Kroměříž: Kvetná záhrada a Podzámocká záhrada

Kroměříž v Zlínskom kraji bola sídlom olomouckých biskupov a neskôr arcibiskupov. Okrem zámku si tu dali založiť dve záhrady, ktoré sa od seba nemôžu líšiť viac. Kvetná záhrada, nazývaná aj Libosad, je prísne geometrická záhrada zo 17. storočia, ohradená vysokým múrom. Podzámocká záhrada je rozľahlý krajinársky park s jazerami, lúkami a skupinami stromov, ktorý sa tiahne od zámku k rieke Morave.

Zámok aj obe záhrady sú od roku 1998 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Obe záhrady vznikli z rovnakého podnetu, v rovnakom čase a pod rukami rovnakých architektov. Potom sa ich cesty rozišli: Libosad zostal takmer bez zmien, Podzámocká záhrada prešla niekoľkými premenami podľa módy.

Návrh Libosadu vypracoval pre biskupa Karola z Lichtenštajn-Castelcorna cisársky architekt Filiberto Lucchese. Ten roku 1666 zomrel a dohľad nad stavbou prevzal ďalší Talian, Giovanni Pietro Tencalla. Záhrada stála na svoju dobu obrovské peniaze, celkovo 75 000 zlatých.

Výsledkom je osovo súmerná záhrada, ktorá v detailoch patrí ešte neskorej renesancii, ale polkilometrovými strihanými alejami a loubiami (zelenými chodbami) už mieri k veľkorysosti baroka. Odborníci ju radia k najčistejším ukážkam manieristického záhradného umenia v Európe.

Libosad mal šťastie. Pozornosť majiteľov sa presunula do Podzámockej záhrady, a tak tu ďalších zhruba 300 rokov nedošlo k žiadnej zásadnej zmene. Odstránené boli len vysoké špaliere medzi rotundou a kolonádou, čo túto časť otvorilo pohľadom, ale pôdorys zostal. V rokoch 1840–1845 pristaval architekt Antonín Arche v neskoro empírovom štýle skleníky a nový vstup s čestným dvorom, ani to však charakter záhrady nepoškodilo.

Čo znamená pojem libosad a ako vyzerali renesančné záhrady inde v Česku, opisuje článok Renesančná záhrada a libosad.

• Kolonáda (galéria). Stojí na vstupnej strane pozdĺž ohradového múru a meria 244 metrov. Nesie bohatú sochársku výzdobu, sčasti od sochára Michala Mandíka.
• Rotunda. Osemboká stavba v mieste, kde sa lúčovito zbiehajú cesty. Okolo centrálnej sály má grotty, vnútri štuky a fresky.
• Kašne. V ďalších kríženiach ciest stojí Levia kašňa a kašňa Tritonov. Figurálne plastiky pri kašni Tritonov sú sčasti novšie.
• Polia so strihanými stenami. Záhradu delia strihané steny a špaliere na štvorcové polia, niektoré ešte uhlopriečne. Vnútri sú broderie, labyrint alebo obyčajný trávnik.
• Jahodové kopčeky. Dva pravidelné umelé pahorky v zadnej časti záhrady so špirálovou cestou na vrchol. Pôvodné altánky na ich temenách neskôr nahradili solitérne stromy.
• Aleje a loubia. Strihané aleje dlhé zhruba pol kilometra vytvárajú perspektívu, ktorá je na záhradu 17. storočia mimoriadna.

Záhrada je zelenou architektúrou: namiesto kvetín v nej hrajú hlavnú úlohu strihané dreviny. Preto patrí k najlepším miestam, kde sa dá vidieť, čo dokáže pravidelný rez. Na podobné zelené steny sa v záhradách najčastejšie používa hrab.

V minulosti bola záhrada poznačená zanedbaním, najviac pri dvoch pravouhlých vodných nádržiach a v okolí voliéry. Odvtedy prešla postupnou obnovou.

Záhrada pod zámkom existovala už v čase, keď sa biskupský hrad prestavoval na renesančný zámok. Podrobnejšie ju poznáme až z obdobia biskupa Karola z Lichtenštajn-Castelcorna. Premeny v skratke:

• 60. roky 17. storočia: Filiberto Lucchese vybudoval sústavu kanálov a vodných nádrží napájanú z rieky. V upravenej podobe je voda v záhrade dodnes.
• Tencallovo obdobie: vznikla monumentálna sala terrena s grottami. Jedna z nich je vyzdobená výjavmi z rudných baní. Samotná záhrada bola prísne geometrická, s kvetinovými broderiami a tvarovanými drevinami.
• Koniec 18. storočia: barokový parter zatiaľ zostal a pribudlo dokonca giardino segreto, malá súkromná pravidelná záhrada na mieste zasypanej priekopy. Vstupovalo sa do nej novou Colloredovou kolonádou. Okolo však už vznikali romantické scenérie s antickými a gotickými ruinami, chrámikom priateľstva alebo pohyblivými figúrami Číňanov. Sochy na ne sa bohužiaľ brali aj z prehliadaného Libosadu.
• 30. roky 19. storočia: architekt Antonín Arche zjednotil záhradu v klasicistickom krajinárskom štýle. Barokový parter zmizol a pravouhlé nádrže sa okrem Dlhého rybníka premenili na nepravidelné „prírodné“ jazerá. Drobné romantické scenérie nahradili veľké lúky a starostlivo modelované porasty s premyslenými farbami.

Niektoré romantické stavby vtedy ustúpili klasicistickým, napríklad Maxov dvor a Pompejská kolonáda. Pribudli módne liatinové mosty a lavičky a park sa novým vstupom od mesta otvoril verejnosti. V tejto podobe sa zachoval v podstate dodnes.

• Veľké lúky a skupiny stromov poskladané podľa farby a tvaru korún, typický obraz krajinárskeho parku 19. storočia.
• Jazerá a Dlhý rybník – jediná vodná plocha, ktorá si zachovala pravidelný tvar z obdobia baroka.
• Pompejská kolonáda a Maxov dvor – klasicistické stavby z čias Archeho úprav.
• Liatinové mosty a lavičky – vtedy módna technická novinka.
• Sala terrena v zámku s grottami, pripomienka barokovej záhrady, ktorá kedysi nadväzovala priamo na zámok.

Pri prechádzke je dobré počítať s tým, že Podzámocká záhrada je oveľa rozľahlejšia ako Libosad a jej čaro je v premenách pohľadov, nie v jednotlivých stavbách. O princípoch krajinárskych parkov viac v článku Anglický park.

• Delenie záhrady na „izby“. Strihané steny v Libosade rozdeľujú plochu na polia, každé s inou náplňou. V malej záhrade stačí nízky živý plot, ktorý oddelí bylinkovú časť od trávnika.
• Umelý pahorok so špirálovou cestou. Jahodové kopčeky sú inšpiráciou pre záhrady s prebytkom zeminy po výkope: z kopčeka sa stane vyhliadka.
• Giardino segreto. Malý uzavretý kút len pre seba, ohraničený múrom alebo živým plotom, s lavičkou a pár rastlinami.
• Lúka namiesto trávnika. Podzámocká záhrada stojí na veľkých lúkach s farebne premyslenými skupinami drevín. Kus záhrady kosený len dvakrát ročne vyzerá podobne.

Holešov, kde Filiberto Lucchese navrhol zámok aj záhradu s vodnými kanálmi, a ďalšie záhrady regiónu nájdete v článku Zámocké záhrady strednej a severnej Moravy. Prehľad všetkých historických záhrad podľa krajov je v rázcestníku Zámocké záhrady a parky v Česku. Ako sa manierizmus premenil na barokový parter, vysvetľuje článok Baroková záhrada.

Zdroje fotografií

• Kvetná záhrada Kroměříž: Bjalek Michal, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Arcibiskupský zámok a múzeum, Kroměříž: Muzeum umění Olomouc, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Podzámocká záhrada pri arcibiskupskom zámku v Kroměříži: Samuel Mudrík, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Květná záhrada s rotundou, Kroměříž: BrckoGOS, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Park Květnej záhrady v Kroměříži: Bjalek Michal, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Libosad s kolonádou, Kroměříž: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Kolonáda Květnej záhrady v Kroměříži: Creativfoto, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Podzámocká záhrada v Kroměříži, pohľad na severozápad: Txllxt TxllxT, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Podzámocká záhrada v Kroměříži: Radim Holiš, CC BY-SA 3.0 cz, zdroj
• Ďalší pohľad na Podzámockú záhradu v Kroměříži: Czeva, CC BY-SA 3.0, zdroj