Krušpán (Buxus)

Stálozelené husté kry alebo malé stromy s drobnými kožovitými listami

• Stanovište: slnečné až polotienisté, chránené pred vetrom
• Výška: až 5 m (podľa rezu a druhu)
• Doba kvitnutia: marec až apríl
• Množenie: odrezkami alebo výsevom
  
  

Krušpán (Buxus) je pomaly rastúci, stálozelený ker alebo nízky strom, cenený pre svoju hustotu vetvenia a celoročne zelené listy. V záhradnej architektúre sa využíva predovšetkým ako živý plot, na formálne lemy, geometrické tvary (topiary) alebo aj v nádobách na terasách a pri vchodoch. Listy sú drobné, protistojné, lesklo zelené a kožovité, čo rastline dodáva kompaktný vzhľad aj počas zimy.

Kvitne drobnými, nenápadnými žltozelenými kvetmi na jar, ktoré priťahujú včely. Plody sú trojpúzdrové tobolky, ktoré sa pri dozrievaní otvárajú a uvoľňujú semená. Krušpán je dlhoveká drevina, často sa dožíva desiatok rokov a v historických záhradách tvorí dominantný architektonický prvok.

Krušpán sa najčastejšie vysádza do nízkych strihaných lemov a živých plotov, preto pri ňom záleží hlavne na hustote výsadby.

Výška je orientačná konečná výška, spon udáva, ako ďaleko od seba rastliny sadiť. Kde spon chýba, sadí sa rastlina ako solitér.

Pestovanie krušpánu je pomerne nenáročné. Najlepšie sa mu darí v hlbších, vápenatých, priepustných a humóznych pôdach, no zvládne aj chudobnejšie stanovište.

Vyhovuje mu chránená poloha s rozptýleným svetlom alebo polotieň, kde netrpí úpalom ani priamym vetrom. Na slnečných miestach môže dôjsť k popáleniu listov, najmä po reze.

V prvých rokoch po výsadbe potrebuje pravidelnú zálievku, neskôr dobre znáša aj obdobie sucha.

Krušpán výborne znáša rez, čo z neho robí ideálnu drevinu na tvarovanie. Rez podporuje hustotu a rovnomerný rast, vykonáva sa najčastejšie v júni a septembri. Strihať sa odporúča za oblačného počasia, aby sa predišlo spáleniu čerstvo zrezaných listov slnkom.

V posledných rokoch krušpán trápi vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) – invázny škodca, ktorého húsenice môžu v krátkom čase spôsobiť úplný holožer. Na ochranu rastlín je nutné pravidelné sledovanie, ručné odstraňovanie húseníc a použitie biologických prípravkov (napr. Bacillus thuringiensis) alebo v krajnom prípade aj chemických postrekov.

V renesančných a barokových záhradách bol krušpán hlavným stavebným materiálom parteru, teda pravidelnej ozdobnej plochy pred zámkom. Nízky strihaný lem ohraničoval záhony a zároveň kreslil ornamenty, ktorým sa podľa výšivky hovorí broderie. Výplň medzi lemami tvorili kvety, trávnik alebo farebné štrky. Kde sa dá krušpánový parter vidieť v Česku:

• Bučovice – renesančná záhrada obnovená voľne podľa zachovanej dispozície. Sieť ciest s fontánami delí plochu na pravouhlé polia, ktoré lemuje strihaný krušpán. Ten tvorí aj ornamenty broderií, a to bez náročných kvetinových výsadieb.
• Náchod, Piccolominiho záhrada – malá kruhová záhrada založená v roku 1751 na bastióne zrušenej renesančnej pevnosti. Plochy niekdajších broderií dnes naznačuje strihaný krušpán, súčasná podoba pochádza z rekonštrukcie J. Buška z roku 1949.
• Praha-Troja – v parteri pred Šternberským letohrádkom pripomínajú pôvodné broderie geometrické výsadby strihaného krušpánu.

Broderie s kvetmi sa pri obnovách vrátili len do niekoľkých záhrad, napríklad do Kvetnej záhrady v Kroměříži, na Dobříš a do Libochovíc. Inde zostal len geometrický raster trávnikov alebo náznak broderie z krušpánu. Výnimkou sú Jaroměřice nad Rokytnou, kde broderie pracujú s farebnými štrkmi. V baroku to bolo obľúbené riešenie a na údržbu je zo všetkých najskromnejšie.

Čo si vziať domov: bučovický vzor, teda polia lemované nízkym krušpánom a vnútri štrk alebo trávnik bez kvetov, sa dá zmenšiť aj na predzáhradku. Kvôli vijačke krušpánovej však počítajte s pravidelnou kontrolou. Ďalšie záhrady s parterom nájdete v článku baroková záhrada, renesančné Bučovice v článku renesančná záhrada a prehľad všetkých miest na stránke zámocké záhrady v Česku.

Tvarovať môžete od jari do konca leta; hlavné rezy robte ideálne v máji–júni a potom v auguste. Nestrihajte za plného slnka a horúčavy — čerstvo zrezané listy sa spália.

Najčastejšie príčiny sú tri: sucho, hubové choroby (odumieranie výhonkov) a vijačka krušpánová — rozhrňte ker a hľadajte húsenice, žer a zámotky vnútri. Podľa nálezu upravte zálievku, odstráňte napadnuté časti, prípadne zasiahnite proti vijačke.

Počas sezóny prihnojujte organicky — výluh z Hnojíku (1 čajová lyžička na 1 liter vody) do zálievky alebo jemný posyp ku kru. Vyvážená výživa podporuje hustý obrast a odolnosť.