Zámocké záhrady južnej Moravy: Milotice, Buchlovice, Lysice, Slavkov a Bučovice

Južná Morava sa zvyčajne spája s Lednicou a Valticami. Okolo nich je však niekoľko menších zámockých záhrad, ktoré sú v niečom vzácnejšie: Bučovice ukazujú renesančnú záhradu s broderiami, Milotice jeden z najjednotnejších barokových celkov v Česku, Buchlovice taliansku terasovú záhradu, ktorú nezničila móda anglických parkov. Lysice prekvapia visutou kolonádou nad terasami a Slavkov obnoveným barokovým parterom.

Väčšina záhrad leží v Juhomoravskom kraji, Buchlovice už v Zlínskom kraji kúsok za hranicou. Zámky v Miloticiach, Buchloviciach, Lysiciach a Bučoviciach spravuje český Národní památkový ústav, zámok v Slavkove patrí mestu.

Ako vznikla. Roku 1722 sa začala prestavba renesančného zámku pre Karola Antonína Serényiho, autorstvo sa pripisuje Domenicovi Martinellimu. Architekt šikovne využil korunu starého renesančného opevnenia ako terasu pre polkruhový čestný dvor, ktorý uzatvára zámok a symetrické prízemné krídla s konskou stajňou a jazdiarňou. Do bažantnice pribudol v roku 1766 strelecký pavilón. Na začiatku 19. storočia sa plánovala premena na krajinársky park, k tej však našťastie nedošlo. Záhradu zrekonštruovali na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia.

Čo tu uvidíte:

• vodnú priekopu a vstupný most so sfingami a bránou, sochárska výzdoba je dielom Kryštofa Schletterera,
• balustrádu s vázami na strane priekopy,
• salu terrenu na prízemí a dvojramenné schodisko z poschodia cez vyhliadkovú terasu,
• dve oranžérie po stranách záhrady,
• nástupný parter s fontánou a hlavný parter s osovým chodníkom a ďalšou fontánou,
• dva pravouhlé bloky strihaných hrabových podlubí, stromové rondely v križovaní chodníkov a alej po obvode,
• bažantnicu s hviezdicou priesekov, rybníkom a streleckým pavilónom.

Rastliny. Namiesto niekdajších broderií sú v parteri trávniky. Vzhľad záhrady určujú strihané podlubia z hrabu, aleje a kvitnúce stromy pred južnou fasádou, ktoré pripomínajú štepnicu.

Tip pre záhradkárov: rad rovnakých kvitnúcich stromčekov v pravidelnom rastri je jednoduchá moderná štepnica. Na jar kvitne, v lete tieni a na jeseň dá ovocie.

Ako vznikla. Zámok Buchlovice je postavený ako talianska vila. Navrhol ho pre Jána Gerharda Petřvaldského Domenico Martinelli, podľa upraveného projektu ho postavil Mořic Grimm a dokončili ho roku 1738. Svahovitý terén dovolil riešiť nástup do záhrady terasami, ako bolo v talianskych záhradách zvykom. Ešte pred rokom 1850 dostala záhrada francúzsku úpravu, komorná mierka a terasy jej však ponechali atmosféru intímnej talianskej záhrady.

Buchlovice unikli móde anglických parkov, ktorá v českých krajinách zničila stovky formálnych záhrad. Krajinársky park tu vznikol až v polovici 19. storočia, keď už potreba všetko nahrádzať odznela. Josef Lacowský navrhol jeho rozšírenie južným smerom, voľné chodníky na niekoľkých miestach nadväzujú na parter pri zámku.

Čo tu uvidíte:

• terasový nástup do záhrady využívajúci niekoľkometrový výškový rozdiel,
• formálny parter s bazénikom a obeliskom uprostred a sochami na podstavcoch,
• strihané steny a živé ploty,
• krajinársky park v miernom svahu bez výraznej terénnej modelácie.

Rastliny. Park slúžil ako miesto pre dendrologické úlovky majiteľov, cestovateľov a vzdelancov Leopolda a Bedřicha Berchtoldovcov. Zo starších súpisov vyplýva 57 druhov ihličnanov, medzi ktorými vyniká mohutný tisovec, a 127 druhov listnáčov. Buchlovice sú známe aj zbierkou fuchsií, ktorá mala 650 druhov a odrôd.

Tip pre záhradkárov: svahovitú záhradu možno rozdeliť na terasy ako v Buchloviciach. Formálna časť pri dome môže plynulo prechádzať do voľnejšej výsadby ďalej od neho.

Ako vznikla. Lysická záhrada je ukážkou toho, ako možno renesanciu, barok a klasicizmus spojiť do jedného celku.

• Renesancia (pred rokom 1634): za Jiřího Březnického z Náchoda sa svah nad zeleninovou záhradou rozdelil na tri terasy. Na najnižšej bola otvorená loptovňa s ochodzou, na druhej zverinec a na najvyššej kvetinový parter s cibuľovinami. Nad štepnicou v zadnej časti úžitkovej záhrady vznikli ďalšie dve menšie terasy so schodiskami, neskôr nazývané Kapucínka.
• Barok (1. polovica 18. storočia): za Serényiovcov sa jednotlivé časti prepojili. Predná časť úžitkovej záhrady sa zmenila na okrasnú, pribudli balustrády a 22 sôch, medzi nimi dvanásť mesiacov s trpaslíkmi. Samostatne stojaca sala terrena spojila zámok s parterom najvyššej terasy a Kapucínku prepojilo barokové schodisko.
• Klasicizmus a neskorý empír (1840–1860): Dubskovci z Třebomyslic zmenili zeleninovú záhradu na malý krajinársky park. Namiesto múrov loptovne postavili dórske stĺporadie, ktoré nesie drevenú zastrešenú ochodzu. Salu terrenu rozšírili o pavilón s oválnou sálou a balustrády nahradilo tehlové zábradlie s terakotovými vázami.

Čo tu uvidíte: terasy vo svahu, kvetinový parter s dvoma rondelmi a fontánou uprostred, grottu s kovovou sochou Flóry zabudovanou do oporného múru najvyššej terasy, salu terrenu s pavilónom, sochy a Kapucínku. Hlavnou dominantou je kolonáda. Na komorný priestor je trochu predimenzovaná, ale práve ona dáva záhrade jedinečný ráz: z ochodze sa otvára pohľad zhora na terasy.

Tip pre záhradkárov: Kapucínka je typ renesančného giardina segreta, teda malého uzavretého kúta bokom od hlavnej záhrady. Dá sa urobiť aj na malej ploche za živým plotom alebo múrikom.

Ako vznikla. Na prelome 17. a 18. storočia začal gróf Dominik Ondřej z Kounic stavať barokové sídlo podľa projektu Domenica Martinelliho. Dokončil ho až o päťdesiat rokov neskôr Maximilián Oldřich z Kounic. Na mieste staršej renesančnej záhrady vznikol horný parter, prístupný zo zámku po moste cez priekopu, najprv s dvoma, neskôr s troma bazénmi a fontánou.

Pod terasou s fontánou sa rozkladal rozsiahly dolný parter. Uprostred viedol dlhý vodný kanál, neskôr rozdelený na niekoľko bazénov, okolo pravouhlé polia s fontánami, bosketmi a bludiskami. Sochársku výzdobu vytvoril Giovanni Giuliani. Hlavné osi predlžovali do krajiny štvorradové aleje.

V 20. rokoch 19. storočia záhradu postihol osud stoviek barokových parterov. Pravidelné členenie aj vodné nádrže zmizli, sochy sa presťahovali na nádvorie a namiesto bosketov vznikli kulisové výsadby stromov s dlhým priehľadom.

Čo tu uvidíte. V 70. rokoch 20. storočia podľa archeologických nálezov a plánu z roku 1774 obnovili horný parter s vodnými nádržami a sochami. Je to sotva štvrtina niekdajšej záhrady. Dolná časť je krajinárska, s jedným obnoveným bazénom v priečnej osi. Oba partery spája svah s rampami, ktorý nahradil zaniknutú terasu. Zachoval sa drevený čínsky pavilón.

Slavkov u Brna je známy hlavne bitkou troch cisárov (pri Slavkove) z roku 1805, záhrada však stojí za návštevu aj bez historického programu. Ako barokové partery vyzerali v plnej kráse, opisuje článok Baroková záhrada.

Ako vznikla. Zámok v Bučoviciach dal v rokoch 1567–1585 postaviť Jan Šembera Černohorský z Boskovic. Projekt sa pripisuje buď Pietrovi Ferraboscovi di Lagno, alebo Jacopovi Stradovi. Na nádvorí stojí manieristická fontána, ktorú roku 1635 vytvoril Pietro Materna. Dnešná záhrada je voľnou rekonštrukciou na zachovanej dispozícii, nie autentickým stavom.

Čo tu uvidíte:

• obdĺžnikovú záhradu za múrom s nárožnými bastiónmi, ktorú kedysi obklopovala vodná priekopa,
• prísne súmernú sieť chodníkov so štyrmi menšími fontánami a jednou väčšou uprostred,
• pravouhlé polia lemované strihaným krušpánom, z ktorého sú vytvorené aj ornamenty broderií,
• kužeľovito strihané hraby v rohoch polí a v špalieroch pri zámku,
• ovocné stromy pozdĺž múru po oboch stranách parteru ako pripomienku štepnice,
• trojpodlažné arkádové nádvorie so štíhlymi toskánskymi stĺpikmi.

Jarný pohľad z kvitnúcej štepnice cez parter k zámku dáva vzácnu predstavu, ako renesančná záhrada pôsobila. V Česku sa ich v pôvodnej podobe zachovalo len málo. Viac v článku Renesančná záhrada.

Tip pre záhradkárov: Bučovice ukazujú, že broderie nemusia byť náročné na údržbu. Polia sú ohraničené nízkym strihaným krušpánom a zaobídu sa bez náročných kvetinových výsadieb.

Lednicko-valtický areál je najväčšie záhradné dielo južnej Moravy a pamiatka UNESCO. Pri lednickom zámku je francúzsky parter, za ním romantický krajinársky park s rybníkmi, ostrovmi a hrádzami, minaret, Janov hrad, akvadukt a skleník z ocele a liatiny. Areál pokračuje krajinou až k Valticiam. Podrobne ho opisujeme v samostatnom článku Lednicko-valtický areál.

Pri ceste po juhomoravských zámkoch sa opakuje jedno meno. Taliansky architekt Domenico Martinelli, ktorý pôsobil hlavne vo Viedni, pracoval okolo roku 1700 pre najvýznamnejšie šľachtické rody na Morave:

• Lednice – podieľal sa na barokovej prestavbe zámku Lichtenštajnovcov koncom 17. storočia,
• Slavkov – projekt barokového sídla Kounicovcov,
• Buchlovice – návrh talianskej vily pre Petřvaldskovcov,
• Milotice – pripisuje sa mu prestavba pre Serényiovcov.

Každé z týchto miest však dopadlo inak. V Lednici a Slavkove barokový parter zničila móda krajinárskych parkov, v Buchloviciach a Miloticiach sa pravidelná záhrada udržala. Porovnanie ukazuje, akú veľkú úlohu pri záchrane záhrady zohrala náhoda a vkus ďalších majiteľov.

Záhrady ďalších krajov nájdete v rozcestníku Zámocké záhrady a parky v Česku. Najbližšie na sever nadväzuje Kroměříž (Kroměřížske záhrady) a Holešov s Čechami pod Kosířom (Zámocké záhrady strednej a severnej Moravy). Čo si z historických záhrad vziať domov, zhŕňa článok Inšpirácia z historických záhrad.

Zdroje fotografií

• Zámok Milotice, záhrada: Nikolice.n, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámok a záhrada Buchlovice: Michal Klajban, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Park zámku Buchlovice: Czech Wikipedia user Marzper, Public domain, zdroj
• Kolonáda v zámockej záhrade Lysice: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Kolonáda a krytá pergola v zámockej záhrade Lysice: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámok Bučovice: Radek Linner, CC BY 3.0, zdroj
• Zámok Lednice: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj