Aktinídia
Aktinídia sú dekoratívne popínavé rastliny s jedlými plodmi. Medzi najznámejšie druhy patrí čínska (kiwi), význačná a kolomiktová s rôznymi vlastnosťami.
Liany s veľkými opadavými listami
- Stanovište: slnečné, normálne až kyslé záhradné pôdy
- Výška: 3–10 m
- Doba kvitnutia: máj–jún
- Množenie: výsevom a odrezkami
Okolo 40 druhov rodu aktinídia (Actinidia) z čeľade aktinídiovité (Actinidiaceae) je rozšírených vo východnej Ázii. Sú to opadavé ľavotočivé liany s hladkými alebo plstnato chlpatými konármi. Listy sú striedavé, jednoduché, pílkovité alebo zubaté, kvety obojpohlavné, polygamné alebo jednopohlavné, biele, žlté alebo načervenalé, často v úžľabných vrcholíkoch, s početnými peľnicami a čnelkami, ktoré už počas kvitnutia stoja na hrubých semenníkoch.
Pestované druhy sú bujne rastúce a dekoratívne popínavé rastliny s nápadným olistením. Potrebujú pevnú opornú konštrukciu a môžu zazeleňovať fasády domov, múry, pergoly a altánky. Aktinídia čínska (Actinidia chinensis) sa dá v teplejších vinohradníckych oblastiach pestovať aj na zber plodov. Aktinídie vyžadujú hlboké, kypré a dostatočne svieže pôdy, miesta slnečné až polotienisté. Až na chúlostivejšiu aktinídiu čínsku (Actinidia chinensis) sú u nás všetky druhy dostatočne mrazuvzdorné. Neskoré jarné mrazíky však môžu poškodiť mladé výhonky aj kvety.
Druhy aktinídií:
Aktinídia význačná (Actinidia arguta) – minikiwi
V domovine je to liana až 20 m dlhá, u nás 8–10 m. Listy má široko vajcovité, 8–12 cm dlhé, zvrchu lesklo tmavozelené, zospodu s krátkymi chĺpkami na žilnatine, na okraji ostro pílkovité. Kvety sú 2 cm široké, celkom biele alebo so žltkastou škvrnou na báze, voňavé. Plody sú 2–2,5 cm dlhé, vajcovité, žltozelené, podobné egrešu, sladkokyslé, jedlé; predávajú sa aj ako minikiwi. Aktinídia význačná je vzrastná a nenáročná popínavá rastlina.
Aktinídia kolomiktová (Actinidia kolomikta)
Kvitne v máji, ostatné druhy v júni. Plody sú jedlé bobule s mnohými semenami, guľaté alebo podlhovasté, hladké alebo chlpaté. Rastie viac kríkovito a dosahuje asi 3 m. Listy sú široko vajcovito podlhovasté, 10 až 15 cm dlhé, dlho zašpicatené, nepravidelne pílkovité, tenké a mäkké, obojstranne matne zelené. Časť listu v hornej polovici je biela, neskôr ružová. Toto sfarbenie je u samčích rastlín výraznejšie než u samičích. Kvety sú 10–15 mm široké, biele, voňavé. Plody žltozelené, až 2 cm dlhé, chutné.
Aktinídia striebristá (Actinidia polygama)
Rastlina sa šplhá až do výšky 5 m. Listy sú široko až podlhovasto vajcovité, 5–15 cm dlhé, dlho zašpicatené, na okraji jemne zubaté, v hornej polovici často striebristo bielo sfarbené, najmä u samčích rastlín. Kvety sú 1,5 cm široké, biele, voňavé. Plody 2–3 cm dlhé, vajcovité, horké. Nároky a použitie sú rovnaké ako pri aktinídii význačnej (Actinidia arguta).
Aktinídia kolomiktová a drobnoplodé druhy: mrazuvzdornosť, rez a zber
Kolomikta a drobnoplodé aktinídie u nás rodia spoľahlivo aj vonku. Veľkoplodé kiwi je citlivejšie, jeho pestovanie opisuje samostatný článok kiwi.
| Kolomikta | Drobnoplodé druhy | |
|---|---|---|
| Mrazuvzdornosť | najvyššia zo všetkých aktinídií | u nás dostatočná |
| Výhonky | 2–5 m, dá sa pestovať aj ako ker | dlhé, potrebujú pevnú oporu |
| Zber | od polovice júla do konca augusta | september – október |
| Plody | asi 4,5 g, tenká šupka | jedia sa aj so šupkou |
| Úroda | – | 10–20 kg z kra |
Neskoré mrazíky a stanovište
Zimný mráz kolomikte neprekáža, nebezpečné sú neskoré jarné mrazíky. Mladé výhonky s kvetmi spáli už 2 – 3 °C pod nulou a úroda je pre ten rok preč. Vysádzajte ju preto na teplé miesto chránené pred vetrom, nie do mrazových kotlín. Pred poludňajším úpalom ju pritieňte, napríklad stromom.
Kolomikta potrebuje asi 120 dní s priemernou teplotou nad 10 °C. Pôda má byť kyslá (okolo pH 5,5), humózna, priepustná a bez vápna, inak listy žltnú. Korene rastú skôr do šírky než do hĺbky, preto im prospieva mulč z lístovky alebo ihličnatej hrabanky. V suchu zalievajte, premokrenie však aktinídiám škodí.
Samčie a samičie rastliny
Takmer všetky aktinídie sú dvojdomé: plody nesie len samičia rastlina a na opelenie potrebuje samčiu. Jedna samčia rastlina stačí na niekoľko samičích, obvykle sa uvádza až 8. Zo semien vyrastie viac samčích rastlín ako samičích, preto sa oplatí kupovať sadenice s určeným pohlavím. Pri kolomikte spoznáte samčiu rastlinu aj podľa výraznejšieho bielo-ružového sfarbenia listov.
Rez
Kolomiktu režte buď koncom októbra (presvetlenie), alebo až v polovici mája. Pri reze skoro na jar silno roní miazgu a zbytočne sa vysiľuje. Pri ostatných aktinídiách sa vo februári a v marci odstraňujú konkurenčné výhonky a odplodené konáre sa skracujú, aby rastlina tvorila nové plodné drevo.
Zber a množenie
Plody kolomikty zberajte tesne pred plnou zrelosťou a nechajte ich dozrieť doma. Plne zrelé ľahko opadávajú a znehodnotia sa.
Kolomikta sa množí zelenými odrezkami v júni a júli alebo vyzretými výhonkami uloženými cez zimu. Odrezky berte z rodiacich samičích rastlín, potom viete, čo pestujete. Pomôže stimulátor zakoreňovania. Kolomikta nemá takmer žiadnych škodcov. Mladým aktinídiám môžu uškodiť slimáky, starším roztočce a niektoré druhy rady ohryzávajú a vyhrabávajú mačky.
Odrody minikiwi pre záhradu
Minikiwi, teda drobnoplodé aktinídie, sa pestuje podstatne spoľahlivejšie ako veľkoplodé kiwi. Pri výbere sadeníc sledujte pohlavie rastliny:
- Weiki: veľmi mrazuvzdorná odroda.
- Maki: odroda s červenou šupkou.
- Issai: samoopelivá, ale s ďalšou rastlinou v blízkosti dá väčšiu úrodu.
Medzi veľkoplodými kiwi je výnimkou samoopelivá odroda Solo, ktorá nesie samčie aj samičie kvety. Plody minikiwi dozrievajú postupne počas jesene a nezrelé sú horkasté. Oberajte ich tesne pred plnou zrelosťou a nechajte dozrieť doma. Viac o veľkoplodom kiwi je v článku Kiwi.
Aktinídia čínska (Actinidia chinensis, kiwi)
Je zaujímavá aj ako okrasná drevina, ako ovocná drevina sa uvádza na:
