🚚 Packeta zdarma od 70,00 €

Chilli papričky

Druhy, pestovanie v kvetináči aj na záhrade, sušenie a nakladanie

Chilli papričky – čím sa líšia od papriky a prečo pália

Zrelé chilli papričky rôznych farieb a tvarov

(Capsicum)

Chilli papričky sa od bežnej zeleninovej papriky, takzvanej kapie, líšia hlavne pálivosťou. Chilli papričky môžu byť vyšľachtené z rôznych krovitých paprík, ktoré pôvodne rastú v Ázii (India, Čína, Japonsko, Vietnam), v Afrike aj v Južnej Amerike.

Za svoju pálivosť vďačia látke kapsaicín (určite poznáte zahrievacie kapsaicínové náplasti, keď vás bolia kĺby a podobne).

Okrem toho papričky obsahujú aj vitamíny B, C a karotén, ďalej pomáhajú tráveniu (v malom množstve) a sú aj afrodiziakom.

Papričky tiež pomáhajú zrýchľovať metabolizmus a pomáhajú pri redukčných diétach. Nemali by ste ich však jesť, ak máte problémy so žlčníkom.

A posledná výhoda: chilli papričky sú bohaté na antioxidanty a dobre zapadnú do pestrej stravy.

Zaujímavosť

Chilli papričky môžete pestovať v záhrade aj v nádobách a použiť ich ako okrasné rastliny. Nielen plody, ale aj kvety niektorých kultivarov sú veľmi dekoratívne.

História pestovania chilli papričiek

Rastlina chilli papričky s dozrievajúcimi červenými plodmi

Pôvod papričiek nájdeme v Južnej Amerike, kde ich pestovali Indiáni, a to už v 6. storočí pred naším letopočtom.

Po Kolumbových výpravách sa papričky rýchlo rozšírili po celom svete – najprv teda do Indie, kde sa stali výbornou náhradou za drahé korenie.

Potom sa cez výpravy Osmanskej ríše dostali do Maďarska, kde vznikla nám známa mletá paprika – ale pozor: existuje pálivá aj sladká.

Dnes je pestovanie chilli papričiek rozšírené prakticky po celom svete a neustále sa objavujú nové kultivary. Niektorí šľachtitelia sa tiež snažia vypestovať papričku s čo najpálivejšou chuťou.

Chilli papričky druhy: paprika čínska, ročná, krovitá, chlpatá aj krídlatá

Chilli papričky sa delia na niekoľko druhov, v ktorých boli potom vyšľachtené ďalšie kultivary. Jednoduché delenie vám tu predstavíme:

Paprika čínska – hoci sa volá čínska, pôvodne pochádza z Južnej Ameriky, patrí k najpálivejším, medzi kultivary nájdete napríklad: 7-Pot chilli, Fatalii, Datil, Carolina Reaper…

Paprika ročná – pochádza zo Severnej a Južnej Ameriky, patria sem pálivé aj nepálivé druhy, plody majú zelenú, žltú alebo červenú farbu.

Paprika krovitá – jej domovom je Južná a Stredná Amerika, rastie v tropických a subtropických oblastiach, kultivary sú napríklad Tabasco (vyrába sa z nej rovnomenná omáčka) a Malagueta.

Paprika chlpatá – pôvodom je v Strednej a Južnej Amerike, mieva veľké fialové kvety a guľaté červené plody. Farba sa môže líšiť podľa kultivaru, napríklad Canario má plody žlté.

Paprika krídlatá – pochádza z Južnej Ameriky, má zelené plody zaujímavého tvaru (ako zvonček), kultivar Lemon Drop má plody žlté.

Najpálivejšia chilli paprička: Carolina Reaper a stupnica SHU

Carolina Reaper – najpálivejšia chilli paprička na svete

Pálivosť chilli papričiek sa posudzuje podľa osobitnej stupnice. Prvenstvo podľa nej si už mnoho rokov drží Carolina Reaper, ktorá dosahuje až 2 200 000 jednotiek na stupnici SHU (Scovilleho stupnica).

Chilli papričky pestovanie: svetlo, teplo a vhodná zemina

Chilli papričky sa dajú pestovať aj v našich podmienkach, obvykle ako jednoročné, ale ak by sa vám podarilo ich dobre zazimovať, môžete ich pestovať ako viacročné – napokon v Amerike rastú v prírode ako trvalky.

Papričky vyžadujú najmä veľa svetla a tepla. Úplne vonku by sa dali pestovať jedine v teplých oblastiach – Podunajská nížina, južné Slovensko. Inak odporúčame skôr skleník.

Zemina pre chilli papričky

Papričky potrebujú skôr priepustnú pôdu s vyšším pH. Optimálny je substrát vytvorený z rašeliny, piesku a ílovitej zložky. Môže sa prevzdušniť perlitom. Vhodné substráty sa dajú aj kúpiť v špecializovaných predajniach.

Papričky sa rovnako ako papriky predpestúvajú zo semienok (v byte). Potom sa pikírujú do samostatných kvetináčov a nakoniec, po zmrznutých mužoch, sa vysádzajú do skleníka, prípadne na záhon.

Papričky potrebujú zaliať pri vysadení, potom už znesú skôr sucho než premokrenie.

Rozmnožovanie papričiek

Papričky sa rozmnožujú semenami, ktoré sú dobre klíčivé a klíčivosť si udržiavajú aj niekoľko rokov.

Chilli papričky v kvetináči: pestovanie aj zazimovanie

Zelená chilli paprička jalapeño pestovaná v kvetináči

Výhodou pestovania chilli papričiek v kvetináči je to, že ich môžete na zimu zazimovať a pokúsiť sa pestovať ich ako viacročné. Potom sa dočkáte aj lepšej úrody a vyššieho zberu. Kvetináč vyberajte veľký tak akurát, aby sa doň zmestil koreňový bal papričky. Dole umiestnite drenáž z kamienkov alebo okruhliakov, nech môže voda dobre odtekať. Na drenáž nasypte substrát vhodný pre papričky. Zasaďte papričku, pridajte substrát a zalejte. Papričky pestujte na svetlom a chránenom mieste, pred dažďom ich radšej uprac, aby nechytili pleseň. Na zimu zazimujte do nezamŕzajúcej miestnosti.

Chilli papričky recepty: sušenie, mletie a nakladanie do oleja

Sušené chilli papričky – papričky môžete sušiť v sušičke, alebo aj na slnku, prípadne v rúre. Dôležité je umyť ich, prekrojiť na polovice, zbaviť semienok. Sušíme v slabej vrstve na rošte sušičky, na plechu vyloženom papierom na pečenie v rúre (na 50 °C s pootvorenými dvierkami), alebo na sitku na slniečku. To, že sú usušené, spoznáme podľa toho, že sa dajú prelomiť. Uchovávame v pohároch, dózach a podobne.

Ako pomlieť chilli papričky – sušené chilli papričky je možné pomlieť na mlynčeku alebo rozdrviť v mažiari. Uchovávame potom v malých pohárikoch v tme, aby nestratili farbu.

Nakladané chilli papričky v oleji – čerstvé papričky potom môžeme konzervovať v oleji. Budete potrebovať: čerstvé papričky, celé čierne korenie, nové korenie, bobkový list, 1 l vody, 250 ml octu, soľ, 100 g cukru, olej. Papričky očistíme a naukladáme do pohárov. Pridáme celé čierne korenie, nové korenie a bobkový list. Z ďalších surovín zvaríme nálev. Zalejeme papričky, zaviečkujeme poháre a zavaríme pri 85 °C asi 25 minút.

Sušené chilli papričky pripravené na skladovanie
Mletie sušených chilli papričiek v žulovom mažiari

Hnojenie byliniek a korenia – aj chilli papričiek

Príprava zálievky z Hnojíka – postup platí aj pre chilli papričky v kvetináči.

Chilli papričky majú na živiny podobné nároky ako papriky alebo paradajky. V čase nasadzovania plodov ocenia pravidelné prihnojovanie organickým hnojivom, napríklad Hnojíkom v slabom výluhu.

Rovnaký postup sa hodí aj na ostatné bylinky a korenie v hrantíku – podrobne ho rozoberá článok hnojenie byliniek. V kvetináči je zásoba živín obmedzená objemom substrátu, preto sa prihnojuje radšej slabšie a častejšie než raz a silno.

Časté otázky: chilli papričky

Ako zazimovať chilli papričky?

Rastlinu zvonku preneste ešte pred prvými mrazíkmi do nezamŕzajúcej, svetlej miestnosti – stačí chodba alebo nevykurovaná spálňa. Zálievku výrazne obmedzte, aby substrát len celkom nevyschol, a nehnojte. Na jar rastlinu skráťte, presaďte do čerstvého substrátu a postupne vráťte na svetlo. Prezimovaná paprička nasadzuje plody skôr a rodí viac než novo vysiata.

Aký veľký kvetináč na chilli papričky?

Kvetináč voľte len taký veľký, aby sa doň zmestil koreňový bal – zbytočne veľká nádoba drží vodu a korene v nej ľahko uhnívajú. Pre jednoročnú rastlinu obvykle stačí 3 – 5 litrov, pri prezimovaných viacročných rastlinách sa presádza o číslo vyššie vždy na jar. Vždy musí byť dole drenáž a otvor na odtok vody.

Ako pomlieť chilli papričky?

Papričky musia byť naozaj suché – spoznáte to podľa toho, že sa dajú prelomiť, nie ohnúť. Potom ich pomeľte na mlynčeku na korenie alebo rozdrvte v mažiari. Mletú papriku uchovávajte v malých pohárikoch v tme, inak rýchlo stráca farbu aj arómu.

Kedy vysievať chilli papričky?

Najpálivejšie druhy potrebujú dlhé vegetačné obdobie, preto sa vysievajú skoro – od januára do februára v byte, miernejšie odrody v marci. Sadenice sa pikírujú do samostatných kvetináčov a von alebo do skleníka sa presádzajú až po zmrznutých mužoch, teda v polovici mája.

Ako často zalievať chilli papričky?

Pri výsadbe sa zalieva výdatne, potom už skôr striedmo: papričky znesú lepšie sucho než premokrenie. V kvetináči zalievajte, až keď vrchná vrstva substrátu preschne, a prebytočnú vodu z misky vylievajte.