť. Popíšeme a uchovávame v chlade, načaté v chladničke.

Organické hnojivo Hnojík aj odporúčané dávkovanie pre jednotlivé rastliny nájdete v e-shope. Súhrn výživy ovocných drevín je v článku Ovocné rastliny v záhrade.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Tip: Ako ovocné stromy vyživiť jarným postrekom cez list aj posypom ku koreňom, opisujeme v článku Hnojivo na ovocné stromy.

Čo slivku najčastejšie trápi: Choroby sliviek, čo slivke škodí, Šarka, Moniliniová hniloba, Piliarka slivková a Obaľovač slivkový.

Ďalšie ovocné druhy do záhrady: Marhuľa, Broskyne, Čerešne, Višne, Jabloň, Hrušky a Trnka. Prehľad nájdete v článku Ovocné rastliny v záhrade.