Zámocké záhrady v stredných Čechách: Dobříš, Konopiště, Veltrusy, Liběchov a ďalšie

Stredné Čechy sú na výlety za zámockými záhradami ideálne: väčšina miest leží do hodiny jazdy od Prahy a vedľa seba tu nájdete takmer všetky slohy. Formálnu barokovú záhradu v Dobříši, terasy so sochami v Lysej nad Labem, krajinárske parky vo Veltrusoch a na Kačine, romantické skalné reliéfy pri Liběchove aj historizujúcu Ružovú záhradu na Konopišti z čias Františka Ferdinanda d’Este.

Každej záhrade sa venuje jedna kapitola: ako vznikla, čo v nej uvidíte, ktoré rastliny a stavby stoja za pozornosť a prípadne čo si z nej vziať do vlastnej záhrady. Záhrady v ďalších krajoch nájdete v prehľade zámocké záhrady a parky v Česku.

Dobříš je neskorým dozvukom formálnej barokovej záhrady v Čechách. Zámok so záhradou vznikol v polovici 18. storočia pre grófov Colloredo-Mansfeldovcov podľa návrhu architektov Julesa Roberta de Cotte a Giovanniho Nicolu Servandoniho.

Ako vznikla

Súmernej francúzskej záhrade chýbalo len jedno: priestor. Architekti si pomohli optickým trikom. Na priečelí rokokovej oranžérie, ktorá záhradu uzatvára, je namaľovaná iluzívna architektúra, ktorá záhradu opticky predlžuje. Na začiatku 19. storočia vznikol za záhradou, na mieste barokovej bažantnice a v údolí Chotěbušského potoka, krajinársky park. Asi o osemdesiat rokov neskôr k nemu pribudol takzvaný Nový park.

Čo tam uvidíte

• Tri terasy v miernom svahu na dĺžke zhruba dvesto metrov.
• Parter pri zámku s broderiami osadenými kvetmi. Jeho členenie sa od pôvodného líši.
• Kruhová fontána v osi a sochy Ignáca Františka Platzera okolo nej aj na balustráde vyššej terasy.
• Stredná terasa s geometrickým členením, ktoré vymedzuje strihané loubie (zelená chodba).
• Kaskádová fontána so súsoším Tritonov a Héliových koní. Patrí k najpozoruhodnejším vodným prvkom v Česku a v Čechách sa s ňou dá porovnať len kaskáda v Českom Krumlove.
• Rokoková oranžéria s iluzívnou maľbou.
• Krajinársky park s Huťským rybníkom, jaskyňou, Čertovým mostom a vodopádom. Postupne zarástol a dnes má skôr charakter lesoparku.

Tip pre záhradkárov: Dobříš ukazuje, ako z mierneho svahu urobiť tri rovné úrovne a ako maľbou na múre „predĺžiť“ záhradu, ktorá je kratšia, než by si majiteľ želal.

Konopiště patrí k najrozsiahlejším krajinárskym parkom v Čechách. Jeho dnešnú podobu určil arcivojvoda František Ferdinand d’Este, park má však staršie korene.

Ako vznikol

• 1. polovica 18. storočia: páni z Vrtby pri barokovej prestavbe hradu zakladajú záhradu na zrušenom opevnení.
• okolo roku 1830: baroková záhrada ustupuje vtedy módnemu krajinárskemu parku.
• František Ferdinand d’Este: Josef Mocker prestavuje zámok v duchu romantického historizmu, záhradníci Mösmer a Rozínka rozvíjajú krajinársku kompozíciu a čiastočne využívajú vrtbovské úpravy.
• začiatok 20. storočia: prikúpením pozemkov dosahuje park rozlohu 225 ha.
• 1906–1913: vzniká Ružová záhrada.
• 60. roky 20. storočia: Ružová záhrada prechádza čiastočnou obnovou.

Čo tam uvidíte

• Ružová záhrada v údolí pod južným svahom: geometrický reprezentatívny parter s figurálnymi sochami, „egyptskými“ obeliskami a kríkmi strihanými do kužeľov. Je vzácnym príkladom neskorého návratu k barokovej formálnej tradícii. V čase vzniku v nej rástlo 8 500 ruží v 200 druhoch.
• Skleník pre tropické rastliny na terase nad parterom.
• Výhľady cez Zámocký rybník, dlhé stromoradia a križovatky ciest s barokovými sochami.
• Exotické dreviny ako dominanty medzi prevažne domácimi stromami.

Veľkú časť parku postupne zarástli náletové dreviny, ktoré zakryli pôvodné osi a priehľady. V 90. rokoch vznikla štúdia jeho obnovy; najlepšie udržiavanou časťou zostáva Ružová záhrada.

Tip pre záhradkárov: Ružová záhrada ukazuje, že ruže vyniknú najlepšie v pravidelnom rámci. Strihané kužele a symetrické záhony im dávajú kostru aj v čase, keď nekvitnú.

Zámocký park Veltrusy leží na ostrove medzi hlavným korytom Vltavy a jej ramenom. Je jedným z najvýznamnejších romantických krajinárskych parkov v Česku a typickou ukážkou okrasného statku (ferme ornée), kde lúky a polia patria do scenérie rovnako ako stromy a stavby.

Ako vznikol

• okolo 1716: Václav Antonín Chotek stavia letný zámok. Ako autor sa uvádza F. M. Kaňka alebo G. B. Alliprandi.
• baroková záhrada: os pokračuje priamou alejou cez celý ostrov, druhá alej sleduje oblúkom riečne rameno.
• 60. roky 18. storočia: čestné nádvorie oddeľuje plot so sochami ročných období a mesiacov. Francúzsku záhradu zničila povodeň a už sa neobnovila. Namiesto nej vznikli tri priehľady a turecká záhrada s pavilónom.
• od 1785: Jan Rudolf Chotek buduje romantický krajinársky park. Z regulovaného riečneho ramena vzniká plavebný kanál so zákrutami, ostrovčekmi a jazierkom.

Čo tam uvidíte

• empírový Chrám priateľov vidieka a záhrad,
• Laudonov pavilón na stavidle vodného kanála,
• Dórsky pavilón a pavilón Márie Terézie,
• novogotický Červený mlyn,
• skalný egyptský kabinet,
• lúky, polia a priehľady ako súčasť kompozície.

Porasty tvoria hlavne domáce dreviny lužného lesa, upravené prebierkou a doplnené exotickými druhmi. Niektoré drevené stavby parku zanikli. Rozľahlý areál opakovane poškodili povodne a údržba vodného systému je náročná; park prechádza postupnou obnovou.

Viac o princípoch krajinárskeho parku nájdete v článku anglický park.

Liběchov pri Mělníku láka hlavne na sochárske diela v skalách, ale aj samotný zámocký park má čo ponúknuť.

Ako vznikol

Okolo roku 1730 dal Jáchym Pachta z Rájova prestavať stredovekú, zhruba kruhovú vodnú tvrz na barokový zámok. Projekt pripravil František Maxmilián Kaňka, sochy vytvoril Matej Bernard Braun. K zámku priliehal barokový rovinný parter.

V roku 1833 získal panstvo mecenáš a vlastenec Antonín Veith a k výzdobe prizval popredných českých umelcov. Sala terrena dostala nástenné maľby na námet staročeského eposu, ich autorom je okrem iných Josef Navrátil. Sochár Václav Levý doplnil výzdobu parku a v 40. a 50. rokoch 19. storočia vytesal do pieskovcových skál v okolitých lesoch rad monumentálnych sochárskych cyklov.

Čo tam uvidíte

• Barokový parter obnovený náznakovo, s pravouhlým členením a pôvodnými sochami.
• Sala terrena s Navrátilovými maľbami.
• Romantický krajinársky park s dvoma potokmi: na Mlynskom potoku je nevelký rybník, Liběchovský potok tečie rovným regulovaným korytom s kamennými mostíkmi.
• Umelý reliéfny vodopád a chrlič v podobe levej hlavy.
• Diela Václava Levého v skalách: obrovské hlavy, jaskyňa Harfenice s reliéfmi harfistky, hada, jaštera a ľudských hláv a jaskyňa Klácelka s postavami z českých dejín.

Levý bol samouk a jeho skalné cykly sú ojedinelým prejavom neskorého romantizmu s národným zafarbením. Práve kvôli nim stojí výlet do Liběchova za to.

Tip pre záhradkárov: aj v malej záhrade sa dá pracovať s romantickými detailmi, ako je kamenný mostík cez potôčik, drobný vodopád alebo chrlič na múre.

Gróf František Antonín Špork je známy hlavne vďaka Kuksu, ale v Lysej nad Labem a okolí vytvoril areál, ktorý mu veľkorysosťou ani filozofickým scenárom nezaostáva.

Ako vznikla

Záhrada vznikla súbežne s barokovou prestavbou zámku. Z najstaršej podoby z 2. polovice 17. storočia zostalo len terasové usporiadanie vo svahu a sochy Apolóna a Venuše s Kupidom. Väčšina sôch pribudla až po roku 1733:

• prvá kolekcia od Františka Adámka: Ročné obdobia, Svetadiely, Živly, Deň a Noc a Dvanásť mesiacov,
• druhá kolekcia od Ignáca Františka Platzera (ku koncu 18. storočia): alegórie vied a rímske božstvá.

V 2. polovici 19. storočia za kňažnej Štefánie Viktórie Rohanovej k záhrade pribudol krajinársky park.

Čo tam uvidíte

• Terasový barokový parter s jedným z najväčších záhradných sochárskych súborov v Česku.
• Obnovené strihané hrabové špaliere, ktoré rámujú terasy.
• Bon Repos pri Čihadlách: zo šporkovského areálu sa zachoval pavilón s nástennými maľbami s vtáčnickými a čínskymi motívmi a kaplnka sv. Hieronyma so sochami M. B. Brauna pri ústí aleje. Z pustovne a letohrádku so sochami a piatimi fontánami zostala kaplnka so sochami anjelov Života a Smrti.

Krajinársky park aj okolie Bon Repos poznačil pobyt armády a fragmenty šporkovskej krajiny čakajú na obnovu.

Tip pre záhradkárov: strihaný špalier z hrabu je najlacnejší spôsob, ako záhradu rozdeliť na „izby“. Hrab znesie aj silný rez a drží tvar.

O záhrade renesančného zámku Václava Budovca z Budova nič nevieme. Barokovú záhradu založil až Arnošt z Valdštejna pri prestavbe zámku podľa Marca Antonia Canevaleho na prelome 17. a 18. storočia.

Ako vznikla

Pred hlavným priečelím zámku je strmý svah, a tak príjazdová cesta vedie po priečnej osi a čestný dvor vznikol netypicky z boku, medzi tromi krídlami zámku a kvetinovým parterom. Po zrušení kapucínskeho kláštora v roku 1812 panstvo prikúpilo jeho pozemky, obe záhrady sa spojili a boli voľne krajinársky upravené, ale baroková dispozícia zostala. V 50. rokoch 20. storočia bol formálny parter náznakovo obnovený a vybrané solitérne stromy z krajinárskej úpravy zostali stáť.

Čo tam uvidíte

• Malý, prísne súmerný parter s dvoma obdĺžnikovými poľami a fontánami v priesečníku ciest.
• Sala terrena ako samostatný pavilón na konci osi.
• Dlhé budovy konských stajní po stranách parteru.
• Úžitková záhrada za pavilónom, oddelená múrom od bývalej kláštornej záhrady.

Obnovený parter pôsobí v autentickom prostredí presvedčivo, hoci ide o novodobú rekonštrukciu. Pre majiteľov menších záhrad je to dobrý vzor: dve súmerné polia s vodou uprostred a niekoľko voľne rastúcich stromov okolo.

Zámok vo Vrchotových Janoviciach bol pôvodne vodný hrad a prešiel radom prestavieb. Baroková záhrada z čias Vrtbovcov ani mladší romantický park sa nezachovali.

Ako vznikol

• 1845–1846: Josef Vratislav z Mitrovic dáva parku dnešný základ. Mení terén aj vedenie ciest, vysádza exotické dreviny a čiastočne obnovuje vodnú priekopu medzi parkom a zámkom. Zámok dostáva novogotickú podobu.
• Karel Nádherný z Borotína neuskutočnil plánovanú novoromantickú prestavbu zámku podľa Josefa Mockera, ale v úpravách parku pokračoval. Zachoval sa návrh Josefa Sekala a Eduarda Fialu inšpirovaný Průhonicami; na realizácii sa údajne podieľal aj Camillo Schneider.
• Sidonie Nádherná preslávila Janovice ako miesto stretávania umelcov. Chodili sem básnik Rainer Maria Rilke, spisovateľ Karl Kraus a architekt Adolf Loos.

Čo tam uvidíte

• park s exotickými drevinami, ktoré zrejme pochádzajú z Průhoníc,
• rybník Musík,
• vodnú priekopu medzi zámkom a parkom,
• miesta spojené s umeleckými priateľmi Sidonie Nádhernej.

Park má pokojnú, trochu nostalgickú atmosféru, ktorá k jeho literárnej histórii dobre sedí.

Kačina pri Kutnej Hore je ukážkou toho, že park môže vzniknúť skôr ako zámok. Jan Rudolf gróf Chotek dal začať s výsadbami v roku 1776, trinásť rokov pred začiatkom stavby zámku v roku 1789.

Ako vznikla

Zámok postavený v prvých desaťročiach 19. storočia podľa projektu Christiana Friedricha Schurichta stojí na návrší v priesečníku hlavných osí parku. Dlhé krídla lemované kolonádou z neho robia najvýznamnejšiu stavbu českého klasicizmu, hoci ide len o polovicu pôvodného zámeru. V zámku dnes sídli Národné poľnohospodárske múzeum.

Čo tam uvidíte

• Rozľahlé lúčky a hájiky prevažne domácich drevín.
• Hviezdicovú sieť priesekov s alejami v zverníku, dozvuk barokového poňatia diaľkových osí.
• Dvojradový stromový rondel ako romantický prvok.
• Stopy po päťdesiathektárovom rybníku s ostrovmi, ktorý zanikol.

Areál meria zhruba 200 ha. Bez rybníka je kompozícia horšie čitateľná, ale krajinu dodnes výrazne utvára. Starostlivosť posledných rokov dáva nádej, že park sa podarí obnoviť aj v takom veľkom rozsahu.

Tip pre záhradkárov: Kačina dobre ukazuje, čo znamená voda pre krajinársku kompozíciu. Kde zmizne hladina, stratia lúčky a hájiky svoj stred. Viac o vode v záhradách píšeme v článku voda v záhrade: história.

Průhonický park na okraji Prahy je neskorým vrcholom krajinárskeho štýlu 19. storočia. Gróf Arnošt Emanuel Silva Tarouca ho budoval od roku 1885 do roku 1914 v údolí Botiča: s rybníkmi, kaskádami, exotickými drevinami zasadenými do českej krajiny a slávnou zbierkou rododendronov. Park je súčasťou pamiatky UNESCO Historické centrum Prahy. Podrobne ho opisujeme v samostatnom článku Průhonický park.

Ak idete do Prahy, pozrite sa aj na pražské záhrady pod Hradom a na Malej Strane. Barokové slohové princípy zhŕňa článok baroková záhrada, nápady pre vlastný pozemok potom inšpirácia z historických záhrad.

Zdroje fotografií

• Zámocká záhrada Dobříš: Tango5 Jiri Kotrbacek, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Zámok Dobříš a francúzsky park: Huhulenik, CC BY 3.0, zdroj
• Francúzsky park v Dobříši: Huhulenik, CC BY 3.0, zdroj
• Ružová záhrada v Konopišti, pohľad od skleníka: Juandev, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Skleník Ružovej záhrady v Konopišti z dolnej časti: Juandev, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Chrám priateľov vidieka a záhrad, zámocký park Veltrusy: Horakvlado, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámocká záhrada vo Veltrusoch: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Park vo Vrchotových Janoviciach: Marie Čcheidzeová, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámocký park Vrchotovy Janovice severovýchodne od zámku: ŠJů, CC BY 4.0, zdroj
• Platanový mostík v zámockom parku Kačina: Gampe, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Park Kačina: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj