Lednicko-valtický areál: zámocký park Lednice, minaret a romantické stavby

Lednice bola letným sídlom Lichtenštajnovcov a jej záhrada patrí k najväčším záhradným dielam v strednej Európe. Pravidelná záhrada francúzskeho štýlu pri zámku tu prechádza do romantického krajinárskeho parku, ktorý sa tiahne cez rybníky a lužné lesy až k Valticiam. Spoločne tvoria Lednicko-valtický areál, krajinu poskladanú podľa umeleckého zámeru, ktorú UNESCO zapísalo v roku 1996 do Zoznamu svetového dedičstva.

Lednice leží na južnej Morave v Juhomoravskom kraji, kúsok od hranice s Rakúskom a len pár desiatok kilometrov od slovenských hraníc. Kto sem príde len kvôli zámku, uvidí asi desatinu toho, čo areál ponúka. Podstatná časť sa odohráva vonku, v parku a v krajine medzi drobnými stavbami.

Lednicko-valtický areál je ukážka romantického parku v mierke skutočnej krajiny. Nejde o ohradenú záhradu za zámkom, ale o celé územie, v ktorom tvorcovia rozmiestnili rybníky, aleje, lesy, lúky a drobné stavby tak, aby z ciest vznikali premyslené pohľady. Dodnes tu vedú desiatky kilometrov prechádzkových trás.

Samotný romantický park pri Lednici zaberá asi 170 ha, celý areál aj s valtickou časťou približne 270 ha upravených plôch. Do areálu patrí aj niekoľko obcí. Ich novšia zástavba do „ideálnej krajiny“ miestami zasahuje, čo je daň za to, že tu ľudia normálne žijú.

Hlavné stavby areálu prehľadne:

Záhrada pri lednickom zámku existovala už v druhej polovici 16. storočia za Hartmanna z Lichtenštajnu. Ako vyzerala, však nevieme. História, ktorú možno sledovať, sa začína až koncom 17. storočia.

• Koniec 17. storočia: Lichtenštajnovci dali zámok barokovo prestavať a rozšíriť, podieľal sa na tom architekt Domenico Martinelli. Z toho obdobia pochádzajú veľké grotty v podzemí terasy s parterom.
• Barokový hospodársky areál: monumentálna jazdiareň a konské stajne sú dielom Johanna Bernharda Fischera z Erlachu a zachovali sa dodnes.
• Klasicizmus a empír: zámok sa niekoľkokrát upravoval podľa nových slohov.
• Polovica 19. storočia: posledná prestavba podľa projektu Jiřího Wingelmüllera dala zámku dnešnú neogotickú podobu.

Každá stavebná vlna priniesla niečo nové, ale aj niečo staré zmietla. Najviac to odniesla práve záhrada pri zámku.

Pred zámkom býval pravidelný barokový parter francúzskeho štýlu, bohato zdobený broderiami a sochami. Zanikol vo chvíli, keď sa začal zakladať anglický park. To bol osud stoviek barokových záhrad v českých krajinách: móda krajinárskych parkov ich nahrádzala trávnikmi a skupinami stromov.

Parter, ktorý dnes pred zámkom uvidíte, je teda mladší. Vznikol úpravou na začiatku 20. storočia a nadväzuje na pôvodnú myšlienku pravidelnej záhrady pri sídle. Tvorí prechod medzi architektúrou zámku a voľnou krajinou parku za ním. Ako sa barokové partery skladali a kde inde sa zachovali, opisujeme v článku Baroková záhrada: parter, broderie a sala terrena.

Skutočnú výnimočnosť Lednice tvorí krajinársky park. V prvom desaťročí 19. storočia ho založili architekt Fanti a botanik van der Schot. Pustili sa do práce, ktorá dodnes budí rešpekt:

• Odvodnili močaristý luh medzi ramenami rieky Dyje.
• Založili sústavu rybníkov s ostrovmi a prepojili ju kanálmi.
• Navŕšili hrádze so stromoradiami, po ktorých vedú cesty a z ktorých sa otvárajú pohľady.
• Vysadili komponované skupiny drevín tak, aby sa scenérie pri chôdzi postupne menili.

Na osadenie parku doviezol van der Schot z Ameriky 36 000 exotických rastlín. Ďalšie sadenice dodávali lednické škôlky, ktoré vtedy patrili k veľmi bohatým. Výsledkom je zhruba 170 ha parku, ktorý pôsobí ako prirodzená krajina, ale každý pohľad v ňom je naplánovaný.

Všeobecné princípy anglického parku, teda prácu s vodou, priehľadmi a skupinami stromov, rozoberá článok Anglický park.

Romantický park potreboval ciele prechádzok, vyhliadky a body, na ktorých sa oko zastaví. V Lednici ich navrhoval hlavne architekt Josef Hardtmuth. V rokoch 1794 až 1807 tu postupne vyrástli:

• Minaret – najznámejšia stavba parku, vyhliadková veža v štýle islamskej architektúry vysoká zhruba 60 metrov. V Európe tej doby patrili orientálne stavby do výbavy romantických parkov, hoci tento minaret nikdy neslúžil náboženským účelom.
• Janov hrad – umelá zrúcanina stredovekého hradu, typická „ruina“ romantických parkov.
• Obelisk a akvadukt – drobné stavby, ktoré dotvárajú scenérie pri vode a na cestách.
• Chrám Slnka – zbúraný roku 1838.
• Čínsky pavilón – zbúraný roku 1885.

V ďalších desaťročiach pribudli Rybničný zámoček a Apolónov chrám podľa Josepha Kornhäusela, chrám troch Grácií od architekta Engela a zámočky Hraničný a Pohansko, opäť od Hardtmutha. Rozmiestnenie stavieb v krajine je rovnako podstatné ako ich architektúra: z hrádzí a ciest sa na ne otvárajú priehľady cez vodu a lúky.

Stavebný vývoj zámockého komplexu uzavrel v rokoch 1843–1845 skleník dlhý takmer sto metrov. Jeho konštrukcia z ocele a liatiny bola na svoju dobu priekopnícka. Skleníky a oranžérie boli pri šľachtických sídlach miestom, kde sa pestovali a prezimovali exotické rastliny, často tie, ktoré majitelia získali z ciest a od botanikov.

Ako sa z oranžérií vyvinuli dnešné zimné záhrady a čo v nich prezimovať, opisuje článok Oranžérie, zasklené balkóny a zimné záhrady.

Druhým pólom areálu je barokový zámok vo Valticiach, ďalšie sídlo Lichtenštajnovcov. Medzi oboma zámkami leží krajina lužných lesov, polí, rybníkov a viníc, do ktorej sú roztrúsené drobné stavby. Okrem už spomenutých sú to napríklad Kolonáda na Rajstne nad Valticami, poľovnícky zámoček Rendez-vous nazývaný Dianin chrám alebo Belvedere. Hraničný zámoček stojí pri rybníkoch južne od Lednice, v miestach, kadiaľ viedla historická hranica Moravy a Dolného Rakúska.

Areál sa najlepšie spoznáva na bicykli alebo pešo. Aleje a hrádze medzi stavbami sú súčasťou kompozície, nie len spojnicou. Kto prejde trasu medzi Lednicou a Valticami, uvidí, ako tvorcovia pracovali s pohľadom do diaľky: veže, kolonády a chrámiky sa objavujú nad korunami stromov a nad vodnou hladinou.

Údržba takého veľkého celku je mimoriadne náročná. Časť porastov v minulosti trpela zanedbaním a areál prechádza postupnou obnovou podľa štúdie regenerácie.

Mierka Lednice je neprenosná, princípy však fungujú aj na pár ároch:

• Voda ako základ kompozície. V Lednici z mokrade vznikla sústava rybníkov s ostrovmi. V záhrade môžete vlhké miesto, kde stojí voda, namiesto odvodňovania premeniť na jazierko alebo mokraďový záhon. Inšpiráciu nájdete v článku Voda v záhrade.
• Stromoradie popri cestách. Hrádze so stromoradiami vedú pohľad. Aj krátky rad stromov popri príjazdovej ceste alebo plote dá záhrade smer.
• Priehľady a ciele pohľadu. Altánok, lavička, socha alebo výrazný strom na konci priehľadu fungujú rovnako ako minaret na konci aleje.
• Solitéry z exotických drevín. Jeden nezvyčajný strom vo voľnom trávniku urobí viac než desať druhov natesno vedľa seba.
• Skleník alebo zimná záhrada pre rastliny, ktoré by vonku neprezimovali.

Ďalšie zámocké záhrady v kraji, od barokových Milotíc po renesančné Bučovice, nájdete v prehľade Zámocké záhrady južnej Moravy. Všetky historické záhrady podľa krajov zhŕňa rázcestník Zámocké záhrady a parky v Česku.

Zdroje fotografií

• Lednice, zámok a park: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Minaret v Lednicko-valtickom areáli: Dezidor, CC BY 3.0, zdroj
• Hlavné priečelie zámku Lednice: Henry Kellner, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Pohľad na Lednicu: LBM1948, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámocký rybník v Lednici: Harold, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Rybník v zámockom parku, Lednice: Michal Klajban, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Minaret v Lednici: Pelish, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Minaret v Lednici cez rybník: Czech Wikipedia user Marzper, Public domain, zdroj
• Skleník v zámockom parku Lednice: Michal Klajban, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Lednický skleník, iný pohľad: Harold, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Reistna vo Valticiach: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Reistna vo Valticiach, iný pohľad: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj