Zakoreňovanie odrezkov: adventívne korene, fytohormóny a stimulátory
Ako funguje zakoreňovanie odrezkov? Sprievodca tvorbou adventívnych koreňov, vplyvom auxínov, termínom odberu aj prehľadom druhov podľa zakoreniteľnosti.
Prehľad: ako prebieha zakoreňovanie odrezkov
Zistite, ako riadiť zakoreňovanie odrezkov pomocou auxínov a ďalších fytohormónov, kedy a odkiaľ odrezky odoberať, ako rejuvenilizovať staré dreviny a ktoré druhy zakoreňujú najlepšie.
Čo je zakoreňovanie odrezkov a prečo rastliny regenerujú
ZAKOREŇOVANIE RASTLÍN
Ak z materskej rastliny odoberieme list alebo koreň, táto neúplná časť rastliny regeneruje chýbajúce orgány a vytvorí tak novú celistvú rastlinu. Súbor jedincov získaných namnožením z jednej rastliny sa nazýva klon. Tento súbor má rovnaký genotyp ako pôvodná materská rastlina, a má teda všetky jej úžitkové aj ďalšie vlastnosti.
Veľké regeneračné schopnosti rastlín si určite všimol každý. Pri prechádzke lesom vidíme pne niektorých druhov drevín, z ktorých vyrastajú nové letorasty. Rastlina si tak dopĺňa chýbajúcu nadzemnú časť. Vetvičky stromov prenesené domov do vázy často vytvoria korene – ďalší príklad rastliny, ktorá si dopĺňa chýbajúci orgán a vytvára celistvý organizmus.
Schopnosti rastlín vegetatívne sa množiť sa venuje značná pozornosť vedená predovšetkým praktickým záujmom. Sústreďuje sa hlavne na štúdium vonkajších faktorov podporujúcich zakoreňovanie (substrát, teplota, vlhkosť, osvetlenie, aplikácia stimulátorov). Vnútornému stavu regenerujúcej rastliny sa pozornosti venuje menej. Pritom o úspešnosti zakorenenia rozhoduje v prvom rade genetická informácia a fyziologický stav odobratej časti rastliny.
Ďalšia časť textu je zameraná na zakoreňovanie (tvorbu adventívnych koreňov) predovšetkým z hľadiska rastovej regulácie.
Vznik adventívnych koreňov: kde a ako sa tvoria
VZNIK ADVENTÍVNYCH KOREŇOV
Pri zakoreňovaní sa na oddelenej časti rastliny (stonke, liste, podzemku, druhotne zhrubnutom koreni) vytvárajú tzv. adventívne (náhradné) korene.
Na základe výskytu adventívnych koreňov u dnešných papraďorastov aj ich stromovitých predkov z prvohorného devónu sa predpokladá, že tvorba adventívnych koreňov je pôvodným znakom.
Niektoré rastlinné druhy sa prispôsobili pravidelne sa opakujúcim záplavám a s nimi spojeným novým nánosom zeminy. Vytvárajú v predstihu koreňové základy v letorastoch. Sú to vlastne vo vývine zastavené morfologické adventívne korene. Vopred vytvorené koreňové základy v letorastoch umožňujú rastline v čase potreby (záplav) rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu a vytvoriť adventívne korene na tých častiach rastliny, ktoré sú pod hladinou vody.
Druhy vytvárajúce koreňové základy zakoreňujú ľahšie než iné, hoci aj blízko príbuzné druhy, ktoré túto vlastnosť nemajú. Príkladom môže byť vlhkomilný svíb biely, u ktorého sa v stonkách vytvárajú koreňové základy, a v porovnaní s ním suchomilný svíb krvavý, u ktorého sa koreňové základy netvoria.
Miesta vzniku adventívnych koreňov sú predurčené genetickou informáciou a nedajú sa zmeniť ani aplikáciou regulátorov rastu rastlín (napríklad pri čeľadi lipnicovité v nodoch – uzlinách alebo pri rode topoľ v internódiách – článkoch).
V miestach rezu (poranenia) alebo v ich blízkosti vznikajú tzv. ranové korene. Pri ťažko zakoreňujúcich druhoch sa na zakoreňovaní môžu podieľať len ranové korene. Zväčšením poranenej plochy pozdĺžnym rozštiepením bázy odrezku sa môže zvýšiť počet koreňotvorných miest.
Tri fázy tvorby adventívnych koreňov: indukcia, iniciácia a expresia
FÁZY TVORBY ADVENTÍVNYCH KOREŇOV
Cieľom výskumu bolo v poslednom čase nájsť chemickú látku, ktorej aktivita (obsah) sa v priebehu zakoreňovania mení podľa toho, v akej fáze tvorby adventívnych koreňov sa odrezok nachádza. V rámci tohto výskumu sa získali dva dôležité poznatky. Po prvé sa tvorba adventívnych koreňov javí ako séria navzájom nezávislých fáz, pričom významnú, nie celkom objasnenú úlohu v zakoreňovaní hrá auxín. Po druhé sa zistilo, že priebeh zakoreňovania sa na základe aktivity enzýmu peroxidázy delí najmenej na tri fázy: indukciu, iniciáciu a expresiu.
Každá fáza má špecifické nároky na aktivitu jednotlivých fytohormónov aj na ich vzájomné pomery. Zároveň sa každá fáza vyznačuje inou citlivosťou buniek a pletív na aplikované rastové regulátory. Významnú, ale nie celkom objasnenú úlohu v procese tvorby adventívnych koreňov hrá auxín.
Fáza indukcie sa začína ihneď po oddelení odrezkov od materskej rastliny krátkodobo zvýšenou produkciou tzv. stresového etylénu ako odpovede odrezku na stres spôsobený odrezaním. Odstránením vplyvu koreňového systému zároveň klesá aktivita endogénnych giberelínov a cytokinínov. V odrezkoch stúpa obsah fenolických látok, ktoré znižujú aktivitu enzýmov zodpovedných za odbúravanie auxínu. Súčasne sa začína transport auxínu z pučiacich pukov a z listov do báz odrezkov. Tvorba adventívnych koreňov sa v tejto fáze ošetrením odrezkov syntetickými auxínmi potláča. Dosiahnutím maximálnej aktivity auxínu a minimálnej aktivity peroxidázy sa prípravná fáza končí.
Vo fáze iniciácie stúpa aktivita peroxidázy a ostatných enzýmov zodpovedných za odbúravanie auxínu, čo má za následok pokles hladiny auxínu v odrezkoch. Pokles aktivity auxínu súvisí so začiatkom bunkového delenia. Protichodné pôsobenie auxínu a etylénu sa prejavuje aj pri ich aplikácii. Exogénne dodaný syntetický auxín v tejto fáze zvyšuje počet vytvorených koreňov. Aplikácia etylénu naopak tvorbu adventívnych koreňov brzdí rovnako ako ošetrenie giberelínom alebo cytokinínom.
Fáza expresie sa začína vytvorením koreňového primordia. Aktivita enzýmov odbúravajúcich auxíny, ale aj aktivita auxínu, je nízka. V odrezkoch stúpa obsah giberelínov a cytokinínov a stúpa produkcia etylénu. Vplyv aplikácie syntetického auxínu a etylénu sa v tejto fáze mení. Auxíny tvorbu koreňov brzdia, ale etylén ju naopak stimuluje.
Ako fytohormóny a rastové regulátory ovplyvňujú zakoreňovanie
VPLYV APLIKÁCIE REGULÁTOROV RASTLINNÉHO RASTU NA TVORBU ADVENTÍVNYCH KOREŇOV
Pre úspešnú tvorbu adventívnych koreňov je kľúčová regulácia obsahu auxínu v priebehu celého procesu. Fázy tvorby adventívnych koreňov (pozri kapitolu 8.2) sa v bežnej praxi nerozlišujú a pravdepodobne ani rozlišovať nedajú. To môže byť jeden z dôvodov neúspechu pri zakoreňovaní niektorých druhov rastlín a podnetom na ďalšiu experimentálnu prácu.
Tvorbu koreňov auxín stimuluje. Preto aj pučiace puky a listy ako zdroj prirodzeného auxínu podporujú zakoreňovanie odrezkov. Látky auxínovej povahy sa používajú ako súčasti prípravkov podporujúcich zakoreňovanie.
Giberelíny pôsobia na tvorbu adventívnych koreňov inhibične. Pri dobre zakoreňujúcich druhoch drevín sa stanovila vysoká aktivita auxínu a nízka aktivita giberelínu. Ošetrenie odrezku giberelínmi v počiatočných fázach tvorby koreňov v dôsledku znižuje počet vytvorených koreňov. Ošetrením odrezkov giberelínmi neskôr, keď je už o počte koreňov rozhodnuté, sa pozitívne ovplyvní ich dĺžka.
Aj cytokinín pôsobí na tvorbu adventívnych koreňov prevažne inhibične. Ošetrenie odrezkov v určitých fázach vývoja koreňov môže mať aj stimulačný účinok. Ošetrenie listov materskej rastliny alebo listov na odrezku cytokinínmi či látkami, ktoré cytokiníny obsahujú (napríklad algináty), pôsobí na zakoreňovanie stimulačne. Pravdepodobne preto, že cytokiníny pôsobia proti starnutiu listov, teda producentov prirodzených auxínov.
Kyselina abscisová môže prekonať inhibíciu tvorby adventívnych koreňov spôsobenú giberelínom a zároveň ovplyvňovať toleranciu odrezkov voči stresu, napríklad pri odbere a transporte. Výsledky pokusov s vplyvom ABA na tvorbu adventívnych koreňov sú však tiež rozporuplné.
Vplyv etylénu na tvorbu adventívnych koreňov je značne premenlivý v závislosti od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. Experimentálne výsledky s týmto rastlinným hormónom sú značne rozporuplné.
Prípravok chlórcholínchlorid (CCC) používaný proti poliehaniu obilnín podporuje zakoreňovanie aj ťažko koreniacich druhov rastlín bohatých na prirodzené giberelíny.
Zlúčenina triazolu – paclobutrazol s obchodným názvom Cultar – obmedzuje tvorbu giberelínu v rastline, zvyšuje toleranciu voči stresu, brzdí starnutie listov a aktivuje tvorbu prirodzeného auxínu. Ošetrenie stonkových odrezkov zoba vtáčieho týmto prípravkom zvýšilo počet aj dĺžku vytvorených adventívnych koreňov.
Aj fenolické zlúčeniny môžu pôsobiť pozitívne na tvorbu adventívnych koreňov.
Ošetrenie kyselinou 2,3,5-trijódbenzoovou (TIBA) brzdí tvorbu koreňov pravdepodobne znížením transportu auxínu k báze odrezku.
Vplyv miesta a termínu odberu odrezkov na úspešnosť zakorenenia
VNÚTORNÉ PREDPOKLADY ZAKOREŇOVANIA ODREZKOV
Genetická informácia
Schopnosť odrezkov tvoriť adventívne korene je zapísaná v genetickej informácii každého rastlinného jedinca. Genetická informácia zdedená po predkoch riadi tvorbu fytohormónov u jednotlivých druhov rastlín. Ak rastlina vytvára fytohormóny priaznivé pre tvorbu adventívnych koreňov, odrezky zakoreňujú ľahko. Ak je to naopak, adventívne korene sa tvoria len veľmi ťažko.
Schopnosť odrezkov tvoriť adventívne korene však nie je stála ani pri druhoch, ktoré zakoreňujú ľahko. Intenzita tvorby koreňov výrazne závisí od miesta, odkiaľ sa odrezok z tela rastliny odobral, a mení sa aj v priebehu roka i počas celého života rastliny.
FYZIOLOGICKÝ STAV
Fyziologický stav rastliny je výsledkom pôsobenia rôznych zložiek metabolizmu, viac alebo menej ovplyvnených exogénnymi činiteľmi. Tvorba adventívnych koreňov na odrezku je výsledkom vzájomných vzťahov medzi jednotlivými časťami materskej rastliny a následne odobratého odrezku. Vzájomné vzťahy (korelácie) zabezpečujú rastlinné hormóny. Priaznivý fytohormonálny stav materskej rastliny v mieste neskoršieho odberu odrezku do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť zakorenenia.
Vplyv miesta odberu odrezkov na ich zakoreňovanie
Fyziologický stav odrezkov odobratých z rôznych častí rastliny je daný obsahom fytohormónov, zásobných látok, citlivosťou buniek atď. Pretože sa fyziologický stav jednotlivých častí rastliny mení, mení sa aj schopnosť odrezkov zakoreňovať. Napríklad odrezky odobraté zo spodnej časti korún stromov zakoreňujú lepšie než odrezky z vrcholových partií korún. Bočné výhonky zakoreňujú často lepšie než terminálne.
Pri bylinných druhoch je aktivita giberelínov a cytokinínov najnižšia pri vrchole stonky a najvyššia pri jej báze. Aktivita auxínov je naopak najnižšia pri báze stonky a najvyššia pri jej vrchole, a preto aj intenzita tvorby adventívnych koreňov rastie od vrcholu smerom k báze byle.
Trochu iná, zložitejšia, je situácia pri drevinách. Letorasty sú vzdialené od koreňovej sústavy, ktorá produkciou giberelínov brzdí zakoreňovanie. Preto je s vplyvom auxínovej povahy spojená vrcholová (apikálna) aj spodná (bazálna) časť letorastu. V niektorých prípadoch preto dochádza k intenzívnejšej tvorbe adventívnych koreňov v úsekoch z bazálnej časti letorastu (pokus 9.8.2).
Miesto odberu odrezku na strome ovplyvňuje nielen schopnosť zakoreňovania, ale aj následný rast nového jedinca. Odrezky z vrcholových prýtov si zachovávajú priamy rast hneď od začiatku. Naopak odrezky odobraté z previsnutých konárov si dlho ponechávajú poliehavý charakter rastu.
Vplyv termínu odberu odrezkov na ich zakoreňovanie
Pri topoli zakoreňovali v priebehu mesiacov august až október lepšie odrezky z bázy letorastov, kde bola vyššia aktivita auxínov. V mesiacoch november až apríl sa zachytilo maximum tvorby adventívnych koreňov. V tom čase nebol rozdiel pri zakoreňovaní odrezkov odobratých z bázy, stredu či vrcholu letorastu. S presunom aktivity auxínov k vrcholu letorastu sa zakoreňovací potenciál posunul smerom k vrcholu letorastu.
Z príkladu je zrejmé, že sa fytohormonálny stav odrezkov a intenzita zakoreňovania menia nielen s miestom, odkiaľ sa odrezok odobral, ale aj s časom.
So zmenou fytohormonálneho stavu materskej rastliny a následne aj odobratého odrezku v priebehu roka kolíše aj schopnosť odrezkov zakoreňovať. Predovšetkým v čase vstupu do dormancie je schopnosť tvoriť korene pri väčšine druhov drevín značne znížená. S výstupom z dormancie sa schopnosť zakoreniť opäť zvyšuje. Nepriaznivo môže byť schopnosť zakoreniť ešte ovplyvnená pri veľmi mladých letorastoch nevyzretosťou ich pletív a vysokým obsahom prirodzených giberelínov v čase najväčšieho rastu.
Vek rastliny a rejuvenilizácia: ako omladenie zlepší zakoreňovanie
Vplyv veku rastliny na zakoreňovanie odrezkov
Na tvorbu koreňov má značný vplyv vek stromu. Čím je pletivo staršie, tým horšie tvorí adventívne korene. Rozlíšené (diferencované) špecializované pletivo stráca schopnosť bunkového delenia.
Staršie stromy sa zatiaľ nedarí rozmnožovať odrezkovaním. Najvyššiu zakoreňovaciu schopnosť majú odrezky z jedincov starých 3 – 10 rokov. Pri stromoch starších ako dvadsať rokov percento zakorenených odrezkov prudko klesá. S pribúdajúcim vekom materských stromov sa znižuje aj rýchlosť vytvárania adventívnych koreňov na odrezku, ako aj dĺžka a počet koreňov. Rast zakorenených odrezkov zo starších stromov je pomalší, ich úmrtnosť je vyššia a tvar vzniknutých sadeníc horší.
Rôzny fyziologický stav jednotlivých častí stromu a následne odlišná schopnosť odrezkov (odobratých z týchto častí) tvoriť adventívne korene sa vysvetľuje zaujímavou teóriou. Autori, ktorí ju vypracovali, tvrdia, že strom nestarne ako celok rovnako, ale že starne od bázy k vrcholu a od vnútorných častí k vonkajším. Tým vysvetľujú rozpor, že najnižšia a zároveň (chronologicky) najstaršia časť je najmladšia (najjuvenilnejšia).
Pri každom orgáne stromu rozlišujú vek vlastný, ktorý sa začína založením orgánu na strome, a vek všeobecný, ktorý sa počíta od začiatku založenia celej rastliny. Najmladšie (najnovšie) listy majú podľa tejto teórie najmenší vlastný vek, pretože vznikli najneskôr, ale zároveň najdlhší vek všeobecný, pretože vo vzťahu k celej rastline sú najstaršie. Pri stanovení všeobecného veku sa k veku orgánu pripočíta vek celej rastliny. Vrcholové časti stromu sa oproti nižším častiam javia staršie, lebo vznikli už na starej rastline, kým dolné časti vznikli, keď bola rastlina ešte mladá.
Rejuvenilizácia (omladenie) a zakoreňovanie odrezkov
Hospodárske (výnosové, dekoratívne a ďalšie) vlastnosti drevín a krov možno posúdiť, až keď dosiahnu dospelý vek. A práve prechod do dospelého štádia vývoja jedinca je spojený s významným poklesom schopnosti zakoreňovať. Preto sa hľadajú cesty, ako strate zakoreňovacieho potenciálu zabrániť.
Pri drevinách možno vplyv veku do určitej miery prekonať tzv. rejuvenilizáciou. Odporúčajú sa rôzne spôsoby rejuvenilizácie.
Patrí medzi ne napr. opakované vegetatívne množenie. S každým rozmnožovacím cyklom stúpa schopnosť odrezkov zakoreňovať.
Ďalším spôsobom je odoberanie odrezkov zo živého plota alebo z často zostrihávaných materských rastlín. Takéto odrezky môžu zakoreňovať lepšie než odrezky odobraté z koruny normálne rastúceho, rovnako starého stromu.
Táto technika má však svoje hranice a nie je účinná pri príliš starých rastlinách. Riešenie spočíva v pestovaní rastlín metódou in vitro (v skle). Radom následných prepichovaní in vitro možno získať rejuvenilizované jedince, z ktorých po aklimatizácii získame materské rastliny s dobrou zakoreňovacou schopnosťou.
Zatienenie materských rastlín pred odberom odrezkov je stará technika používaná pri ťažko zakoreňujúcich drevinách. Používajú sa dva spôsoby využitia zatienenia.
Jednoduchší spôsob spočíva v ultrasilnej prerezávke na úroveň pôdy. Pred vypučaním sa materské rastliny zatienia tmavým krytom. Len čo letorasty dosiahnu asi 10 cm, postupne sa privykajú na svetlo a následne sa urobí odrezkovanie.
Druhá technika je o niečo zložitejšia. Spočíva v obalení vypučaných letorastov na ich spodnej časti (báze) čiernou páskou (páskovanie). Časť letorastu pod čiernou páskou je po čase etiolovaná. Odrezkovanie sa urobí niekoľko dní až niekoľko týždňov po tomto ošetrení. Po zakorenení je prístup svetla opäť nutný.
Svetlo pri zakoreňovaní určitú úlohu má. Dlhodenné osvetlenie zvyšuje hladinu endogénnych auxínov, a tým môže zakoreňovanie podporovať.
Zakoreňovanie možno zlepšiť aj vrúbľovaním. Vrúble zo starého stromu sa najprv zaštepia na mladý semenáčik alebo sadenicu. Odrezky získané z vrúbľa zakoreňujú lepšie než odrezky získané priamo zo starého stromu.
Stimulátory zakoreňovania: auxíny, techniky ošetrenia a podmienky
STIMULÁCIA ZAKOREŇOVANIA ODREZKOV
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa zakoreňovanie odrezkov prvý raz stimulovalo aplikáciou auxínu kyseliny indolyl-3-octovej. Ľudia však auxíny na stimuláciu zakoreňovania odrezkov využívali už dávno predtým, hoci o tom nevedeli. Do rozštiepených báz odrezkov vkladali naklíčené obilky, ktoré sú bohatým zdrojom prirodzených auxínov.
Okrem kyseliny indolyl-3-octovej (IAA) sa najčastejšie používa kyselina indolyl-3-maslová (IBA), ktorá je pri predávkovaní menej toxická než kyselina 1-naftyloctová (NAA). IAA ako prirodzený auxín rastlina ľahko odbúrava, a preto sa väčšinou aplikuje vo vyšších koncentráciách než IBA a NAA. Väčší stimulačný efekt než samotné kyseliny (IAA, IBA a NAA) majú ich estery a draselné soli. Ak sa používajú prípravky, ktorých súčasťou nie je fungicíd, je dobré ošetriť odrezky fungicídom proti rozvoju plesní.
Ošetrenie báz odrezkov prirodzenými alebo syntetickými auxínmi zvyšuje percento zakorenených odrezkov, urýchľuje zakoreňovanie a zvyšuje počet aj kvalitu vytvorených adventívnych koreňov. Z týchto dôvodov sa prípravky na stimuláciu tvorby adventívnych koreňov používajú. Pred ošetrením auxínmi je vhodné spodnú časť odrezkov šikmo zrezať, a vystaviť tak pôsobeniu auxínu väčšie množstvo kambiálnych buniek.
Ošetrenie odrezkov auxínmi je účinnejšie, ak majú pre tvorbu adventívnych koreňov priaznivý fytohormonálny stav. Napríklad odrezky odobraté z ľahko zakoreňujúcich drevín reagujú na ošetrenie auxínom lepšie než odrezky z ťažko koreniacich drevín. Aj odrezky odobraté po ukončení pravej dormancie reagujú na ošetrenie auxínmi lepšie než odrezky odobraté počas pravej dormancie.
Preto je výhodné (ak máme dostatok rastlinného materiálu) najprv stanoviť vhodný termín na odber a následné ošetrenie odrezkov.
Pretože sa v priebehu roka mení citlivosť buniek na ošetrenie auxínmi, treba voliť aj správnu koncentráciu auxínu. Vyššia koncentrácia sa používa na tvrdé odrezky, dormantné odrezky a odrezky z ťažko koreniacich druhov drevín.
Technika ošetrenia odrezkov stimulátormi
Hlavnými technikami ošetrenia báz odrezkov látkami stimulujúcimi tvorbu koreňov sú: aplikácia zmesi auxínu a mastencového prášku, namáčanie v zriedenom roztoku auxínu či ponorenie do koncentrovaného roztoku auxínu. Korene presádzaných rastlín sa máčajú v škrobovej kaši s auxínom alebo v polyakrylátovom géli s auxínom, prípadne sa natierajú lanolínom s obsahom auxínu. Pri zakoreňovaní ťažko koreniacich druhov sa použila zaujímavá a ojedinelá metóda. Auxíny sa zavádzali priamo do miest tvorby koreňov pomocou špáradiel napustených auxínmi.
Reakciu odrezkov na ošetrenie auxínom možno zlepšiť napríklad krúžkovaním, rejuvenilizáciou alebo čiastočnou etiolizáciou letorastu. Upravuje sa tak fytohormonálny stav odrezkov a citlivosť pletív na dodávaný auxín. Veľmi pozitívne sa javí aplikácia cytokinínov na listy materských rastlín niekoľko týždňov pred odberom odrezkov. Na tento účel možno využiť aj algináty (výťažky z rias), ktoré sú zdrojom lacného a relatívne stabilného cytokinínu.
Aj hnojenie materských rastlín pozitívne ovplyvňuje zakoreňovanie odobratých odrezkov. Vzájomná rovnováha živín je veľmi dôležitá, najmä pomer nitrátových (NO3) a amónnych (NH4) iónov. Obsah biogénnych prvkov a ich rovnováha sú významné. Pozitívnu úlohu pri zakoreňovaní hrá bór.
Pri zakoreňovaní treba dodržať nevyhnutné kultivačné podmienky, predovšetkým vlhkosť a teplotu substrátu, vlhkosť a teplotu ovzdušia. Odporúča sa časté rosenie a najmä zahriatie spodnej časti substrátu na 18 – 20 °C, niekedy až na 26 °C. Na potlačenie plesní možno použiť fungicídne prípravky.
Na záver treba zdôrazniť, že presné recepty na zakoreňovanie (koncentrácia, dĺžka aplikácie, typ odrezku a pod.) uvádzané niekedy v literatúre nemusia mať všeobecnú, širokú platnosť. Ide skôr o pochopenie princípov jednotlivých zásahov a ošetrení a o ich odskúšanie v daných podmienkach a s daným rastlinným materiálom. Rámcovou pomôckou a orientačným vodidlom pritom môže byť rozdelenie niektorých druhov rastlín podľa zakoreniteľnosti odrezkov z nich získaných a podľa reakcie na dodaný auxín.
Prehľad druhov rastlín a drevín podľa schopnosti zakoreňovať
I. RASTLINY VEĽMI DOBRE ZAKOREŇUJÚCE (neošetrené odrezky tvoria korene zo 60 – 100 %) a) Na dodaný auxín preukázateľne reagujú Vŕba (Salix) Baza čierna (Sambucus nigra) Vres obyčajný (Calluna vulgaris) b) Na dodaný auxín nereagujú alebo reagujú len slabo Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) Gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata) Bobkovišňa lekárska (Prunus laurocerasus)
II. RASTLINY DOBRE ZAKOREŇUJÚCE (neošetrené odrezky tvoria korene z 30 – 60 %) a) Na dodanie auxínu reagujú výborne Pelargónia (Pelargonium zonale) Chryzantéma (Chrysanthemum) b) Na dodanie auxínu reagujú dobre Krušpán (Buxus) Figovník (Ficus elastica) Zlatica previsnutá (Forsythia suspensa) Brečtan popínavý (Hedera helix) Egreš (Grossularia uva-crispa) Ruža (Rosa) Tis obyčajný (Taxus baccata) c) Na dodanie auxínu nereagujú alebo reagujú len slabo Trojpuk drsný (Deutzia scabra) Skalník (Cotoneaster)
III. RASTLINY ZLE ZAKOREŇUJÚCE (neošetrené odrezky tvoria korene z 30 % a menej) a) Na dodanie auxínu reagujú výborne Jedľa (Abies) Broskyňa (Persica vulgaris) Vistéria (Wisteria) b) Na dodanie auxínu reagujú dobre Vavrín (Laurus nobilis) Orgován obyčajný (Syringa vulgaris) Smrek (Picea) Tuja (Thuja) Brest (Ulmus) Dub (Quercus) Oleander (Nerium oleander) Pajazmín (Philadelphus) c) Na dodanie auxínu nereagujú alebo len slabo Svíb (Cornus) Magnólia (Magnolia) Borovica (Pinus)
IV. RASTLINY NEZAKOREŇUJÚCE BEZ DODANIA AUXÍNU a) Na dodanie auxínu reagujú výborne Javor (Acer) Lieska obyčajná (Corylus avellana) Duglaska tisolistá (Pseudotsuga taxifolia) b) Na dodanie auxínu reagujú dobre Vlkovec veľkolistý (Aristolochia macrophylla) Breza (Betula) Buk lesný (Fagus sylvatica) Jedľovec kanadský (Tsuga canadensis) c) Na dodanie auxínu nereagujú Jelša (Alnus) Hloh (Crataegus)
V. RASTLINY VARIABILNE ZAKOREŇUJÚCE
Rododendron (Rhododendron) Vinič hroznorodý (Vitis vinifera)