Inšpirácia z historických záhrad: čo si odniesť na vlastný pozemok

Zámocká záhrada má stovky metrov a armádu záhradníkov, vaša záhrada možno pár árov a víkendy. Napriek tomu sa z historických záhrad dá prevziať veľa. Nejde o kopírovanie parteru, ale o princípy: jasná štruktúra, ktorá drží záhradu pokope aj v zime, voda alebo strom ako cieľ pohľadu, oddelenie okrasnej a úžitkovej časti. Tieto princípy si záhrady odovzdávali naprieč slohmi od renesancie po romantizmus a dobre fungujú aj dnes.

Kde ktoré záhrady nájdete a čím sa líšia, zhŕňa prehľad Zámocké záhrady a parky v Česku.

Broderie (z francúzskeho „výšivka“) je ornament zo strihaného krušpánu, teda buxusu, ktorý tvorí kresbu na ploche parteru. V barokovej dobe sa medzi línie sadili kvety alebo sypal farebný piesok. Dnes je väčšina broderií v českých záhradách obnovená zjednodušene, a práve to je pre záhradkárov dobrá správa: jednoduchá kresba pôsobí rovnako dobre.

• Bučovice: renesančné polia ohraničené strihaným krušpánom, bez náročných kvetinových výsadieb. Štruktúra drží záhradu sama.
• Náchod: kruhová Piccolominiho záhrada, kde sú bývalé broderie len naznačené buxusom.
• Troja: geometrické výsadby strihaného krušpánu pripomínajú pôvodné broderie parteru.

Ako na to doma: začnite obrubou okolo bylinkového alebo zeleninového záhona. Nízky lem z buxusu dá aj obyčajnému záhonu tvar a v zime, keď je záhon prázdny, drží kresbu záhrady. Ako buxus vysadiť, strihať a strážiť pred vijačkou krušpánovou, opisuje článok Krušpán (buxus).

Barokový parter v Jaroměřiciach nad Rokytnou má broderie vyskladané z farebných štrkov. Takéto riešenie je v Česku výnimočné a na údržbu nenáročné: kresba sa nemusí každý rok presádzať a vyzerá rovnako v lete aj v zime. Doma stačí rámik z obruby alebo buxusu a vnútri dva-tri odtiene štrku na netkanej textílii proti burine.

Opačný prístup ukazuje Vrtbovská záhrada. Jej obnovené broderie tvoria fialky v štyroch farbách, vysadené po tisícoch. Kvetinové broderie s výsadbou majú aj Dobříš, Libochovice a kroměřížska Kvetná záhrada. Na malej záhrade sa dá rovnaký efekt dosiahnuť s jedným záhonom: pevný rám z buxusu alebo obruby a vnútri sezónna výsadba, na jar napríklad sirôtky a cibuľoviny, v lete letničky.

Strihané dreviny sú zelenou architektúrou záhrady. Tvoria steny, chodby aj stĺpy a historické záhrady ich používajú dvoma spôsobmi.

• Solitérne tvary. V Telči stoja okolo fontány v parteri štyri tvarované tisy, v Bučoviciach kužeľovito strihané hraby v rohoch polí. V Buchloviciach sú z tisov mohutné strihané steny a kupoly. Doma stačia dva kužele pri vstupe alebo štyri v rohoch záhona.
• Steny a podlubia. V Miloticiach tvoria hrabové strihané podlubia dva pravouhlé bloky vedľa parteru, v Lysej nad Labem lemujú terasy obnovené hrabové špaliere, vo Valdštejnskej záhrade delia priestor tvarované hrabové steny. Na záhrade pri dome vznikne z hrabu živý plot, ktorý záhradu rozdelí na menšie časti: okrasnú, úžitkovú a miesto na sedenie.

Hrab dobre znáša pravidelný rez a drží suché lístie do jari, takže stena nepresvitá ani v zime. Tis rastie pomalšie, ale zvládne aj tieň a obráža aj po silnom reze. Obe dreviny podrobne opisujú články Hrab a Tis.

Baroková záhrada stojí na osi: hlavnom chodníku, ktorý vychádza od domu a končí cieľom. V Holešove mieri os vodného kanála na vrch Hostýn, v Slavkove predlžovali hlavné osi do krajiny štvorradové aleje. Romantické parky osi prevzali: v Krásnom Dvore vedie po hrebeni kilometrové stromoradie k obelisku, na Sychrove je os lemovaná pyramídovými dubmi a pokračuje lipovou alejou.

Na vlastnej záhrade funguje rovnaký trik v malom. Chodník od terasy nesmie končiť „nikde“. Na jeho konci by mal stáť cieľ: lavička, strom, socha, nádoba s rastlinou. Ak máte dlhšiu príjazdovú cestu, lemujte ju stromami jedného druhu. Stromoradie pri vstupnej ceste má napríklad zámok Hrádek u Nechanic.

Bosket je v barokovej záhrade hájik alebo blok drevín ohraničený strihanou stenou, vnútri ktorého bývalo bludisko, kabinet alebo malá lúčka. Boskety a bludisko mal dolný parter v Slavkove, bludisko je aj v kroměřížskej Kvetnej záhrade. Domácou obdobou je zákutie obohnané živým plotom s lavičkou vnútri.

Strmý pozemok je problém, kým ho nerozdelíte do terás. Pražské barokové záhrady pod Hradom majú terasy často len dva až tri metre široké, a predsa patria k najpôsobivejším záhradám v krajine. Vo Vrtbovskej záhrade František Maxmilián Kaňka rozdelil malý svah do piatich terás a na najvyššie miesto dal glorietu s výhľadom na Pražský hrad. Obmedzený priestor sa vďaka tomu stal prednosťou.

• Každá terasa iná funkcia. V Lysiciach bola najnižšia terasa loptovňou, druhá zverincom a tretia kvetinovým parterom s cibuľovinami. Doma: dole sedenie, uprostred záhony, hore ovocné kríky.
• Vyhliadka na najvyššom mieste. Glorieta vo Vrtbovskej záhrade, vyhliadková terasa v Děčíne alebo terasa na Hrádku u Nechanic. Stačí lavička na mieste s najkrajším pohľadom.
• Rámovaný výhľad. V Českom Krumlove má ohradný múr okná s pohľadom na mesto a vrch Kleť, v Děčíne otvorené niky na vyhliadkovej strane. Medzera v živom plote, ktorá mieri na vzdialený kostol alebo kopec, funguje rovnako.

Ako svah spevniť a osadiť, opisuje článok Ozeleňovanie svahov.

Voda je v historických záhradách takmer vždy: fontána na krížení chodníkov renesančnej záhrady, kanál v barokovej osi, kaskáda rybníkov v romantickom parku. Kde chýba, je to znať. Zámocký park Kačina po zániku veľkého rybníka pôsobí prázdnejšie, Zákupy prišli o vodu v nikách terás.

• Fontána v strede kríža chodníkov: Bučovice, Jindřichův Hradec, Telč. Na malej záhrade ide o jednoduchú nádrž alebo kamenný žľab tam, kde sa križujú dva chodníky.
• Kanál okolo záhrady: na Kratochvíli obteká vodný kanál ostrov s letohrádkom a okrasnou záhradou.
• Kaskáda: päť rybníkov v Krásnom Dvore, kaskáda rybníkov v Kynžvarte, kaskádové fontány v Dobříši a Českom Krumlove. Doma to môže byť malý potôčik s dvoma stupňami.
• Zrkadlenie: v Čechách pod Kosířem sa stromy odrážajú vo vodnej hladine. Jazierko umiestnené tak, aby sa v ňom zrkadlil strom alebo dom, má dvojnásobný účinok.

Viac o umiestnení jazierok a fontán nájdete v článku Voda v záhrade: história od Egypta po súčasnosť.

Historické záhrady nikdy neboli len okrasné. Štepnica, teda ovocný sad, patrila k renesančnej aj barokovej záhrade. V Bučoviciach stoja ovocné stromy pozdĺž ohradného múru po oboch stranách parteru a na jar je cez kvitnúcu štepnicu vidieť na zámok. Na Kratochvíli obklopuje okrasnú záhradu na ostrove trávnatá štepnica a úžitková záhrada. V Jaroměřiciach nad Rokytnou má štepnica hviezdicový pôdorys s kruhovým stredom.

Na terasách Malej Pálffyovskej záhrady pod Hradom rastú ovocné stromy a vinič, nad Trójskym zámkom je vinica od čias jeho stavby.

Pre vlastnú záhradu: ovocné stromy v trávniku za okrasnou časťou, vinič na najteplejšej terase alebo pri južnom múre. Okrasná a úžitková záhrada sa nemusia vylučovať. Postup výsadby nájdete v článku Ovocné rastliny v záhrade.

Ružová záhrada na Konopišti z rokov 1906–1913 je pravidelný parter s ružami, sochami a strihanými kužeľmi. V Děčíne dal ružiam meno celej terasy záhradník František Jošt v 19. storočí. Malú Fürstenberskú záhradu pod Hradom zdobia popínavé ruže na zábradlí terás.

Iné záhrady stavajú na zbierke jednej skupiny rastlín. Buchlovice sú známe zbierkou fuchsií, Průhonice rododendronmi, ktoré na jar priťahujú tisíce návštevníkov. Doma to funguje rovnako: záhrada má výraznejší charakter, keď v nej jedna obľúbená rastlina hrá hlavnú úlohu. Ako ruže sadiť a strihať, opisuje článok Ruže.

Oranžéria slúžila na prezimovanie citrusov a ďalších rastlín, ktoré sa v lete vystavovali v nádobách na terasách. Rokoková oranžéria uzatvára záhradu v Dobříši, dve oranžérie stoja po stranách zámku v Miloticiach, novogotickú má park v Čechách pod Kosířem a oranžéria stojí aj pri parteri v Libochoviciach. V Lednici stojí takmer stometrový skleník z ocele a liatiny z rokov 1843–45.

Domácou obdobou je zimná záhrada, presklená veranda alebo svetlá chladná miestnosť, kam sa na zimu sťahujú rastliny v nádobách z terasy. Podrobnosti nájdete v článku Oranžérie, zasklené balkóny a zimné záhrady.

Anglický park vyzerá ako príroda, ale každý strom v ňom má svoje miesto. Niekoľko princípov sa dá prevziať aj na bežnú záhradu:

• Solitérny strom na trávniku. V Krásnom Dvore dominujú lúčkam staré duby, na Hlubokej sa striedajú lúčky so solitérmi. V Telči je koruna borovice hladkej súčasťou pohľadu na zámok. Jeden veľký strom urobí viac než desať malých kríkov.
• Skupiny namiesto radov. Dreviny v skupinách s premyslenými farbami listov, ako ich poznáme z Průhonic alebo Čiech pod Kosířem.
• Priehľady. Na Hlubokej sa sila parku skrýva v pohľadoch do krajiny. Nezakrývajte výhľady, ktoré máte. Na Konopišti je vidieť, ako osi postupne zarástli náletmi.
• Drobná stavba ako cieľ prechádzky. Altánok, lavička pod stromom, pavilón. V Krásnom Dvore ich je celý rad, od Panovho chrámu po čínsky pavilón.
• Kamene a alpínum. V Klášterci nad Ohří je prírodné alpínum na skalných útesoch. Svahovitý pozemok s kameňmi je dobré miesto na skalku.

Viac o princípoch krajinárskych parkov nájdete v článku Anglický park, o pravidelných záhradách v článkoch Baroková záhrada a Renesančná záhrada.

Zdroje fotografií

• Zámocká záhrada Bučovice: Juan de Vojníkov, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Piccolominiovská záhrada zámku Náchod: JiriMatejicek, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Iný pohľad na Piccolominiovskú záhradu v Náchode: JiriMatejicek, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Strihané tisy do tvaru kužeľov, Erddig: Jeff Buck, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Ledeburská záhrada pod Pražským hradom: Kritzolina, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Dub Panny Márie v parku Krásny Dvor: Gampe, CC BY-SA 4.0, zdroj