Baroková záhrada: parter, broderie, bosket a sala terrena

Baroková záhrada je stavba z rastlín. Zámok v nej stojí ako stred, z neho vybieha hlavná os a všetko ostatné sa k nej súmerne radí: parter s ornamentálnymi záhonmi, strihané zelené steny, fontány, kanály a nakoniec aleje, ktoré pokračujú ďaleko do krajiny. Majiteľ mal z okna hlavnej sály vidieť celú kompozíciu naraz a pochopiť, že aj príroda tu poslúcha jeho poriadok.

V českých krajinách vzniklo niekoľko stoviek barokových záhrad. Väčšinu z nich v 19. storočí premenila móda anglických parkov, takže to, čo dnes vidíte, býva buď šťastne zachované torzo, alebo novodobá rekonštrukcia. Aj tak sa dá v Česku prejsť celá škála od monumentálnych francúzskych parterov po drobné terasové záhrady pod Pražským hradom. Prehľad všetkých záhrad nájdete v článku Zámocké záhrady a parky v Česku.

Barok prevzal od renesancie geometriu, ale zmenil mierku. Renesančná záhrada bola uzavretý, samostatný priestor vedľa domu. Baroková záhrada sa so zámkom spojila do jedného celku a rozbehla sa do šírky. Za vzor slúžilo Francúzsko a záhrady André Le Nôtra vo Versailles, preto sa jej často hovorí francúzska záhrada.

• Hlavná os. Vychádza zo stredu zámku, prechádza parterom, často aj vodným kanálom alebo alejou a končí na obzore alebo pri výraznom cieli, napríklad glorietu, obelisku či vrchu v diaľke.
• Súmernosť. Ľavá a pravá strana sa zrkadlia. Priečne osi vytvárajú sieť, v jej uzloch stoja fontány a sochy.
• Odstupňovanie od domu. Pri zámku je najzdobnejší a najnižší parter, ďalej vyššie strihané steny a boskety, na okraji les alebo obora s prieseky.
• Voda. Kanály, bazény, kaskády a fontány záhradu oživujú a zrkadlia oblohu.
• Sochy. Mytologické postavy, alegórie ročných období, mesiacov alebo svetadielov dávajú záhrade príbeh.

Popri francúzskom type existovala talianska terasová záhrada, ktorá sa hodila do svahu. V Čechách sa oba typy často miešali. Buchlovice napríklad dostali ešte pred rokom 1850 francúzsku úpravu, ale komorná mierka a terasy im zachovali taliansku atmosféru.

Parter je pravidelná rovinná plocha priamo pred záhradným priečelím zámku. Je nízka, aby nezakrývala výhľad, a najbohatšia na detail. Delia ju chodníky na pravouhlé polia, uprostred býva fontána alebo bazén.

Broderie (z francúzskeho slova pre výšivku) je ornament, ktorý tie polia vypĺňa. Kreslí sa nízkym strihaným buxusom (krušpánom), medzery sa vysypávajú farebnými štrkmi, pieskom alebo sa osádzajú kvetmi. Z okna zámku potom parter vyzerá ako vyšívaný koberec.

Na obnovených českých parteroch uvidíte broderie v niekoľkých podobách:

• S kvetmi. Kvetinová výsadba v broderiách je len v niekoľkých záhradách, napríklad v kroměřížskom Libosade, v Dobříši a v Libochoviciach, kde parter na terase nad Ohřou obnovil po roku 1912 záhradník Josef Rublič.
• Z letničiek. Vo Vrtbovskej záhrade tvorí obnovené broderie zhruba desaťtisíc fialiek v štyroch farbách.
• Z farebných štrkov. Jaroměřice nad Rokytnou majú broderie vysypané štrkom. Riešenie je verné baroku a pritom nenáročné na údržbu.
• Len náznakom. V Miloticiach nahradil broderie trávnik, v Náchode, Slavkove, Zákupoch alebo pri Trójskom zámku je ornament len naznačený strihaným krušpánom.

Kto chce ornament z buxusu vyskúšať doma, nájde postup v článku Krušpán (buxus).

Za parterom začína vyššia „zelená architektúra“. Dreviny sa v nej strihajú do stien, kvádrov a chodieb, takže tvoria izby pod šírym nebom.

• Bosket je blok stromov a kríkov ohraničený strihanými stenami. Vnútri sa skrýva malá sála, kabinet s lavičkou, fontána alebo bludisko. Slavkov mal na dolnom parteri pravouhlé polia s fontánami, bosketmi a bludiskami; v 20. rokoch 19. storočia ich nahradili voľné výsadby.
• Podlubie je chodba zo strihaných drevín, často klenutá. V Miloticiach tvoria dva pravouhlé bloky hrabových podlubí, v Holešove podlubia spolu so stromoradiami držia kompozíciu, aj keď broderie a sochy zmizli. V Dobříši vymedzuje podlubie strednú terasu.
• Špalier je rad strihaných stromov alebo vysoká zelená stena. Obnovené hrabové špaliere rámujú terasový parter v Lysej nad Labem, tvarované hrabové steny delia Valdštejnskú záhradu.
• Bludisko patrilo k barokovej zábave. Nájdete ho v kroměřížskom Libosade, pri Trójskom zámku pripomína kruhové bludisko zaniknutú štepnicu.

Na steny a podlubia sa najčastejšie používal hrab, pretože dobre znáša rez a tvorí hustú stenu. Ako ho pestovať a strihať, opisuje článok Hrab.

Voda a osi sú chrbtovou kosťou barokovej záhrady. Niekoľko českých a moravských záhrad to ukazuje veľmi čisto:

• Holešov. Záhradu navrhol pre grófa Jána Rottala Filiberto Lucchese. Osou je dlhý vodný kanál napájaný kaskádou z obory, dve vedľajšie ramená obklopujú parter a stredné ústi do nádrže v jeho strede. Pôdorys pripomína Neptúnov trojzubec a perspektívu uzatvára vrch Hostýn. V strednej Európe ide o vzácne použitie Le Nôtrových princípov so sieťou kanálov.
• Jaroměřice nad Rokytnou. Riečka Rokytná bola narovnaná do kanála širokého 20 metrov. Oddeľuje parter od trojuholníkového divadelného ostrova a za ním leží štepnica s hviezdicovými chodníkmi. Záhradu navrhol Jean Trehet pre grófa Jána Adama Questenberga.
• Slavkov u Brna. Dolný parter mal v osi dlhý kanál, štvorradové aleje predlžovali osi do krajiny. Obnovený horný parter s bazénmi a sochami Giovanniho Giulianiho je dnes zhruba štvrtinou pôvodnej záhrady.
• Dobříš a Český Krumlov. Kaskádové fontány na krížení osí patria k najpozoruhodnejším vodným prvkom v Česku. V Dobříši je to súsošie Tritonov a Héliových koní, v Krumlove fontána navrhnutá Andreom Altomontem so sochami J. A. Zinnera a J. Griesslera.

Aleje viedli osi ďaleko za záhradný múr. Na Kačine sa v obore zachovala hviezdicová sieť priesekov s alejami, v Čechách pod Kosířem zostalo z barokovej záhrady len stromoradie mieriace na Velký Kosíř.

Sala terrena je záhradná sála na prízemí zámku, otvorená arkádami priamo do parteru. Slúžila ako chladné letné miesto na odpočinok, hostiny a hudbu a bola plynulým prechodom z domu do záhrady. Výzdobu tvoria fresky, štuky a často aj groty s kvapľami a mušľami. Niekedy sala terrena stojí ako samostatný pavilón.

Kde sala terrena stojí za návštevu:

• Valdštejnská záhrada v Prahe: monumentálna samostatne stojaca lodžia s freskami a štukatúrou Baccia Bianca na námety z trójskej vojny.
• Vrtbovská záhrada: vstupná sala terrena s mytologickými maľbami Václava Vavřinca Reinera a sochami Bakcha a Cerery od Matyáša Bernarda Brauna.
• Klášterec nad Ohří: voľne stojaca sala terrena od Carla Luraga a Jeana Baptistu Matheya s terasou a sochami Jana Brokofa. Záhrada okolo nej zanikla po požiari zámku, sala terrena zostala.
• Libochovice: sala terrena obložená mušľami.
• Kroměříž, Podzámocká záhrada: groty, z ktorých jednu zdobia výjavy z rudných baní.

Glorieta (gloriet) je vyhliadkový altánok alebo arkáda na najvyššom mieste alebo na konci osi. Uzatvára pohľad a zároveň ponúka výhľad späť na zámok. Najznámejšia glorieta stojí na vrchole Vrtbovskej záhrady, v Ledeburskej záhrade je osemboký gloriet z roku 1787.

Oranžéria bola zimovisko pre citrusy a ďalšie chúlostivé rastliny v nádobách, ktoré sa v lete vynášali do parteru. V Dobříši uzatvára záhradu rokoková oranžéria s iluzívnou maľovanou architektúrou, ktorá opticky predlžuje záhradu. V Miloticiach stoja dve oranžérie po stranách parteru. O prezimovaní rastlín v oranžériách a zimných záhradách píšeme v článku Oranžérie a zimné záhrady.

Kde nebolo miesto na rozľahlý parter, stavali architekti do svahu terasy spojené schodiskami. Obmedzený priestor sa tak stal prednosťou a veľkoleposť nahradili výhľady.

• Záhrady pod Pražským hradom. V druhej polovici 17. storočia si pobielohorská šľachta stavala paláce čo najbližšie k hradu a na svahoch nad Valdštejnskou ulicou vznikli terasové záhrady: Ledeburská, Malá a Veľká Pálffyovská, Kolowratská a Fürstenberské. Niektoré terasy sú široké len dva až tri metre.
• Vrtbovská záhrada. František Maxmilián Kaňka ju v rokoch 1712–1720 rozdelil do piatich terás zakončených glorietou s výhľadom na Pražský hrad a Malú Stranu.
• Děčín, Ružová záhrada. Obdĺžniková terasa na skale, vymedzená múrom Dlhej jazdy, sala terrenou a vyhliadkovou terasou s glorietou.
• Zákupy. Dve terasy s centrálnym schodiskom, nikami s fontánami a sochami Jeremiasa Süssnera, navrhnuté Octaviom Broggiom. Zaujímavé je, že stoja na rovine, nie vo svahu.
• Lysá nad Labem. Terasový parter grófa Šporka s jedným z najväčších záhradných sochárskych súborov v Česku.
• Dobříš. Dvesto metrov záhrady v miernom svahu rozdelených na tri úrovne.

Podrobne o pražských terasách píšeme v článku Pražské záhrady.

V polovici 18. storočia barok zmäkol do rokoka. Záhrady sa zmenšili, zjemnili a pribudli v nich hravé detaily. Typickou ukážkou je Dobříš, ktorú pre Colloredo-Mansfeldovcov navrhli Julius Robert de Cotte a Giovanni Nicola Servandoni. Býva označovaná za labutiu pieseň formálnej záhrady v Čechách. V Prahe prestaval Ignác Jan Palliardi v rokoch 1784–88 Malú Fürstenberskú záhradu v rokokovom štýle, s oranžériami medzi terasami a popínavými ružami na zábradliach.

Potom prišla móda anglických krajinárskych parkov a zmietla v Čechách stovky formálnych záhrad. Parter sa zmenil na lúku, kanály na jazierka, sochy sa sťahovali. Formálne záhrady prežili hlavne tam, kde bolo dosť miesta, aby krajinársky park mohol vyrásť vedľa nich, ako v Dobříši alebo v Buchloviciach. Ako vyzerá záhrada, ktorá prišla po baroku, opisuje článok Anglický park.

Barokový poriadok sa však vrátil. V rokoch 1906–1913 vznikla na Konopišti pre Františka Ferdinanda d’Este Ružová záhrada, geometrický parter s plastikami a obeliskami, ojedinelý príklad neskorej inšpirácie barokom. A v 20. storočí sa v mnohých zámkoch barokové partery obnovovali: Milotice na prelome 60. a 70. rokov, Holešov, Jaroměřice, Zákupy alebo Valdštejnská záhrada.

Výber záhrad, kde je barokový poriadok najlepšie čitateľný:

Baroková záhrada je stavaná pre zámok, ale jej princípy fungujú aj na malom pozemku:

• Jedna os. Chodník od terasy domu k jednému cieľu (lavička, socha, nádoba s rastlinou) usporiada aj malú záhradu.
• Nízky ornament. Malý parter s obrubami zo strihaného buxusu a štrkom namiesto kvetov vyzerá barokovo a nedá veľa práce.
• Zelené steny. Strihaný hrab alebo tis rozdelí záhradu na „izby“ a dá jej štruktúru aj v zime.
• Terasy vo svahu. Svah sa dá premeniť na dve-tri úrovne so schodiskom a výhľadom z tej najvyššej.
• Voda v osi. Aj malý bazénik alebo fontánka v priesečníku chodníkov dá záhrade stred.

Ďalšie nápady nájdete v článku Inšpirácia z historických záhrad.

Zdroje fotografií

• Zámocká záhrada Dobříš: Ondřej Žváček, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámok a záhrada Holešov na jeseň: Dan Šamánek, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámocká záhrada Jaroměřice nad Rokytnou: Nikolice.n, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Francúzska záhrada v zámockom parku Jaroměřice: Jiří Sedláček, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Francúzska záhrada zámku Dobříš: JAn Dudík, CC BY 3.0, zdroj
• Valdštejnska záhrada a sala terrena na Malej Strane: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Pohľad na sala terrenu cez Valdštejnskú záhradu: Ymblanter, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Vrtbovská záhrada, celkový pohľad: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj