Ačokča (Cyclanthera pedata)

Teplomilná popínavá zelenina s jedlými plodmi vhodná na pestovanie v záhrade aj pri opore.

• Stanovište: slnečné, teplé a chránené
• Výška: 2–5 m
  Doba kvitnutia: jún–august
• Zber: júl–september
• Rozmnožovanie: výsevom semien

Ačokča (Cyclanthera pedata) patrí do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae) a pochádza z oblastí Južnej Ameriky, kde sa pestuje ako úžitková zelenina. Rastlina vytvára dlhé, rýchlo rastúce výhonky, ktoré sa pomocou úponkov prichytávajú o oporu. Pri vhodných podmienkach rastie veľmi bujne a počas jednej sezóny dokáže vytvoriť hustú zelenú stenu.

Listy sú veľké, dlaňovito zložené z piatich až siedmich lístkov a sýtozelené. Kvety sú drobné, nenápadné, svetlozelenej až belavej farby. Plodom je dutý, hruškovitý až podlhovastý útvar svetlozelenej farby, ktorý pripomína malú papriku alebo uhorku. Mladé plody majú jemnú chuť a sú vhodné na priamu konzumáciu aj na tepelnú úpravu.

Kvitnutie nastupuje spravidla v júni a pokračuje až do augusta. Rastlina je jednodomá — na jednom jedincovi vyrastajú samčie aj samičie kvety, takže na násadu plodov stačí jediná rastlina. Práve podľa tvaru plodov, ktorý pripomína zároveň papriku aj uhorku, sa ačokči niekedy hovorí uhorkopaprika.

Ačokča vyžaduje dostatok tepla a živín. Najlepšie sa jej darí v hlbokých, humóznych a priepustných pôdach s dostatočnou zásobou vlahy. Pri suchu dochádza k spomaleniu rastu a zníženiu násady plodov. Pravidelná zálievka je preto dôležitá najmä v období intenzívneho rastu a plodnosti.

Pestovanie sa odporúča s predpestovaním sadeníc. Semená sa vysievajú na jar do tepla a mladé rastliny sa na stanovište vysádzajú až po odznení mrazov. Rastliny potrebujú pevnú oporu, napríklad pletivo, pergolu alebo tyče, po ktorých sa môžu pnúť.

Na predpestovanie sa hodí výsev do kvetináčikov zhruba v polovici apríla, do ľahkého a priepustného substrátu. Semená klíčia v teple okolo 20–22 °C obvykle za jeden až dva týždne. Na vonkajšie stanovište sa sadenice vysádzajú po „zmrznutých mužoch“, teda po polovici mája, v spone asi 80 cm od seba. Priamy výsev na záhon sa v našich podmienkach nevypláca — rastlina by nestihla vytvoriť dosť plodov.

Ačokča nasadzuje plody hlavne na postranných výhonkoch, preto sa oplatí ju zaštipovať. Hlavný výhonok sa skráti nad zhruba piatym až šiestym listom — rastlina sa potom lepšie rozvetví a založí viac plodonosných výhonkov. Počas leta sa ešte zaštipujú konce dlhých postranných výhonkov, len čo prerastú oporu.

Zaštipovanie má aj praktický dôvod: ačokča rastie veľmi bujne a bez skrátenia dokáže počas sezóny zarásť celú pergolu. Zaštipnuté výhonky nie je nutné vyhadzovať — mladé listy sú jedlé rovnako ako plody.

Pestovanie v nádobe je možné, len treba počítať s tým, že ide o mohutnú popínavú rastlinu. Kvetináč by mal mať objem aspoň 15–20 litrov, na dne drenáž a vedľa seba pevnú oporu — mriežku, sieť alebo tyče do výšky najmenej dvoch metrov.

V obmedzenom objeme substrátu rastlina rýchlejšie vyčerpá živiny a ľahšie vysychá, preto sa na balkóne zalieva častejšie než na záhone a pravidelne sa prihnojuje. Chránený a preslnený balkón južnej orientácie ačokči vyhovuje dokonca lepšie než voľný záhon — je tam v teple a mimo vetra.

Ačokča patrí rovnako ako ostatné tekvicovité — tekvica, cuketa alebo uhorka — medzi plodiny s vysokou spotrebou živín. Základ sa dáva už pri výsadbe do jamky, počas leta potom rastlina ocení pravidelné prihnojovanie, hlavne od nasadenia prvých plodov.

Osvedčí sa dokonalé prírodné hnojivo Hnojík — stačí ho posypať okolo rastliny v slabej vrstve a zaliať, alebo z neho pripraviť výluh a tým rastliny zalievať či postrekovať. Podrobný prehľad dávkovania pre jednotlivé plodiny nájdete v článku dávkovanie hnojiva.

Zber prebieha postupne počas leta. Najvhodnejšie sú mladé, ešte mäkké plody, ktoré neobsahujú tvrdé semená. Staršie plody sa využívajú predovšetkým na zber semien. Ačokča je cenená nielen pre svoju úžitkovú hodnotu, ale aj ako dekoratívna popínavá rastlina vhodná na zakrytie plotov alebo pergol.

V kuchyni sa s ačokčou zaobchádza podobne ako s paprikou: mladé plody sa jedia surové do šalátov, staršie sa zbavujú semien a plnia sa mäsovou alebo zeleninovou náplňou, dusia sa, vyprážajú alebo nakladajú do sladkokyslého nálevu. Chuť je jemná, mierne nasladlá a pripomína niečo medzi uhorkou a hráškovým strukom.

Prvé plody sa objavujú spravidla v júli, hlavný zber pripadá na august a september. Rastlina plodí priebežne až do prvých mrazov, ktoré ju rýchlo ukončia.

Hlavný výhonok sa skráti nad piatym až šiestym listom, aby rastlina vyhnala postranné výhonky, na ktorých nasadzuje plody. Prerastené postranné výhonky sa počas leta zaštipujú na konci.

Áno, na voľnom záhone sa bežne darí — potrebuje však slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto, napríklad pri južnej stene alebo plote. V skleníku či fóliovníku dozrieva skôr a plodí dlhšie.

Mladé plody majú jemnú, mierne nasladlú chuť medzi uhorkou a hráškovým strukom. So starnutím tuhnú a horknú, preto sa zbierajú ešte mäkké.

Ačokča je náročná na živiny. Vyhovuje jej dokonalé prírodné hnojivo Hnojík, posypané okolo rastliny v slabej vrstve a zaliate, alebo použité ako výluh na zálievku.