Myrta obyčajná (Myrtus communis)
Stálozelený ker so svadobnou tradíciou
Stanovište: V strednej Európe sa pestuje ako nádobová rastlina na slnečných miestach.
Výška: Voľne rastúca dosahuje 3–5 m.
Čas kvitnutia: Júl – august.
Rozmnožovanie: Väčšinou odrezkami.
Rod Myrtus z čeľade myrtovitých (Myrtaceae) zahŕňa asi 100 druhov rozšírených v teplejších a miernych pásmach aj v trópoch. Stálozelené kry majú aromatické, protistojné, krátko stopkaté alebo prisadnuté listy. Kvety sa objavujú jednotlivo alebo po niekoľkých vo vrcholíkoch v pazuchách listov. Majú štyri kališné a štyri korunné lupienky a početné dlhé tyčinky. Korunná rúrka má tvar kužeľa. Plodom je väčšinou čierna bobuľa kužeľovitého až vajcovitého tvaru.
Do tej istej čeľade myrtovitých patrí aj u nás pestovaný eukalyptus, ktorý má rovnako aromatické listy.
Myrta ako svadobná rastlina a jej pôvod v Stredomorí
Myrta je známa ako nepostrádateľná ozdoba svadobčanov. Na kultové účely sa využívala už v starovekom Egypte, Perzii, Grécku a Ríme. V gréckej a rímskej mytológii bola zasvätená bohyniam Afrodite a Venuši a považovala sa za symbol panenstva, mladosti a krásy. Slúžila aj svetským účelom – jej listy obsahujú éterické oleje, ktoré sa kedysi používali v liečiteľstve, ako kuchynské korenie a v kozmetike. Od 17. storočia sa myrta pestuje v strednej Európe ako nádobová rastlina v oranžériách a meštianskych domoch.
Myrtus communis sa prirodzene vyskytuje v Stredomorí, v juhozápadnej Európe a západnej Ázii, no vďaka pestovaniu od staroveku nie sú hranice jej prirodzeného výskytu presne známe. V domovine dorastá do hustých 3–5 m vysokých krov s kožovitými, hladkými a lesklými listami dlhými 2,5–5 cm. Tieto listy sú priesvitne bodkované a po rozotretí veľmi aromaticky voňajú. Kvety s priemerom 2 cm sa rozvíjajú v júli až auguste a vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov.
Pestovanie myrty v kvetináči: substrát, zálievka a prezimovanie
V našich podmienkach sa myrty pestujú výhradne ako nádobové rastliny. Vyžadujú mierne kyslý substrát a mladé rastliny sa presádzajú každoročne, neskôr iba raz za 4–5 rokov. V čase vegetácie je nutná pravidelná zálievka slabým roztokom plného hnojiva. Koreňový bal musí byť udržiavaný rovnomerne vlhký, pretože myrty sú citlivé na sucho aj na premokrenie. V lete sa umiestňujú von na veľmi slnečné a teplé miesto, v zime do studeného skleníka alebo do chladnej, svetlej miestnosti s teplotami pod 10 °C.
Najkrajšie sú voľne rastúce myrty, ktoré v lete bohato kvitnú, no dajú sa tvarovať aj do malých stromčekov s pravidelnou korunou. Myrty môžu byť veľmi dlhoveké – existujú exempláre staršie ako sto rokov, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu.
Rovnaký režim — leto vonku, zima vo svetlej chladnej miestnosti — svedčí aj ďalším stredomorským nádobovým drevinám, napríklad olivovníku.
Časté otázky
Ako pestovať myrtu?
V našich podmienkach sa myrta pestuje ako nádobová rastlina. Potrebuje mierne kyslý substrát, cez leto veľmi slnečné a teplé stanovište vonku a rovnomerne vlhký koreňový bal — vadí jej sucho aj premokrenie. Mladé rastliny sa presádzajú každý rok, staršie raz za štyri až päť rokov.
Ako myrtu prezimovať?
Cez zimu patrí myrta do studeného skleníka alebo do chladnej a svetlej miestnosti s teplotou pod 10 °C. V teplej obývačke sa jej nedarí.
Kedy myrta kvitne?
Biele kvety s priemerom asi 2 cm sa rozvíjajú v júli až auguste a vyrastajú jednotlivo v pazuchách listov. Najbohatšie kvitnú voľne rastúce, netvarované rastliny.
Ako myrtu rozmnožovať?
Myrta sa rozmnožuje väčšinou odrezkami.
Čím hnojiť myrtu?
V čase vegetácie potrebuje myrta pravidelnú zálievku slabým roztokom plného hnojiva. Vhodné je prírodné organické hnojivo — napríklad Hnojík, ktorý sa dávkuje zriedený do zálievky. Cez zimu, keď rastlina stojí v chlade, sa nehnojí.
