Pražské záhrady: Vrtbovská, Valdštejnská, Kráľovská záhrada a terasy pod Hradom

Praha nemá veľké zámocké parky ako Lednice alebo Průhonice. Má však niečo, čo inde v Európe v takej hustote nenájdete: niekoľko renesančných a barokových záhrad tesne vedľa seba, vtesnaných medzi paláce a hradby, často do prudkého svahu. Namiesto rozľahlých parterov tu architekti pracovali s terasami, schodiskami a výhľadmi na mesto.

Väčšina záhrad leží na Hradčanoch a Malej Strane, na území historického centra Prahy zapísaného do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Baroková záhrada v Tróji stojí bokom, na pravom brehu Vltavy pod vinicami. Ďalšie zámocké záhrady v okolí Prahy nájdete v prehľade zámockých záhrad a parkov v Česku.

Ak vás viac zaujímajú samotné slohy, podrobnejšie ich rozoberajú články o renesančnej záhrade a barokovej záhrade.

Na začiatku 16. storočia bol Pražský hrad zastavaný natoľko, že pre záhradu, bez ktorej sa renesančné sídlo nezaobišlo, už vnútri hradieb nebolo miesto. Ferdinand I. ju preto v roku 1534 založil na severnej strane hradčianskeho návršia, za Jelením priekopom, na mieste starých viníc.

Ako vznikla

• 1534: založenie záhrady v talianskom renesančnom duchu.
• do 1552: stavbu Letohrádku kráľovnej Anny vedie taliansky kamenár a sochár Paolo della Stella.
• 1556–1563: Bonifác Wohlmut dostavuje poschodie s nezvyčajnou kýlovou strechou.
• 2. polovica 16. storočia: Wohlmut stavia loptovňu.
• 1648: renesančnú záhradu zničili Švédi. Obnova už prebehla vo francúzskom štýle a dokončili ju ku korunovácii Karola VI.
• 1741 a 1757: barokovú záhradu poškodili francúzske vojská a o šestnásť rokov neskôr pruské delostrelectvo.

Čo tam uvidíte

• Letohrádok kráľovnej Anny (Belvedere) patrí k najcennejším renesančným stavbám na sever od Álp. Pozrite si reliéfy na arkádach: mytologické, alegorické, ľúbostné aj poľovnícke výjavy.
• Giardinetto pred letohrádkom, malá pravidelná záhradka, naznačuje, ako vyzerala pôvodná renesančná záhrada.
• Spievajúca fontána uprostred giardinetta. Odlial ju zvonár Tomáš Jaroš podľa návrhu Taliana Francesca Terzia.
• Loptovňa Bonifáca Wohlmuta, druhá renesančná dominanta záhrady.
• Barokové plastiky, medzi nimi Alegória noci od M. Brokofa a Herkules od M. Bendla.

Dnešná záhrada je zložená z častí z rôznych období a ako celok nepôsobí jednotne. Návštevu ospravedlní hlavne Belvedere a fakt, že ide o záhradu českých kráľov.

Po bitke na Bielej hore chcela nová šľachta bývať čo najbližšie k Hradu. V druhej polovici 17. storočia preto vyrástli paláce pod južným hradným múrom a na svahoch nad dnešnou Valdštejnskou ulicou vznikol typ záhrady, ktorý je pražskou špecialitou: baroková terasová záhrada. Dole pri paláci malý parter, nad ním murované terasy, často len dva až tri metre široké, prepojené schodiskami a ozdobené drobnými stavbami a sochami. Namiesto priestoru ponúkajú výhľad na Prahu.

Ledeburská záhrada

Vznikla v roku 1697 pri prestavbe paláca. Barokovú podobu, ktorú vidíme dnes, jej dal v roku 1787 Ignác Ján Palliardi. Od sala terreny a malého parteru vedie schodisko cez päť terás až k osembokej gloriete z roku 1787.

Malá a Veľká Pálffyovská záhrada

Založila ich v roku 1751 Mária Anna z Fürstenbergu na mieste staršej renesančnej záhrady talianskeho typu. Malá Pálffyovská má sedem terasových úrovní, na prvej z nich rastú ovocné stromy a vinič. Veľká Pálffyovská má úrovní osem. Uprostred najnižšej terasy stojí barokový portál s kruhovým bazénom a soškou trúbiaceho Tritona.

Kolovratská záhrada

Leží na parkane stredovekých hradieb. Pôvodne šlo o jedinú terasu s ovocnými stromami a kašnou, dnes záhradu tvorí sedem terás spojených úzkym schodiskom v osi.

Malá a Veľká Fürstenberská záhrada

Malá Fürstenberská záhrada nahradila staršiu úpravu talianskeho typu. V rokoch 1784–1788 ju spolu s palácom prestaval Ignác Ján Palliardi pre grófku Máriu Barboru Černínovú, tentoraz v rokokovom duchu. Od gloriety stúpa schodisko terasami s balustrádami, medzi nimi stoja symetricky dve oranžérie a hore lodžia. Zábradlie zdobia sošky puttov a vázy. Pre záhradu sú typické popínavé ruže na múroch a zábradliach. Z poslednej podesty pri vyhliadkovom altánku s valcovou vežou sa dá prejsť do Južných záhrad Pražského hradu.

Veľká Fürstenberská záhrada čakala na obnovu najdlhšie. Ostatné záhrady pod Hradom prešli rekonštrukciou, boli nanovo vysadené a sú prístupné verejnosti. Aktuálne otvorenie jednotlivých záhrad si pred návštevou overte u správcu.

Valdštejnská záhrada patrí k Valdštejnskému palácu na Malej Strane, kde dnes sídli český Senát. Je to druhá najväčšia palácová záhrada vnútornej Prahy, väčšia je len Kráľovská záhrada.

Ako vznikla

Albrecht z Valdštejna musel pred začiatkom stavby v roku 1623 vykúpiť a zbúrať 26 meštianskych domov aj so záhradami a hospodárskymi budovami. Palác so štyrmi nádvoriami navrhla skupina talianskych umelcov, medzi nimi Andrea Spezza, Nicolo Sebregondi a Giovanni Pieroni. Hmota stavby vychádza z neskorej talianskej renesancie, výzdoba je baroková s prvkami rudolfínskeho manierizmu. Valdštejnovo sídlo sa považuje za začiatok obdobia barokovej monumentality v Čechách.

Pôvodné členenie záhrady zmizlo v 18. storočí, keď ju upravili v romantickom anglickom duchu. Formálna podoba, ktorú vidíte dnes, je výsledkom rekonštrukcie v 50. rokoch 20. storočia a znova v rokoch 2000 a 2001. Vďaka nej pôsobí záhrada slohovo jednotne.

Čo tam uvidíte

• Sala terrena: monumentálna samostatne stojaca lodžia. Fresky a štukatúry Baccia Bianca majú námety z trójskej vojny.
• Krápníková stena a grotta s napojenou voliérou.
• Kvetinový parter s bronzovou fontánou uprostred. Nesie kópiu sochy Venuše s Amorom a delfínom, ktorú v roku 1599 vytvoril Benedikt Wurzelbauer.
• Galéria sôch s postavami z gréckej mytológie. Originály vytvoril v rokoch 1625–1626 Adriaen de Vries. V roku 1648 ich Švédi odviezli ako vojnovú korisť a dodnes zdobia zámok Drottningholm pri Štokholme. Kópie pre záhradu dal zhotoviť Adolf Valdštejn v rokoch 1914–1915.
• Umelý rybník s ostrovčekom, po ktorom sa kedysi jazdilo na loďkách. Stojí na ňom kópia mramorovej fontány s Herkulom a najádami, rovnako podľa de Vriesa.
• Hrabové steny strihané do prísnych geometrických tvarov, ktoré členia priestor ako zelená architektúra.

Tip pre záhradkárov: strihaná stena z hrabu funguje rovnako dobre aj v malej záhrade. Znesie pravidelný rez a dá záhrade pevnú štruktúru aj bez stavieb.

Vrtbovská záhrada leží na úpätí Petřína, na Malej Strane. Označuje sa za najkrajšiu z pražských terasových záhrad a dôvod je zrejmý: na malom a strmom pozemku pracovali najlepší umelci svojej doby.

Ako vznikla

Záhrada vznikla v rokoch 1712–1720 podľa návrhu architekta Františka Maxmiliána Kaňku. Ten svah rozdelil do piatich terás usporiadaných takmer súmerne a hore ich uzavrel vyhliadkovou glorietou. Obmedzený priestor a svahovitý terén sa tu zmenili na výhodu: namiesto veľkorysej plochy dostal návštevník výhľad a panoráma Malej Strany sa stala súčasťou kompozície.

V 90. rokoch 20. storočia záhrada prešla rozsiahlou obnovou. Prišla tým o časť romantického čara zarasteného miesta, no vrátila sa jej okázalosť bližšia dobe vzniku. Sochárska aj maliarska výzdoba je dobre zachovaná.

Čo tam uvidíte

• Vstupná sala terrena v dolnej časti s mytologickými maľbami Václava Vavřinca Reinera a sochami Bakcha a Ceres od Mateja Bernarda Brauna.
• Braunove plastiky na terasách rozmiestnené podľa premysleného symbolického programu.
• Dvojramenné schodisko a balustrády prepájajúce terasy.
• Parter s kruhovým bazénom a fontánkou, okolo neho kry strihané do kužeľov.
• Broderie z fialiek v štyroch farbách. Pri obnove sa na ne použilo okolo 10 000 rastlín dovezených z Talianska.
• Glorieta nad teatrónom v najvyššom bode záhrady. Odtiaľ je jeden z najkrajších pohľadov na Pražský hrad a Malú Stranu.

Tip pre záhradkárov: broderie nemusí byť len z krušpánu. Vo Vrtbovskej záhrade tvorí vzor sezónna výsadba farebných fialiek, čo je spôsob, ako si ornamentálny záhon vyskúšať aj doma bez dlhého čakania na vždyzelený lem.

Letné sídlo Šternberkovcov v Tróji je ukážkou francúzskej barokovej záhrady v Prahe. Zámok so záhradou a vinicami na svahu nad ním tvorí celok, aký sa v takej slohovej čistote zachoval len výnimočne.

Ako vznikla

• Stavbu začal Giovanni Domenico Orsi. Nahradil ho Francúz Jean-Baptiste Mathey, ktorý podobu už rozostavaného sídla zmenil podľa seba.
• Záhradu podľa Matheyho návrhu dokončil záhradník Jiří Seeman, a to roku 1691.
• Stavba letného sídla bola dokončená v roku 1696.
• Sochársku výzdobu s námetom boja Titanov s olympskými bohmi vytvorili drážďanskí sochári Georg a Paul Hermannovci.

Zámok má podobu talianskej vily so symetrickými krídlami a dvoma vyhliadkovými vežovými altánkami, typickými pre Matheyho. Z hlavnej sály vedie do záhrady monumentálne dvojramenné vonkajšie schodisko.

Čo tam uvidíte

• Horný parter na rozľahlej terase pri zámku s dvoma súmernými kašnami a terakotovými vázami. Pôvodné broderie pripomínajú geometrické výsadby zo strihaného krušpánu.
• Rampa do dolnej časti záhrady, ktorá ústi k bazénu s fontánami a sochami v hlavnej osi.
• Vázy s maskarónmi na balustráde.
• Maľovaná iluzívna perspektíva na záhradnom múre, ktorá opticky predlžuje niektoré cesty.
• Kruhový labyrint z výsadby, ktorý pripomína zaniknutú štepnicu (ovocný sad).
• Vinica na svahu nad zámkom. Vinič tu rastie od čias stavby a pod zámkom sú rozľahlé vínne pivnice.

Záhrada bola obnovená, ale povodne ju ťažko poškodili. Sporným prvkom obnovy sú moderné svietidlá, ktoré narúšajú dojem autenticity.

Tip pre záhradkárov: geometrické obrazce zo strihaného krušpánu sú základom francúzskeho parteru. V malej záhrade stačia dve súmerné polia a nádoba alebo kašna v osi.

Pražské záhrady riešili rovnaký problém ako mnohé dnešné pozemky: málo miesta a svah. Niekoľko postupov z nich sa dá prevziať takmer doslova:

• Terasovanie svahu. Namiesto jednej naklonenej plochy niekoľko rovných poschodí spojených schodiskom. Každé poschodie môže mať iný charakter.
• Vyhliadka v najvyššom bode. Lavička, altánok alebo pergola tam, odkiaľ je najlepší výhľad, ako glorieta vo Vrtbovskej alebo Ledeburskej záhrade.
• Ovocné stromy a vinič na terasách. V Pálffyovskej aj Kolovratskej záhrade bola úžitková výsadba samozrejmou súčasťou okrasnej záhrady.
• Popínavé ruže na múroch a zábradlí, ako v Malej Fürstenberskej záhrade.
• Strihané zelené steny a tvary z hrabu, krušpánu alebo iných drevín pre pevnú kostru záhrady.
• Voda v osi. Aj malá kašna alebo kruhový bazénik uprostred parteru dá záhrade stred.

Viac nápadov nájdete v článku inšpirácia z historických záhrad. Ďalšie záhrady v okolí Prahy približuje článok o zámockých záhradách stredných Čiech a samostatne Průhonický park.

Zdroje fotografií

• Vrtbovská záhrada: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Belvedér v Prahe, Josef Schulz: Josef Schulz (1840-1917), Public domain, zdroj
• Ledeburská záhrada v Prahe: Pastorius, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Ledeburská záhrada na Malej Strane: JiriMatejicek, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Valdštejnska záhrada a sala terrena: VitVit, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Valdštejnska záhrada v Prahe: Marie Čcheidzeová, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Francúzska záhrada Trojského zámku: Jiří Antonín Votýpka, CC BY 3.0, zdroj
• Baroková záhrada Trojského zámku s východnou fontánou: František Šťastný, CC BY 4.0, zdroj