Kiwi – Aktinídia čínska (Actinidia chinensis)

Bujná subtropická liana s lahodnými plodmi

• Stanovište: vo vinohradníckych oblastiach, chránené pred vetrom, pôdy kyslé
• Výška: pri špalieroch 1,8–2 m
• Doba kvitnutia: koniec mája – jún
• Množenie: tvrdými odrezkami alebo štepením na semenáče

Kiwi pochádza z Číny, kde bolo úžitkovou rastlinou už pred 1200 rokmi. Pred 100 rokmi sa dostalo do Európy a pred 90 rokmi na Nový Zéland, kde sa pestuje od roku 1910. Tam rastlinu pomenovali „kiwi“, pretože jej plody sa tvarom a farbou podobajú na vtáka toho istého mena, ktorý je symbolom Nového Zélandu. Pestovanie sa tam v posledných desaťročiach výrazne rozšírilo, rovnako ako v Spojených štátoch, vo Francúzsku, v Taliansku a v ďalších stredomorských krajinách.

Táto liana tvorí 5–8 m dlhé ochlpené letorasty a okrúhle až srdcovité listy s priemerom 12–18 cm. Rastlina je dvojdomá – jedince majú buď len samičie, alebo len samčie kvety. Pučí koncom marca, od konca mája nesie na báze mladých výhonkov pekné kvety vo zväzočkoch alebo vo vrcholíkoch. Kvety sú biele, až 5 cm veľké, samičie s lúčovitým vienkom okolo čneliek, samčie kvety s početnými žltými peľnicami. Vývin plodov trvá asi 5 mesiacov, pred začiatkom novembra plody málokedy dozrievajú. Podlhovasto vajcovité plody vážia 60–90 g, pričom rozdiely v tvare a vo veľkosti plodov sú značné.

Vyzreté drevo znesie mrazy do -10 °C, ale mladé výhonky poškodí už slabý neskorý mráz. Zo spiacich očiek sa potom tvoria nové výhonky, ale kvitnutie sa oneskorí o tri týždne a to má za následok zníženie úrody, zmenšenie a zlé dozrievanie plodov. Skoré jesenné mrazy poškodzujú listy a plody pred zberom. V čase medzi kvitnutím a zrelosťou je potrebných 2200–2500 hodín slnečného svitu. Preto je v strednej Európe pestovanie možné len v oblastiach s dlhou vegetačnou dobou. Nevyhnutná je aj ochrana pred vetrom, pretože listy sa ľahko poškodia. Potreba vody je veľká a pôda sa musí udržiavať stále vlhká. Pri nadmernej vlhkosti však dochádza k hnilobe koreňov. Pôda má byť mierne až výraznejšie kyslá (hodnota pH 4–6). Pri zvýšenom obsahu vápna listy žltnú (chloróza) a úroda sa znižuje.

Množenie výsevom je síce možné, ale semenáče len so samčími kvetmi, ktorých býva väčšina, sú neplodné, a ani rastliny so samičími kvetmi väčšinou neprinášajú kvalitné plody. Vhodnejšie je preto množenie tvrdými odrezkami.

Rastliny napadnuté parazitickou hubou Verticillium počas rastu náhle zaschnú a nedá sa ich zachrániť. Inak bývajú aktinídie u nás pomerne zdravé. Mladým rastlinám však môžu škodiť slimáky, starším roztoče a niektoré odrody ohrýzajú zajace alebo vyhrabávajú mačky.

Z kiwi sa dá vypestovať rastlina niekoľkými cestami. Líšia sa hlavne tým, ako dlho sa čaká na prvé plody a či viete, aké pohlavie rastlina má.

Slabšie odrezky korenia ľahšie než silné. Rastliny z odrezkov začnú rodiť skôr než semenáče a plody mávajú lepšiu chuť, ako rastliny však bývajú slabšie.

Opelenie: na jednu samčiu rastlinu stačí až 8 samičích. Kto má miesto len na jednu lianu, môže na samičiu rastlinu doštepiť samčí vrúbeľ.

Korene a pôda: korene rastú skôr do šírky než do hĺbky. Na dlhodobé pestovanie v kvetináči sa preto kiwi príliš nehodí a lepšie sa mu darí vo voľnej pôde. Chce kyslú pôdu okolo pH 5,5 a mulč z lístovky alebo ihličia. Zalievajte v suchu, ale nie do kvetov. Premokrenie škodí.

Kiwi kvitne neskoro, obvykle koncom mája alebo začiatkom júna, a len niekoľko dní. Pre naše podmienky je to výhoda: kvety zničí už mráz −2 až −3 °C, takže skôr kvitnúca rastlina by o úrodu v chladnej jari prišla.

Plodné púčiky vznikajú z prvých 3–6 púčikov výhonku. Kto ich pri reze odstráni, príde o úrodu.

Rastliny sa vysádzajú k silnej špalierovej konštrukcii, ktorá je 2 m vysoká a má tri napnuté drôty nad sebou (spodný drôt vo výške 0,8 m). V rade sa rastliny vysádzajú na vzdialenosť 3–5 m, vzdialenosť medzi špaliermi má byť 3 m.

Pred výsadbou sa pôda hlboko prekyprí a obohatí rašelinou a kompostom. Na dobré opelenie sa dáva jedna samčia rastlina na 7 samičích. Spätným rezom výhonkov sa podporuje tvorba postranných výhonkov, ktorými sa špalier vypĺňa. V prvých rokoch sa výhonky zavádzajú okolo drôtov, v ďalších rokoch sa ovíjajú samy.

Plody sa tvoria na báze výhonkov a objavujú sa od tretieho roka. Na každom výhonku sa nemajú ponechať viac ako 3–4 mladé plody, aby mali náležitú veľkosť a včas dozrievali. V zime sa odstraňujú prebytočné výhonky až na konárový krúžok, ale aj v lete sa má rastlina pravidelne rezať. Keď sú výhonky nad násadou plodov 1 m dlhé, zrežú sa za piatym listom, aby sa podporil vývin plodov.

Skracovaním výhonkov (počas rastového obdobia tvoria prírastky 3–5 m) sa podporuje rozkonárovanie a tvorba plodného dreva. Toto drevo za 3–5 rokov zostarne a potom sa odstráni až na konárový krúžok. Každý rok majú narásť nové silné výhonky, ktoré postupne nahrádzajú staré plodné drevo. Pravidelné organické hnojenie spočíva v prikrývaní pôdy vrstvou rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Ak je potrebné minerálne hnojenie, používajú sa len kyslo pôsobiace hnojivá a vylučuje sa vápnenie. Použiť môžete aj prírodné organické hnojivo Hnojík. Dávky pre ovocné dreviny nájdete v tabuľke dávkovania.

• Zimná ochrana. Veľkoplodé kiwi je u nás chúlostivé a bez ochrany zimu spoľahlivo neprežije. Bázu rastliny na zimu zakryte slamou alebo drevitou vlnou, nie plastom: pod fóliou sa vzduch cez deň ohrieva a striedanie teplôt rastline škodí. Kiwi patrí na slnečné až veľmi slnečné, teplé miesto chránené pred vetrom a najcitlivejšie je na vyschnutie pôdy.
• Opelenie. Rastliny sú dvojdomé. Spoľahlivo sa počíta s jednou samčou rastlinou na päť samičích, pri dobrom nálete hmyzu opelí samec aj viac samíc (pozri vyššie). Medzi rastlinami nechajte aspoň 3 m.
• Rez dospelej rastliny. Plne vyvinutá je rastlina po 3–4 rokoch. V čase vegetačného pokoja skráťte vlaňajšie letorasty na 6 púčikov, z nich vyrastú plodné výhonky, a staré drevo, ktoré už odrodilo, vyrežte.
• Plody sú veľmi bohaté na vitamín C. V chladničke pri +5 °C vydržia najmenej 4 mesiace.

Aktinídia význačná (Actinidia arguta) sa pestuje rovnako ako kiwi, mráz však znáša oveľa lepšie, udáva sa −25 až −30 °C. Plody sú malé, hladké a jedia sa aj so šupkou. Rez stačí mierny, rastlinu len presvetlíte.

Pozor na opelenie: aj aktinídia význačná je väčšinou dvojdomá. Samoopelivých je len niekoľko odrôd (napríklad ‚Issai‘) a aj tie dajú väčšiu úrodu, keď majú nablízku ďalšiu rastlinu. Pri kúpe preto overte, či kupujete samičiu, samčiu, alebo samoopelivú odrodu.

Veľkoplodé kiwi dozrieva u nás neskoro, v polovici novembra až v decembri. Dospelá rastlina dá až 10 kg plodov. Drobnoplodé aktinídie sú hotové skôr, v septembri a októbri, a urodia 10–20 kg z kra.

Na jeseň je dobré plody chrániť pred chladom, dozrejú potom rýchlejšie a lepšie. Kde hrozia mrazy, zbierajú sa ešte tvrdé a nechajú sa dozrieť doma. V chlade vydržia až 6 mesiacov. Rastlina rodí 20 rokov aj dlhšie.

• ‚Hayward‘ rastie silno, potrebuje 15 m² stanovištného priestoru na rastlinu. Kvitne a dozrieva neskoro. Má veľké, husto ochlpené a olivovo sfarbené plody. Zo zrelého plodu sa šupka sťahuje ľahko, chuť je sladkokyslá, jemne aromatická – čo do kvality najlepšia odroda.
• ‚Bruno‘ rastie stredne silno, pri plnej plodnosti len slabo. Plody sú podlhovasto valcovité, tmavožlté, veľmi početné (väčšinou sa musia prerieďovať). Chuť je nakyslá, menej aromatická než pri predchádzajúcej odrode. Úrody sú vysoké.
• ‚Monty‘ a ‚Abbot‘ majú zreteľne menšie plody a sú menej úrodné.