RUŽE

Ruža ( Rosa ) predstavuje rod polokrov a nízkych stromčekov z čeľade ružovitých, v ktorom sa nachádza približne 100 druhov. V našich končinách z nich nájdeme zhruba 25 druhov. Ruže majú tŕnisté konáre s listami nepárnoperovito zloženými s prílistkami. Plodom týchto rastlín je šípka.

Tieto rastlinné krásavice sú úzko späté s našimi predkami, ktorí ich už v stredoveku bežne používali najmä v liečiteľstve. Ruže sa dostali do mnohých erbov aj cirkevnej symboliky. Stali sa obľúbenými v mnohých kultúrach, čo prispelo k ich rozšíreniu a šľachteniu.

V 20 najväčších svetových rozáriách sa v roku 2002 nachádzalo 12358 druhov a odrôd ruží. Aj v našich končinách sa môžete pokochať krásou a vôňou ruží vo viacerých rozáriách. Ich krása vás pohladí aj lieči.

Kde sa dajú ruže vidieť v historickom prostredí:

• Děčín, Ružová záhrada – baroková terasa na skalnom útese nad mestom vznikla na sklonku 17. storočia za grófa Maximiliána Thuna. Architektúra sa pripisuje J. B. Fischerovi z Erlachu, sochy sú od Abrahama Felixa Kitzingera. Meno dostala až v 19. storočí, keď záhradník František Jošt začal s tradíciou vysádzania ruží. Po rekonštrukcii v 60. rokoch 20. storočia patrí k najpozoruhodnejším záhradám v Čechách, najmä vďaka výhľadu z vyhliadkovej terasy s glorietom.
• Konopiště, Ružová záhrada – geometrický parter v údolí pod zámkom dal v rokoch 1906–1913 vybudovať arcivojvoda František Ferdinand d’Este. Je to neskorý návrat k barokovej formálnej záhrade. Vo výsadbách dominovalo 8 500 ruží v 200 druhoch, parter dopĺňali sochy, „egyptské“ obelisky a skleník pre tropické rastliny.
• Praha, Malá Fürstenberská záhrada – rokoková terasová záhrada pod Pražským hradom je typická popínavými ružami na terasách s balustrádami.
• Holešov – v 1. polovici 18. storočia sa za strihanými zelenými chodbami barokovej záhrady skrývala štepnica a ružová záhrada. Tá sa nezachovala.

Čo si vziať domov: popínavé ruže na zábradlí alebo múre terasy, ako v Malej Fürstenberskej záhrade, sa hodia aj na svahovitý pozemok. Pravidelné záhony ruží v geometrickom ráme podľa Konopišťa zasa fungujú ako samostatná „ružová záhrada“ v rohu väčšieho pozemku. Viac o týchto miestach v článkoch zámocké záhrady severných Čiech, zámocké záhrady stredných Čiech a pražské záhrady.

Druhy ruží sa delia do niekoľkých skupín a podskupín. Často pritom nejde o botanické členenie, ale o delenie podľa ich celkového habitu a použitia vo výsadbe. Na rôznych miestach, u rôznych pestovateľov a predajcov nájdete rôzne rozdelenia. Pozrime sa na ne bližšie:

1. • Divé (divo rastúce) – s označením botanické, rastúce vo voľnej prírode
   • Kultúrne (šľachtené) – záhradné ruže, medzi ktorými nájdeme Historické a Moderné

Divé ruže, rastúce vo voľnej prírode, majú väčšinou jednoduché kvety, ktoré kvitnú od jari do prvej polovice leta. Z niektorých na jeseň zbierame plody šípky, ktoré obsahujú veľké množstvo prospešných živín. Najznámejšie sú vitamínom C. Možno ste si pri jesennom zbere šípok všimli rôzne tvary plodov, pichliačov na konárikoch či samotných krov. Aj v našich končinách sa totiž vyskytuje niekoľko divo rastúcich ruží.

Do divých ruží zaraďujeme niekoľko druhov:

• rosa arvensis,
• rosa californica,
• rosa canina
• rosa carolina
• rosa glauca

• rosa gallice
• rosa chinensis
• rosa multiflora
• rosa pimpinellifolia
• rosa rugosa

Sú známe svojou vznešenosťou a noblesou. Pri pohľade na ne sa nám vybavia nádherné zámocké záhrady. Členia sa na viac typov a nájdeme medzi nimi aj tieto:

• Čajové – pochádzajúce z ruží rosa gigantea a rosa chinensis, s vôňou čierneho čaju, ohybnými kvetnými stonkami, previsnutými kvetmi a kvetnými lupienkami postupne stočenými smerom von z kvetu. Ich odolnosť voči silným mrazom je výrazne slabšia. Patria medzi ťahavé ruže.
• Biele ( Rosa alba ) – asi najstaršie historické ruže pochádzajúce z rosa arvensis. Tieto ťahavé ruže s bielymi alebo ružovkastými voňavými kvetmi vás potešia svojimi kvetmi koncom jari a začiatkom leta.
• Damascénske – sú typické výraznou vôňou kvetov a rozpínavým vzrastom. Letné vás potešia kvetmi počas letných mesiacov a jesenné aj počas neskoršej jesene.
• Stolisté ( ruže Centifolia) – označované ako provensálske ruže pochádzajú zo 17. storočia z Holandska. Patria medzi takzvané plnokveté. Ich kvety guľovitého tvaru sú typické veľkým množstvom kvetných lupienkov a potešia vás nimi raz počas sezóny.

• Bourbon ( Réunion ) – pochádzajúce z ostrova Bourbon v Indickom oceáne. Charakteristické sú fialové stonky, silný popínavý vzrast a opakované kvitnutie.
• Portland – nesú označenie po vojvodkyni z Portlandu. Ich predkami sú ruža galská (rosa gallica) a damascénska. Vzrastom sú nižšie kríkovité a potešia vás v lete bohatým kvitnutím, ale aj na jeseň, hoci nie až takým bohatým.
• Čínske – pochádzajúce z východnej Ázie s predchodcom rosa chinensis. Sú citlivejšie na chlad. Potešia vás opakovaným kvitnutím niekoľkokrát za sezónu, avšak so slabšou vôňou.
• Hybridy perpetual – sú kríženci čínskych a európskych ruží. Sú odolné voči chladu. Tvar kvetov je typický pre európske ruže a viacnásobné kvitnutie pre čínske.

Medzi modernými ružami nájdeme množstvo odrôd a kultivarov. Boli vyšľachtené z divých aj historických ruží. Kombinujú v sebe noblesu historických a odolnosť divých ruží. Patria sem napríklad aj tieto:

• Polyantha – mohli by sme ich nazvať mnohokveté. Sú to buď ťahavé, alebo nižšie kompaktné kríky. Veľkosť kvetov je približne 2,5 cm a nájdete ich v bielej, ružovej či červenej farbe. Sú odolné voči chorobám a kvitnú takmer celú sezónu.
• Floribunda – sú typické nízke kríky s opakovane kvitnúcimi kvetmi väčšími, než majú polyanthy. Dorastajú do väčšej šírky s menej kompaktným vzrastom než polyanthy.
• Grandiflora – sú vyššie kríkové ruže s tromi až piatimi veľkými kvetmi na stonke. Na kvetoch môžete nájsť bielu, žltú, ružovú aj červenú farbu. Môžu dorastať do výšky 1,5 m až 2 metre. Ich veľkou výhodou je odolnosť voči mrazu.
• Čajové hybridy – ich predchodcami sú čajové ruže a hybridy perpetual. Majú veľké kvety. Na pevnej, málo olistenej, vzpriamenej stonke je po jednom kvete. Preto sú obľúbené do kytíc a preto ich nájdete v kvetinárstvach medzi rezanými kvetmi. Majú nízku toleranciu mrazu a sú náchylné na choroby.
• Anglické – majú predchodcov v historických ružiach a čajových hybridoch. Vzrastovo sú podobné historickým ružiam. Potešia vás viacnásobným kvitnutím väčších kvetov v rôznych farbách. Majú menšiu toleranciu mrazu a väčšiu náchylnosť na choroby.
• Kanadské – ich predchodcami sú rosa rugosa a rosa arkansana. Potešia vás opakovaným kvitnutím kvetov v rôznych tvaroch a farbách. Ich veľkou prednosťou je vysoká mrazuvzdornosť až do -35 °C.

• Ťahavé – niekedy sú chybne označované ako popínavé, ale nevytvárajú úponky na prichytenie. Ich stonky sú dlhšie a ohybnejšie oproti kríkovým. Ťahavé ruže Climber dorastajú do výšky 2 m – 6 m a počas sezóny opakovane kvitnú veľkými kvetmi. Ťahavé ruže Rambler dorastajú do výšky 6 m – 10 m a kvitnú raz ročne malými kvetmi v bohatých súkvetiach. Oba druhy ťahavých ruží vyžadujú pevnú oporu na ruže — pergolu, mriežku či oblúk.
• Miniatúrne – obvykle kvitnú niekoľkokrát počas sezóny v rôznych tvaroch a farbách kvetov. Miniatúrne kríkové ruže dorastajú do výšky 15 cm – 100 cm. S obľubou sa pestujú v kvetináčoch na balkónoch či terasách. Nie sú však vhodné ako izbové rastliny. Miniatúrne ťahavé ruže dorastajú do výšky 2 m.
• Pôdopokryvné – nie sú typické pôdopokryvné rastliny. Sú to nízke kríky rozložitého habitu so schopnosťou „pokryť“ – zakryť povrch pôdy. Dorastajú do výšky 60 cm. Vyžadujú minimálnu starostlivosť a rez, bonusom je ich odolnosť voči škodcom a chorobám. Potešia vás opakovaným kvitnutím kvetov v širokom spektre farieb a vôní.
• Stromčekové – pestujú sa na špeciálnej zdrevnatenej ružovej stonke bez listov, ktorá vyzerá ako kmeň miniatúrneho stromu. Do tejto stonky sa štepia rôzne vyššie spomenuté druhy ruží. Podľa druhu a kultivaru majú preto rôzne tvary aj farby kvetov, opakovanosť kvitnutia, mrazuvzdornosť aj odolnosť voči chorobám. Sú vhodné aj na pestovanie vo väčších pestovateľských nádobách.

Pri výbere do záhrady je praktickejšie ako botanické delenie rozlišovať ruže podľa vzrastu a použitia. Od skupiny závisí, ako ďaleko od seba kríky sadiť, ako vysoko vyrastú a ako sa strihajú. Všetky skupiny chcú slnečné, vzdušné miesto.

Spon je vzdialenosť medzi susednými kríkmi pri výsadbe. Pri spone 30–35 cm sa na 1 m² zmestí zhruba 8–11 kríkov, pri zakrpatených ružiach so sponom 20–25 cm asi 16–25 kríkov.

Nasledujúce odrody patria k dlho pestovaným a v záhradách overeným. Výšky platia pre dospelý ker na slnečnom mieste; v chudobnej alebo suchej pôde zostávajú kríky nižšie.

Odrody na pergoly a steny nájdete v článku popínavé ruže, nízke plošne rastúce v článku pôdopokryvné ruže.

Pri ich pestovaní sa odporúča 5-centimetrové mulčovanie prírodnými materiálmi, ktoré znižuje nadmerné odparovanie vody z pôdy v okolí koreňov a zabraňuje prerastaniu buriny.

Starostlivosť o tieto krásky sa nezaobíde bez ich výživy hnojením. Vyžadujú veľké množstvo živín. Po jarnom reze doprajte vašim rastlinkám výdatnú dávku. Po prvom kvitnutí opäť prihnojte a počas leta hnojte podľa potreby. Koncom leta a počas jesene sa vyhnite hnojivám s vysokým obsahom dusíka, aby ste predišli zbytočnému vymŕzaniu výhonkov.

Na hnojenie môžete použiť kvalitne vyzretý kompost, ktorý vždy treba poriadne zapracovať do pôdy. Existuje veľký výber hnojív určených na pestovanie ruží, minerálnych aj organických. My vám ako hnojivo na ruže odporúčame prírodné hnojivo Hnojík — dokonalé prírodné hnojivo na ruže, s ktorým máme skvelé skúsenosti, ruže ho milujú a odvďačia sa vám nádhernými kvetmi.

Jeho použitie pri ružiach má hneď niekoľko výhod. Môžete ho aplikovať posypom, zálievkou aj postrekom. Pri aplikácii posypom sa postupne dlhodobo uvoľňujú živiny pre vaše krásky.

Strihanie ruží sa odporúča niekoľkokrát počas roka. Prvý je radikálny jarný rez — strihanie ruží na jar ružu nabudí a vyženie výhonky, na ktorých bude kvitnúť. Ďalší rez je „kozmetický“ po odkvitnutí, keď odstraňujeme odkvitnuté kvety či súkvetia. A nasledujúci rez je na jeseň — strihanie ruží na jeseň, keď môžeme skrátiť niektoré výhonky, ktoré by ružu počas zimy ohrozovali vplyvom vetra či nádielky snehu. V priebehu roka odstraňujeme zlomené, schnúce a choré výhonky. Ak si nie ste istí, kedy strihať ruže, riaďte sa jednoduchým pravidlom: hlavný rez vždy na jar, keď začínajú pučať očká.

Ako hlboko rezať, sa líši podľa skupiny. Rez nemá byť samoúčelný: každý zásah núti rastlinu k určitej reakcii, a čím hlbšie režete, tým silnejšie výhonky dostanete.

Pri všetkých naočkovaných ružiach priebežne odstraňujte divé výhonky z podpníka. Spoznáte ich podľa iných, drobnejších lístkov a iných ostňov. Nestačí ich skrátiť, treba ich vylomiť priamo pri podpníku, inak obrastú ešte silnejšie. Pri letnom reze nestrihajte príliš hlboko: očko pod najvyšším listom býva slabé, ale každý list navyše, ktorý odstránite, ker oslabuje. Od septembra už odkvitnuté kvety neodstraňujte, aby výhonky do zimy vyzreli.

Podrobný postup jarného rezu vrátane rezu nad očkom nájdete v článku pestovanie ruží.

Prezimovanie je pri týchto kvetoch individuálne podľa jednotlivých odrôd a kultivarov. Vo všeobecnosti sa odporúča na zimu zabezpečiť miesto očkovania, teda koreňový krčok. Môžete použiť nahrnutie kompostu, opadaného lístia, zakrytie čečinou z ihličnatých stromov a pod. Vyhnite sa nepriedušným materiálom. Odporúča sa nahrnutie do výšky 20 cm.

Pri ťahavých odrodách je vhodné zabaliť ich priamo na opore, napríklad hrubou tkaninou, jutou, bielou netkanou textíliou a pod. V oblastiach so silnými mrazmi môžete ešte tieto materiály vyplniť senom, slamou či drevitou vlnou pre lepšiu tepelnú izoláciu. Rovnako na zazimovanie stromčekových odrôd môžete použiť vyššie spomenuté materiály.

Choroby napádajúce tieto kráľovné kvetov môžeme rozdeliť do troch skupín: hubové, vírusové a bakteriálne. Ochorenia, ktoré najčastejšie napádajú ruže, sú:

• • • Čierna škvrnitosť
    • Múčnatka ružová
    • Hrdza ružová
    • Botrytída ruží
    • Peronospóra
    • Pleseň sivá

Medzi živočíšnych škodcov, ktoré v našich podmienkach najbežnejšie parazitujú na rôznych odrodách a kultivaroch ruží, patria:

• • Vošky
  • Roztoče (Tetranychidae)
  • Strapky (Thysanoptera)
  • Chrúst japonský (Popillia japonica)

Pri ochrane ruží pred chorobami je vhodné zamerať sa na prevenciu a celkovú kondíciu rastlín — silné, dobre vyživené ruže sú voči ochoreniam odolnejšie. Pre silnú imunitu rastlín sa odporúča pravidelné používanie Hnojíka, dokonalého prírodného hnojiva, ktoré obsahuje aj chitín — prírodnú pôdnu látku podporujúcu imunitu rastlín. Viac o jeho dávkovaní a použití sa dočítate v článku Dávkovanie.

Prvýkrát na jar pri pučaní, druhýkrát po odkvitnutí prvej vlny kvetov. Od augusta už nehnojte — výhonky musia do zimy vyzrieť.

Ružiam svedčí prírodná výživa — výluh z Hnojíka (1 čajová lyžička na 1 liter vody) do zálievky alebo posyp ku kríku zapravený do pôdy. Vyvážené živiny podporujú kvitnutie aj odolnosť voči chorobám.

Čierna škvrnitosť, múčnatka a hrdza ružová. Prevenciou je vzdušné stanovište, zálievka ku koreňom (nie na listy), upratanie opadaného lístia a vyvážená výživa — silná ruža odoláva lepšie.

Hlavný rez sa robí na jar, hneď ako začnú pučať očká. Odstráňte namrznuté, slabé a dovnútra rastúce výhonky a zvyšok skráťte podľa typu ruže. Strihanie ruží na jeseň je už len ľahké — skrátenie výhonkov pred zimou.

Rozlišujú sa divé (divo rastúce) druhy, historické odrody vyšľachtené pred rokom 1867 a moderné ruže, kam patria veľkokveté, mnohokveté aj popínavé.

Sadenie ruží robte do dobre pripravenej jamy s priepustnou pôdou, miesto očkovania má byť zhruba 5 cm pod povrchom. Po výsadbe výdatne zalejte a ker nahrňte.

Na jeseň sa nahrnú zeminou ku koreňovému krčku, pri citlivejších odrodách sa pridá čečina. Popínavé ruže sa chránia celé priamo na opore.

Najbežnejšie sú hubové choroby — čierna škvrnitosť, múčnatka a hrdza — a zo škodcov vošky. Pomáha vzdušné stanovište, presvetlený ker a vyvážená výživa.