Renesančná záhrada a libosad: giardinetto, štepnica a manierizmus

Renesančná záhrada prišla do českých krajín z Talianska v 16. storočí spolu s prestavbami hradov na pohodlné zámky. Je menšia a uzavretejšia než baroková záhrada a so zámkom ešte netvorí jeden celok. Je to skôr samostatná izba pod šírym nebom: obohnaná múrom, rozdelená na pravidelné polia, s fontánou uprostred a ovocným sadom za múrom.

Väčšina renesančných záhrad zanikla alebo bola prestavaná v barokovom či krajinárskom štýle. Zachovali sa hlavne ich architektonické rámce: múry, arkády, letohrádky, terasy. Náplň záhonov býva obnovená podľa dobových obrazov a plánov, často len v náznaku. Prehľad všetkých záhrad nájdete v článku Zámocké záhrady a parky v Česku.

• Je uzavretá. Ohraničuje ju múr, arkádová galéria alebo vodná priekopa. Na rozdiel od baroka nemieri do krajiny, výhľady sa otvárajú len z vyvýšených miest.
• Je pravouhlá. Chodníky sa križujú v pravom uhle a delia plochu na štvorce alebo obdĺžniky. Uprostred kríženia stojí fontána.
• Polia sú samostatné. Každé pole je uzavretý obrazec lemovaný nízkym strihaným krušpánom. Celkový ornament cez celú plochu, typický pre barokové broderie, renesancia ešte nepozná.
• Spája krásu a úžitok. Okrasná časť, ovocná štepnica a zeleninová záhrada ležia vedľa seba a často sú oddelené len múrom alebo kanálom.
• Má taliansky vzor. Staviteľmi boli väčšinou Taliani a záhrady napodobňovali talianske vily.

Prečo záhrady vznikali práve v 16. storočí? Šľachta menila spôsob života. Hrady prestávali slúžiť na obranu a vodné priekopy a parkány medzi hradbami sa uvoľnili. Práve v nich sa zakladali prvé záhrady, vodná priekopa už chránila len pokoj a súkromie.

Giardinetto je po taliansky „záhradka“, malá intímna záhrada, v Česku typicky v úzkom priestore medzi zámkom a hradbou alebo na korune opevnenia. Niekoľko takých záhrad sa zachovalo dodnes:

• Jindřichův Hradec. Koncom 16. storočia vznikla v úzkom parkáne medzi záhradným pavilónom Rondel a Veľkými arkádami malá záhrada lemovaná arkádovou chodbou. Rondel postavil G. M. Falconi podľa projektu B. Maggiho na základoch bývalej bašty a vyzdobil ho zlátenými štukami. Uprostred pravidelného kvetinového parteru je malá fontána, na ďalšej bašte pribudla grota. Záhrada patrí k najpresvedčivejším ukážkam renesančnej záhrady v zovretom priestore stredovekého opevnenia.
• Telč. Zachariáš z Hradca prestaval gotický hrad na renesančnú rezidenciu, v 70. rokoch 16. storočia ju dokončil Baltassare Maggi. Záhrada leží na hradbách smerom k námestiu, pri múre ju lemuje arkádová galéria so šesťbokým vežovým pavilónom v nároží. Obnovený parter má fontánu uprostred a štyri tvarované tisy.
• Kráľovská záhrada Pražského hradu. Medzi renesančnými stavbami vzniklo aj giardinetto so Spievajúcou fontánou pred letohrádkom kráľovnej Anny.

Na tradíciu giardinett na hradbách nadväzujú aj mladšie záhrady. Piccolominiho záhrada v Náchode vznikla v roku 1751 na kruhovom bastióne zrušenej pevnosti a malým priestorom a terasovou polohou pripomína taliansku renesančnú záhradu. Podobný dojem budí terasa Ružovej záhrady v Děčíne. Obe opisujú regionálne články Východné Čechy a Severné a západné Čechy.

Štepnica je ovocný sad, názov pochádza od „štepu“, teda štepeného ovocného stromu. V renesančnej záhrade nemala len úžitok: jarný kvet a tieň v lete boli súčasťou zážitku rovnako ako fontána.

• Kratochvíle. Vilém z Rožmberka získal v roku 1580 dvorec Leptač od svojho regenta Jakuba Krčína z Jelčan, premenoval ho na Kratochvíle a v 80. rokoch dal Baltazarovi Maggimu z Arogna postaviť letohrádok podľa vzoru talianskej vily. Po Vilémovej smrti v roku 1592 dokončil areál Petr Vok, hotovo bolo v roku 1595. Letohrádok s okrasnou záhradou stojí na ostrove obklopenom kanálom, mimo neho leží trávnatá štepnica a úžitková záhrada. Obnova postupovala podľa dobového obrazu, obnovené boli kanál, výsadby aj fresky na múre.
• Bučovice. Zámok dal v rokoch 1567–1585 postaviť Jan Šembera Černohorský z Boskovic. Záhradu obopína múr s nárožnými bastiónmi, polia parteru lemuje strihaný krušpán, v rohoch stoja kužeľovito strihané hraby a na krížení chodníkov štyri menšie fontány a jedna veľká. Pozdĺž bočných múrov rastú ovocné stromy ako pripomienka štepnice. Záhrada je voľnou rekonštrukciou na zachovanej dispozícii, ale jarný pohľad z kvitnúcej štepnice cez parter na zámok dáva vzácnu predstavu o renesančnej atmosfére.
• Lysice. Pred rokom 1634 rozčlenil Jiří Březnický z Náchoda svah nad zeleninovou záhradou do troch terás: dole otvorená loptovňa, uprostred zverinec, hore kvetinový parter s cibuľovinami. Nad štepnicou ležia dve menšie terasy, neskôr nazývané Kapucínka, s atmosférou skrytej záhradky giardino secreto.

Štepnicu mali aj barokové záhrady, napríklad Holešov alebo Jaroměřice nad Rokytnou s hviezdicovým pôdorysom chodníkov. Renesančný pôvod sa však v tejto časti záhrady drží najdlhšie.

Najvýznamnejšia renesančná záhrada českých krajín je Kráľovská záhrada Pražského hradu. Založil ju Ferdinand I. v roku 1534 na severnej strane hradčianskeho návršia za Jelením priekopom, na mieste stredovekých viníc.

• Letohrádok kráľovnej Anny (Belveder) staval do roku 1552 Paolo della Stella, v rokoch 1556–1563 dokončil Bonifác Wohlmuth poschodie s typickou strechou. Patrí k najhodnotnejším renesančným stavbám severne od Álp.
• Spievajúca fontána bola odliata podľa návrhu Francesca Terzia v dielni zvonára Tomáša Jaroša.
• Loptovňa Bonifáca Wohlmutha z druhej polovice 16. storočia slúžila hrám s loptou, ktoré k renesančnému dvoru patrili.

Samotnú renesančnú záhradu zničili v roku 1648 Švédi, barokovú obnovu potom francúzske a pruské vojská. Dnešný park je zmesou rôznych období a jeho najväčšou hodnotou zostávajú renesančné stavby. Podrobnejšie v článku Pražské záhrady.

Loptovňu mali aj Lysice, kde ju v 19. storočí nahradilo dórske stĺporadie s krytým dreveným ochodzom.

Libosad je staré české slovo pre okrasnú záhradu určenú na potešenie, obdoba nemeckého „Lustgarten“. Dnes sa tak hovorí hlavne Kvetnej záhrade v Kroměříži, preto obe mená znamenajú to isté.

Manierizmus je sloh na prechode medzi renesanciou a barokom. Berie renesančnú geometriu a pridáva do nej hru, prekvapenie a umelosť: groty, vodné hračky, umelé pahorky, bludiská. Záhrada sa stáva divadlom.

Kroměřížsky Libosad je jednou z najčistejších ukážok manieristickej záhrady v Európe a je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO:

• Koncepciu pripravil pre olomouckého biskupa Karola z Liechtensteinu-Castelcorna cisársky architekt Filiberto Lucchese, po jeho smrti v roku 1666 dohliadal na stavbu Giovanni Pietro Tencalla.
• Pozdĺž ohradného múru sa tiahne 244 metrov dlhá galéria (kolonáda) so sochami.
• Na krížení hviezdicových chodníkov stojí osemboká rotunda s grotami.
• Strihané steny a špaliere delia plochu na štvorcové polia s broderiami, bludiskom a trávnikmi.
• Dva jahodové vŕšky sú umelé pahorky so špirálovými chodníkmi.
• Záhrada sa tristo rokov zásadne nemenila; v 40. rokoch 19. storočia k nej Antonín Arche pristaval skleníky a nový vstup.

O Libosade aj susednej Podzámockej záhrade píšeme podrobne v článku Záhrady v Kroměříži.

K manierizmu patrí aj Valdštejnská záhrada v Prahe. Palác a záhrada Albrechta z Valdštejna (od roku 1623) majú tvaroslovie neskorej talianskej renesancie s dekorom rudolfínskeho manierizmu: kvapľovú stenu, grotu s voliérou a bronzové sochy Adriaena de Vries. Originály sôch odviezli Švédi v roku 1648 ako vojnovú korisť, v záhrade stoja kópie z rokov 1914–15. Na manierizmus odkazuje aj fontána Pietra Maternu z roku 1635 na nádvorí v Bučoviciach. Veľkolepé manieristické záhrady vojvodu Juliusa Henricha Sasko-Lauenburského v Ostrove nad Ohřou z 20. rokov 17. storočia zanikli takmer bez stopy.

• Krušpán (buxus) lemoval polia a tvoril drobné ornamenty, napríklad v Bučoviciach. Ako ho pestovať a strihať, opisuje článok Krušpán (buxus).
• Tvarované dreviny: kužeľovito strihané hraby v Bučoviciach, štyri tvarované tisy okolo fontány v Telči.
• Ovocné stromy v štepniciach (Kratochvíle, Bučovice, Lysice).
• Cibuľoviny a kvety v kvetinovom parteri, doložené napríklad na najvyššej terase v Lysiciach.
• Vinič: Kráľovská záhrada vznikla na mieste viníc, na prvej terase Pálffyovskej záhrady pod Hradom rastú popri ovocných stromoch aj kry viniča.

Dnešné obnovené renesančné záhrady bývajú osadené skromnejšie, než boli pôvodne. V Bučoviciach sa polia vypĺňajú len broderiami z krušpánu bez náročných kvetinových výsadieb, v Jindřichovom Hradci zostali v obnovenom parteri vzrastlé stromy z 19. storočia.

Zaujímavou neskorou ozvenou je záhrada v Novom Meste nad Metují. Dušan Jurkovič ju navrhol v roku 1913 na terasách bývalého opevnenia a spojil secesiu a ľudovú architektúru so spomienkou na taliansku renesančnú záhradu.

Renesančná záhrada je zo všetkých historických slohov najbližšia dnešnej záhrade pri rodinnom dome. Je malá, uzavretá a spája okrasnú a úžitkovú časť.

• Kríž chodníkov. Štyri pravouhlé polia s nádobou, sochou alebo fontánkou uprostred fungujú aj na pár metroch štvorcových.
• Nízke obruby. Polia lemované strihaným krušpánom a vnútri zelenina, bylinky alebo kvety. Tak vyzerá aj klasická kláštorná a sedliacka záhradka.
• Tvarované akcenty. Kužeľ z hrabu alebo tisu v rohu každého poľa dá záhrade poriadok aj v zime.
• Ovocné stromy pozdĺž múru. Štepnica nemusí byť veľký sad, stačí rad stromov pri plote alebo múre. Na jar kvitnú, na jeseň dajú úrodu.
• Uzavretosť. Múr, živý plot alebo pergola urobia zo záhrady súkromný priestor. Ako vybrať rastliny na plot, opisuje článok Živý plot.

Ďalšie nápady nájdete v článku Inšpirácia z historických záhrad. Na renesančnú záhradu nadväzuje baroková záhrada a po nej anglický park.

Zdroje fotografií

• Kvetná záhrada Kroměříž: Radim Holiš, CC BY-SA 3.0 cz, zdroj
• Zámok Jindřichův Hradec: Michal Klajban, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Záhrada pri Kratochvíli: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Kratochvíle, iný pohľad na záhradu: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Kolonáda Květnej záhrady v Kroměříži: Irigi, CC BY-SA 3.0, zdroj