Vznik a význam oranžérií

S veľkými oranžériami sa dodnes stretávame na exkurziách, návštevách zámkov, palácov a priľahlých záhrad, pri luxusných sídlach. Názov je zavádzajúci. Tieto stavby totiž nikdy neboli určené na pestovanie južného ovocia. Priestory neslúžia na prechádzky ani na posedenie. Na prvý pohľad sa od zimných záhrad a skleníkov líšia tým, že rastliny sú tu v rôznych kvetináčoch alebo nádobách a žiadne priamo v zemi. Prevádzková teplota sa tu udržiava okolo 10 °C. Poslaním oranžérií je umožniť prezimovanie rastlinám, ktoré slúžia na dekoráciu reprezentačných objektov a priľahlých záhrad v letných mesiacoch. V turisticky navštevovaných krajinách štát dotuje záhradníkov, ktorí v zimných mesiacoch starajú o dekoračné rastliny občanov aj podnikov. V správnom čase po odchode zimy vracajú odborne ošetrenú vegetáciu späť do obydlí, hotelov, reštaurácií a podnikov. Naši turisti potom žasnú nad záplavou kvetov v oknách a parkoch. U nás bývalo zaobstaranie balkónového truhlíka s kvitnúcimi rastlinami doteraz nákladnou záležitosťou a každoročná obnova zaťažuje rozpočet občanov aj firiem. Výsledok je viditeľný v podnikoch, kde niekedy vidíme pár zaprášených umelín, a na sídliskách, kde sú okná často bez kvetín.

Zasklené balkóny a lodžie, zimné záhrady

V päťdesiatych rokoch vznikali projekty obydlí podľa stavieb v južných krajinách. Celá stena obytnej miestnosti bola zakončená francúzskymi dverami na balkón, mnohokrát železnými. Čoraz viac občanov bývajúcich v týchto bytoch alebo v neskorších panelových bytoch sa bráni nadmernému úniku tepla zasklením balkónov a lodžií. Vzhľadom na to, že pri stavbe domov sa počítalo s tepelnými stratami, teplota v obydlí sa po zasklení zvýši až o 5 °C. Na zasklených balkónoch vznikne priestor s nižšou teplotou. Máme „oranžériu“. Zdrojom tepla sú pôvodné straty, ktoré unikali mimo domu. Účinnosť zasklenia sa ešte zlepší, keď sa namiesto skla v dolnej časti konštrukcie použije komorový termoakryl. Na murované zábradlie pri lodžiách sa osvedčili pripevnené 2 cm hrubé polystyrénové dosky. V malej oranžérii môžu pri nižších teplotách, vlhšom ovzduší a dostatok svetla prezimovať izbové aj balkónové kvety. Na balkóne tak máme zeleň po celý rok. Pri silných mrazoch doplníme chýbajúce teplo pootvorením dverí z miestnosti.

V súčasnosti nie sú vzácnosťou v novo budovaných rodinných domoch a hoteloch zimné záhrady. Tieto objekty umožňujú príjemný pobyt v období, keď za oknami vládne zima. V zimných záhradách sa prevádzková teplota pohybuje okolo 18 °C. Vykurovanie je súčasťou rozvodov budovy. Niektoré rastliny bývajú zvýraznené osvetlením. Sú doplnené jazierkami, vodnými fontánami a kaskádami. Rastliny pre zimné záhrady sú vypestované v iných objektoch a efekt získame kombináciou druhov a odrôd podľa kvetov a olistenia.

Vlastná stavba a jej podmienky

Na zasklenie balkónov, lodžií, na stavbu oranžérií a zimných záhrad je potrebný súhlas majiteľa nehnuteľnosti, vyjadrenie statika a povolenie stavebného odboru príslušného obecného úradu. Ide totiž o trvalú stavbu, ktorú musí balkón, zábradlie, lodžia aj murivo uniesť. Existujú prípady, kedy starobou, koróziou alebo zlou montážou sa balkóny samovoľne zrútili. Dodatočné prístavby k domom nesmú narušiť základy pôvodnej budovy.

Oranžérie aj vonkajšie zimné záhrady musia odolať predpokladanej vrstve snehu. Prevedenie týchto stavieb musí byť estetickým doplnkom pôvodnej budovy a profesionálne vyrobené. Zasklenie by nemal realizovať laik, inak hrozí nebezpečenstvo úrazu padajúcim sklom a konštrukciou. Stavbu by mala vykonávať firma zaoberajúca sa týmto odborom. S firmou, ktorá prevezme stavbu, uzavrieme kúpnu zmluvu, v ktorej by mala byť uvedená záruka na prevedenie a ručenie za prípadné škody spôsobené nekvalitnou montážou.

Prezimovanie izbových a balkónových rastlín v týchto priestoroch

Prezimovanie rastlín má svoje zákonitosti. Je potrebné poznať ich požiadavky na vlahu, teplo, svetlo, dobu, počas ktorej sú rastliny v pokoji, a za akých okolností nasadzujú púčiky. Nedodržanie pravidiel môže mať za následok malú odolnosť voči chorobám a škodcom a uhynutie rastliny.

Medzi rastlinami pestovanými v bytoch sú niektoré náročné na svetlo a dĺžku dňa. Pri určovaní intenzity svetla sa radšej spoľahneme na merací prístroj – luxmeter.

V zasklených balkónoch možno pre potreby domácnosti pestovať listovú zeleninu. Darí sa tu pažítke aj vňaťovej petržleni zasadeným do kvetináča, z celerу a malých cibuľok získame vňať v zimnom období. Okrem zeleniny možno rýchliť aj niektoré cibuľové kvety, napríklad frézie, hyacinty, narcisy, krokusу a tulipány. Vysadené cibuľoviny necháme v chlade (na podlahe balkóna) zakoreniť. Keď rastlina vyrastie nad zem, postupne presúvame kvetináče do miestnosti, kde je aspoň 18 °C. Do vytvorenia kvetného stvolu chránime kvetinu pred svetlom. Po založení kvetinstva vrátime rastlinu späť. V chladnejšom a vlhšom prostredí dlho kvitne a prináša radosť. Chladnejší priestor využijeme aj pre rezané kvety, ktorým predĺžime dobu kvitnutia ukladaním na noc na kryty balkón.

Zasklený priestor ponúka možnosť predpestovania sadeníc. Vychádzame z poznatku, že v marci je možné na krytých balkónoch aj v lodžiách zvýšiť teplotu na 15 °až 20 °C pôsobením väčšieho žiarenia slnka. Naopak problémy vznikajú za jasných slnečných dní, keď teploty dosahujú 40 °C, čo je pre rastliny škodlivé. Priestory je potrebné vetrať a tieňovať. Na tento účel sú vhodné závesy z netkaných textílií vnútri balkóna. Výhodou je murivo domu, ktoré vyrovnáva výkyvy teplôt. Teplotu zeminy s výsevmi ovplyvňujeme výberom police s vyššou alebo nižšou polohou. Po výseve umiestnime misky kryté sklom na najvyššie police, po vzídení sklo odstránime a sadbu premiestnime do dolnej časti. Toto opatrenie zabráni vyťahovaniu rastlín. Rozdiel teplôt medzi policami je až 15 °C. Na balkóne zostala pôvodná dlažba, vzídené rastliny môžeme teda zalievať rosením. Hmlistíme aj rastliny, ktoré prezimujú. Do postreku pridáme 0,1 % (1 ml na 1 liter vody) niektorého z plných kvapalných hnojív na list. S nástupom jari sa zimný kľud na balkónoch končí skôr.

Balkónové miniskleníčky a tepelná izolácia

Keď nemôžeme z akýchkoľvek dôvodov zasklieť celý balkón, možno do týchto priestorov zaobstarať malý skleník. Na predajných výstavách je vždy niekoľko typov s bočným alebo vrchným prístupom, úplne nezávislých na okolnom prostredí. Väčšinou však nie je doriešené vykurovanie, a tak celoročná prevádzka bude náročná. Balkónový miniskleník nepodlieha žiadnemu povoľovaciemu konaniu a šikovný kutil si ho môže zhotoviť sám.

Skleníček o rozmere 1×1×1 m má len tri steny. Bočnú upevnenú do dverí a hmoždinkami do steny, prístup je zhora dvojdielnym vekom. Je naznačené vykurovanie z miestnosti pomocou ventilátora a spínacieho teplomeru. Z balkónových dverí bolo vyňaté sklo. Pri poklese teplôt v skleníčku zapne teplomer pomocou relé ventilátor a teplý vzduch začne prúdiť z obytnej miestnosti do skleníka. Po dosiahnutí nastavenej teploty sa ventilátor zastaví. Na tento účel možno použiť malé ventilátory z vyradených počítačov predávané v obchodoch s použitým tovarom. Ako tepelná izolácia boli použité dosky z penového polystyrénu. Celé dno bolo trvalo pokryté doskou o hrúbke 4 cm. Na skleníček sa za mrazovkladú drevené rámy, v ktorých je upevnený 2 cm hrubý polystyrén. Proti poveternosti sú rámy s polystyrénom zaistené háčikmi.

Temperovanie, vykurovanie a vetranie

V našich klimatických podmienkach v zimných mesiacoch nemožno prevádzkovať oranžérie bez temperovania. Zimné záhrady bývajú priamo v budovách, alebo sú realizované ako prístavky. Pri súčasnom vývoji cien palív budú náklady na vykurovanie čoraz vyššie. Mnoho skleníkových areálov bolo zlikvidovaných práve z týchto dôvodov. Pred začatím stavby by sme mali zvážiť, či celoročná prevádzka takéhoto zariadenia bude pre nás finančne únosná. Rozhodujúca je veľkosť krytej plochy. Na prezimovanie rastlín nemusí byť objekt príliš veľký a jeho plocha je spravidla určená predpokladaným množstvom rastlín. Teplotné požiadavky rastlín na prezimovanie sú rôzne a takmer všetky možno uspokojiť na krytých balkónoch, ktoré priliehajú k obytným miestnostiam. Niektoré teplomilné rastliny s nárokmi na teplo v zime je lepšie pestovať v byte a prisvietiť im. Vyžadujú aspoň 15 °C. Rastliny pre poloohriate miestnosti môžu prezimovať pri nižšej teplote okolo 10 °C a tým už vyhovejú kryté balkóny a úplne bez problémov tu môžu prezimovať studenomilné, vyžadujúce v zime 4–7 °C.

V oranžérii a v skleníku, kde sa po celú zimu udržiava iba minimálna teplota okolo 10 °C (temperuje) a nie je možnosť napojenia na vykurovací systém budovy, je najlepšie regulovateľná elektrická energia. Rúrkové telesá s minimálnou zotrvačnosťou (rýchlovarné) sa ovládajú spínacími teplomermi alebo priestorovými termostatmi. Tieto zariadenia pracujú rýchlo a bez zbytočných strát. Neosvedčujú sa teplovzdušné kachličky s ventilátormi. Vírivosťou vzduchu vznikajú väčšie straty. V núdzi ich možno použiť, keď sa zmierime s vyššími prevádzkovými nákladmi. Zariadenie môžeme plne automatizovať a tak zabrániť poklesu teplôt pod nastavenú hodnotu. Jediným rizikom je výpadok dodávky elektrickej energie. Preto by sme mali mať v zálohe propán-butánový varič. Bežný príkon horáka je okolo 1 kW. V zimných záhradách je prevádzková teplota vyššia (18 °C), a kde nie je možnosť napojenia na vykurovací systém budovy, je výhodnejšie vykurovanie akumulačnými kachľami.