Chryzantémy (Chrysanthemum)

Výrazná jesenná trvalka s bohatým kvitnutím v širokej palete farieb.

• Stanovište: slnečné, chránené, priepustná a výživná pôda
• Výška: 30–120 cm podľa druhu
• Doba kvitnutia: august–november
• Množenie: odrezkami, delením trsov, výsevom
• Použitie: záhony, nádoby, rez kvetov, výzdoba na Dušičky, jesenné dekorácie

Rod Chrysanthemum zahŕňa viac ako 40 druhov trvácich rastlín z čeľade astrovitých (Asteraceae), pôvodom najmä z Ázie. Najviac kultivarov pochádza z Číny a Japonska, kde majú tisícročnú tradíciu ako symboly slnka, cti a nesmrteľnosti. Moderné záhradné chryzantémy vznikli šľachtením pôvodných druhov a sú rozšírené po celom svete.

Chryzantémy vyžadujú slnečné stanovište a výživnú, dobre priepustnú pôdu s dostatkom humusu. Neznášajú premokrenie, ale potrebujú pravidelnú zálievku – najmä počas kvitnutia. Pri pestovaní v nádobách je dôležitá drenážna vrstva a častejšia kontrola vlhkosti.

Pre bohatšie rozkonárenie a kompaktný rast sa mladé rastliny zaštipujú (odstraňuje sa vrcholový púčik), spravidla dvakrát do polovice júna. Pri vysokých odrodách je nutné vyväzovanie.

Na jar je vhodné prihnojovať dusíkatým hnojivom na podporu rastu, počas leta a pred kvitnutím sa prechádza na hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Skvelou voľbou sú prírodné varianty ako Hnojík, ktoré podporujú zdravý vývoj bez chemickej záťaže.

V nádobe chryzantémy kvitnú v čase, keď je na balkóne aj terase inak prázdno – preto sa predávajú hlavne ako hotové kvitnúce trsy na jeseň. Základom je priepustný substrát a drenážna vrstva na dne kvetináča: stojatá voda rastlinám vadí viac ako krátkodobé sucho.

Zálievku kontrolujte častejšie ako pri rastlinách v záhone, v plnom kvete pokojne každý deň. Substrát v nádobe sa rýchlo vyčerpá, takže sa vyplatí prihnojovať počas celej sezóny – pozvoľna pôsobiace organické hnojivo sa dá zapraviť už pri sadení a nehrozí pri ňom prehnojenie.

Kvetináč má oproti záhonu jednu veľkú výhodu: rastlinu možno na zimu preniesť do chladného, ale nemrznúceho priestoru – garáže, nevykurovanej verandy alebo svetlej chodby. Práve to je najistejší spôsob, ako u nás prezimovať veľkokveté chryzantémy.

Záhradné chryzantémy sa najčastejšie množia delením trsov na jar alebo odrezkami mladých výhonkov začiatkom leta. Semená sa využívajú pri botanických druhoch, ale pri šľachtených kultivaroch nezaručujú rovnaké vlastnosti.

Chryzantémy nie sú plne mrazuvzdorné – najmä plnokveté a veľkokveté formy potrebujú v zime ochranu. Na jeseň sa výhonky skrátia, rastlina sa prikryje suchým lístím alebo čečinou. V chladnejších oblastiach sa odporúča pestovanie v nádobách, ktoré možno na zimu premiestniť do chladného, nemrznúceho priestoru.

Záhradné chryzantémy sa delia do niekoľkých skupín podľa doby kvitnutia a vzhľadu kvetov:

• Skoro kvitnúce (letné) – kvitnú od augusta, vhodné do záhonov aj na rez.
• Stredne skoré (jesenné) – vrchol kvitnutia v septembri až októbri, často pestované vo voľnej pôde.
• Neskoré (dušičkové) – kvitnú od októbra do novembra, bežne v nádobách alebo na rez do váz.

• Jednoduché – podobné margarétam, kvetný terčík zostáva viditeľný.
• Poloplné a plné – terčík zakrytý, kvety sú bohaté a husté.
• Ihlicovité, pavúčikovité, anemónkovité – šľachtené formy s dekoratívnym usporiadaním jazykovitých kvetov.

Tento pôvodný druh je jedným zo základných stavebných kameňov pri šľachtení moderných záhradných chryzantém. Ide o nízku až stredne vysokú trvalku s výrazným kríkovitým rastom. Dorastá do výšky 30–60 cm v závislosti od podmienok a kultivaru.

Má drobnejšie kvety, ktoré sa objavujú v odtieňoch bielej, ružovej, fialovej alebo žltej. Vzhľadom na svoju nižšiu výšku a dobrú odolnosť proti poliehaniu sa výborne hodí do zmiešaných záhonov aj ako obruba. Je tiež menej náročná na zaštipovanie. Kvety bývajú jednoduché až poloplné, často bohato pokrývajú celý krík. Táto skupina chryzantém sa často označuje ako tzv. záhradné chryzantémy.

Pestuje sa vo voľnej pôde a je mierne mrazuvzdorná – pri dobrom zakrytí zvládne prezimovať bez nutnosti prenosu do interiéru.

Tento druh pochádza z Kórejského polostrova a vyznačuje sa výbornou mrazuvzdornosťou. Vytvára kompaktné kríčky vysoké okolo 40–80 cm, s tuhými výhonkami a odolnými listami. Kvety sú menšie, ale početné, často v teplých farbách – odtiene oranžovej, tehlovej, červenej, žltej aj ružovej.

Hodí sa predovšetkým do vonkajších výsadieb, kde vytvára bohato kvitnúce kríky aj v neskorej jeseni. Výhodou je nenáročnosť na pestovanie, veľmi dobrá odolnosť voči chorobám a stabilný tvar. Kultivary tohto druhu kvitnú najčastejšie od konca septembra do novembra a dobre znášajú aj prvé mrazy.

Záhradné (trvalkové) chryzantémy

Ako trvalky sa pestujú pomerne mrazuvzdorné odrody, 40 – 90 cm vysoké, s jednoduchými alebo plnými kvetmi vo všetkých farbách okrem modrej. Kvitnú od augusta do novembra a hodia sa na rez. Najlepšie sa im darí tam, kde býva dlhá a teplá jeseň.

• Výsadba: po 40 – 50 cm do skupín na slnečný a chránený záhon s úrodnou, ťažšou a humóznou pôdou, neutrálnou až mierne zásaditou. Čerstvý maštaľný hnoj nie.
• Zimná ochrana: tam, kde bývajú holomrazy, je lepšia čečina než lístie, ktoré vlhne a rastliny pod ním hnijú. Kryt nechajte do apríla, mladé výhonky trpia neskorými mrazmi. Odkvitnuté stonky môžete nechať cez zimu a zrezať až na jar.
• Nízke drobnokveté chryzantémy do kvetináčov na hroby sa pestujú každý rok znova z odrezkov. Zakorenené priesady zaštipnite, skoré odrody druhýkrát v polovici júla.

Veľkokveté chryzantémy z vlastných odrezkov

Do záhona vyberajte skoršie odrody, aby stihli vykvitnúť. Väčšina nie je mrazuvzdorná, a tak sa prezimujú materské rastliny.

1. Prezimovanie: zdravé rastliny zostrihajte asi 10 cm nad zemou, zasaďte do kvetináčov a nechajte vo svetlej suchej miestnosti pri 5 – 8 °C. Zalievajte len málo.
2. Prebudenie: začiatkom marca ich preneste do pareniska, skleníka alebo svetlej miestnosti s 12 – 14 °C.
3. Odrezky: začiatkom apríla narežte z nových výhonkov vrcholové odrezky a zakoreňte ich pod fóliou alebo v tieni pri 16 – 20 °C v mierne vlhkej zmesi zeminy a piesku.
4. Výsadba: o 3 – 4 týždne zakorenené odrezky vysaďte po 30 – 40 cm do dobre pripravenej a vyhnojenej pôdy.
5. Zaštipnutie: 2 – 3 týždne po výsadbe zaštipnite mäkký vrcholec za 4. – 6. listom. Z vyrašených výhonkov nechajte 2 – 4 najsilnejšie. Ak chcete jeden veľký kvet na rastline, odrezky robte až začiatkom mája a nezaštipujte.

Päť pravidiel pre veľké kvety:

• Bočné výhonky v pazuchách listov (zálistky) vyštipujte hneď, ako sa objavia.
• Okopávajte a zalievajte ku koreňom, nie na list; premokrenie neznášajú. Do konca júla prihnojujte hnojivom s dusíkom, potom hnojivom s prevahou draslíka a fosforu až do vyfarbenia púčikov. Vysoké rastliny priviažte ku kolíkom, v septembri zálievku postupne obmedzte.
• Strážte vošky, cikádky a bzdochy, najviac od druhej polovice júna do konca júla. Listy odumierajúce po napadnutí hubou alebo hlísticou včas odstráňte. Zakrpatené rastliny s deformovanými kvetmi (viróza) zlikvidujte a ďalej z nich nemnožte.
• Len čo sa vo vrchole objaví zhluk púčikov (už v auguste), obvodové púčiky vyštipnite a nechajte len prostredný. Opatrne, vrcholec sa ľahko odlomí.
• Prvé mrazíky prichádzajú už koncom septembra. Rastliny zakryte tunelom z fólie alebo ich vyryte do kvetináčov a preneste do skleníka či chladnej svetlej miestnosti; prvé dva týždne ich často jemne postrekujte vodou.

Takto vypestované chryzantémy rozkvitnú okolo 1. novembra. Keď meškajú, pomôže skrátenie dňa zatemňovaním, ako je opísané v nasledujúcej časti o pestovaní v skleníku.

Chryzantéma je rastlina krátkeho dňa: kvetné puky zakladá, až keď sa dni skrátia. Preto kvitne na jeseň a preto ju pestovatelia v skleníku dokážu prinútiť kvitnúť v inom termíne – riadia, koľko hodín svetla rastliny dostanú. Pre domáci skleník stačí poznať niekoľko čísel.

Najjednoduchšie je sadiť tak, aby krátke dni prišli samy. Do vykurovaného skleníka sa sadí od polovice júla do polovice augusta – zatieňovať potom netreba. V nevykurovanom skleníku sa sadí v máji a júni a zberá v septembri a októbri. Zber v novembri je bez kúrenia riskantný, kvety môžu omrznúť.

Kto chce kvety v inom termíne, musí deň skracovať umelo. Nad rastliny sa každý večer okolo 18.–19. hodiny natiahne čierna fólia alebo tkanina, ktorá neprepúšťa žiadne svetlo, a ráno o 8.–9. hodine sa zloží. Zatieňuje sa každý deň bez prestávky počas celého zakladania pukov. Prisvetľovanie, ktoré chryzantémam v zime predlžuje deň, sa pri dnešných cenách elektriny v malom skleníku neoplatí.

• Drobnokveté odrody (5–9 aj viac kvetov na stonke): 16–20 rastlín na m². Po zakorenení ich zaštipnite nad 4.–6. listom, každá sa rozvetví na 2–3 výhonky (asi 60 výhonkov na m²). Zaštipnuté rastliny kvitnú o 14–20 dní neskôr. Puky sa nevylamujú.
• Veľkokveté odrody (jeden veľký kvet na stonke): najviac 40 rastlín na m², nezaštipujú sa. Na konci pestovania vylomte všetky spodné puky a nechajte len vrcholový.
• Opora: sieť s okami 12,5 × 12,5 cm napnutá asi v dvoch tretinách výšky rastlín.
• Vetranie: stály pohyb vzduchu je najlepšia prevencia proti múčnatke, plesni sivej a škvrnitosti listov. Pravidelne kontrolujte vošky, molice a roztočce.

Do kvetináča s priemerom 11–12 cm sa sadia 2–3 zakorenené odrezky. Nechajte ich zakoreniť za dlhého dňa, potom ich raz až dvakrát zaštipnite, a len čo začnú prerastať nové výhonky, začnite zatieňovať. Celé pestovanie trvá asi 4 mesiace. Profesionálni pestovatelia pri vyšších odrodách používajú retardant rastu, doma je jednoduchšie vybrať nízke odrody.

Ako substrát poslúži rašelinový substrát zmiešaný s kompostovanou zeminou v pomere 1 : 1, pH 6–7. Chryzantémy znesú aj vyšší obsah solí ako iné hrnčekové kvety, napriek tomu hnojte podľa odporúčaných dávok – nájdete ich v prehľade dávkovania.

Stonky sa režú nad zemou v dĺžke 60–80 cm, pri nižších odrodách 40–60 cm. Spodnú tretinu stonky odlistite a kvety dajte hneď do studenej vody. Vo váze vydržia 10–14 dní.

Zdravé rastliny môžete po zbere nechať ako materské a na jar z nich odobrať odrezky. Potrebujú 8–12 týždňov chladu okolo 5 °C. V nevykurovanom skleníku ich zasypte rašelinou a zakryte netkanou textíliou, alebo ich uložte do pivnice s teplotou okolo 8 °C – tam nesmú preschnúť. Staré rastliny znovu použité na rez dávajú horšie kvety ako mladá sadba z odrezkov.

Áno, chryzantéma je trváca rastlina – trvalka. U nás však nie každá skupina prezimuje rovnako spoľahlivo: kórejské a nízke záhradné chryzantémy vydržia vo vonkajšej výsadbe roky, kým veľkokveté formy sa často pestujú ako jednoročky alebo sa v nádobe prenášajú do nemrznúceho priestoru.

Zvoľte priepustný substrát a nezabudnite na drenážnu vrstvu na dne nádoby. Kvetináč postavte na slnečné a chránené miesto, zalievajte pravidelne (v plnom kvete aj denne) a počas celej sezóny prihnojujte. Na zimu nádobu preneste do chladnej, nemrznúcej miestnosti.

Najodolnejšia je chryzantéma kórejská, ktorá vonku znesie aj prvé mrazy. Plnokveté a veľkokveté formy mráz neznesú dobre – na jeseň sa skrátia výhonky a trs sa prikryje suchým lístím alebo čečinou, prípadne sa prezimuje v nádobe.

Od augusta do novembra podľa skupiny. Skoro kvitnúce odrody začínajú v auguste, stredne skoré majú vrchol v septembri a októbri a neskoré dušičkové kvitnú od októbra do novembra.

Na jar hnojivom s vyšším podielom dusíka pre nárast zelenej hmoty, od leta a pred kvitnutím hnojivom s prevahou draslíka a fosforu, ktoré podporujú nasadenie kvetov. Prírodné organické hnojivo sa uvoľňuje pozvoľna, takže vydrží celú sezónu a nehrozí pri ňom spálenie koreňov ani v nádobe. Konkrétne množstvá nájdete v dávkovaní.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Ďalšie kvety, ktoré rozžiaria záhradu na jeseň: Astra, Ocún a Vres. Z letných kvitnúcich rastlín z tej istej čeľade astrovitých stojí za pozornosť Slnečnica a Margaréta. Súhrnný prehľad trvácich rastlín do záhona nájdete v článku Trvalky.