Zámocké záhrady južných Čiech a Vysočiny

Juh Čiech patril v 16. storočí Rožmberkovcom a pánom z Hradca, dvom najmocnejším rodom krajiny. Oba rody prestavovali hrady na renesančné zámky a zakladali pri nich záhrady podľa talianskych vzorov. Preto tu nájdete najviac renesančných záhrad na jednom území v Česku: letohrádok Kratochvíle na ostrove, giardinetto s Rondelom v Jindřichovom Hradci a záhradu na hradbách v Telči.

Neskoršie storočia pridali barokovú záhradu v Českom Krumlove, monumentálny parter v Jaroměřiciach nad Rokytnou a romantický park na Hlubokej, ktorý sa rozlieva do okolitej rybničnej krajiny. Všetkých šesť miest sa dá prejsť za dva-tri dni a každé ukazuje inú kapitolu záhradného umenia.

Ak vás zaujímajú súvislosti, slohy rozoberáme osobitne: renesančná záhrada a libosad, baroková záhrada a anglický park. Prehľad všetkých zámockých záhrad v Česku nájdete na stránke zámocké záhrady a parky.

Záhrada leží na širokej šiji ostrohu nad zámkom. Na rozdiel od väčšiny hradov tu nebola zovretá hradbami, a tak mohla vzniknúť veľkorysá plocha s diaľkovými výhľadmi. Z chodníkov vidno strechy mesta aj horu Kleť.

Ako vznikla:

• 16. storočie: za Viléma z Rožmberka a jeho brata Petra Voka sa hrad mení na renesančné sídlo rožmberského dvora a vzniká prvá záhrada. Práce viedli Antonio Erizer Vlach a Gabriel de Blonde.
• 80. roky 17. storočia: Eggenbergovci dávajú záhradu prestavať podľa návrhu Giacoma de Maggi a P. Spinetu. Záhrada už má ohradný múr s oknami, ktoré rámujú výhľad na mesto a Kleť. Z rovnakého obdobia pochádza poschodový most s krytou chodbou, ktorý spája zámok so záhradou.
• Začiatok 18. storočia: stojí letohrádok Bellarie. Dnešnú podobu dostal asi o päťdesiat rokov neskôr, keď ho zvýšili o poschodie a upravili v rokokovom duchu, zrejme podľa Andrey Altomonteho.
• Schwarzenberská etapa: Altomonte navrhol aj zimnú jazdiareň a kaskádovú fontánu, ktorú sochársky vyzdobili J. A. Zinner a J. Griessler.
• 19. storočie: záhradu zasiahla vlna anglických krajinárskych úprav, hoci sa pre ňu pravidelná dispozícia vôbec nehodila.

Čo tu dnes uvidíte: geometrický parter s náznakovo obnovenými broderiami a špaliermi, kaskádovú fontánu uprostred terasy v mieste, kde sa križujú hlavné osi, Bellarie a budovu zimnej jazdiarne. Fontánu možno v Česku porovnať azda len s tou v Dobříši. Nad parterom rastú mohutné, nepravidelne rozmiestnené stromy, ktoré zostali z krajinárskeho parku. Kontrast prísnej geometrie a voľne rastúcich velikánov je pre záhradu typický. Zadná časť s rybníkom je voľnejšia, ale pravouhlé chodníky a terénne stupne v nej stále prezrádzajú pôvodné formálne riešenie.

Najviac kritizovaným zásahom je otáčavé hľadisko letného divadla, vstavané priamo pred Bellarie. Zámok je spolu s historickým centrom Českého Krumlova zapísaný v zozname UNESCO.

Tip pre záhradkárov: výhľad sa dá „zarámovať“. Okno v múre, medzera v živom plote alebo dvojica stromov urobí z pohľadu na krajinu obraz.

Schwarzenbergovci sídlili na Hlubokej od roku 1661. Adam František zámok, ktorý vznikol postupnými prestavbami gotického hradu, dôkladne zbarokizoval. Podobu, ktorú pozná každý, mu však dala až novogotická prestavba pre Jána Adolfa zo Schwarzenbergu. Architekt Franz Beer sa inšpiroval anglickým Windsorom.

Park vznikol na pretiahnutom hrebeni hradného návršia po tom, ako zrušili vonkajšie opevnenie. Úpravy osobne sledovala kňažná Eleonóra a z jej iniciatívy sa rozšírili aj do okolitej krajiny. Práce postupne viedli záhradníci G. Immelin, T. Rehder a R. Vácha.

Čo tu dnes uvidíte:

• voľný sled lúčok so solitérnymi stromami, skupinami drevín a malými jazierkami,
• hustú sieť voľne vedených chodníkov, z ktorých sa otvárajú menšie, komorné scenérie,
• priehľady do okolia: hladiny hlubockých rybníkov, lúky, línie dlhých stromoradí a skupiny stromov v poliach.

Hlubocký park nestavia na veľkých kompozičných efektoch. Jeho sila je v tom, že sa nedá oddeliť od krajiny. Staršie barokové úpravy okolia záhradníci dotvorili tak, aby z parku vznikali malebné diaľkové pohľady. Okolie Hlubokej je tak jedným z najčistejších príkladov krajiny, ktorú zámerne formovali s ohľadom na krásu, a chrániť ju treba ako celok.

Tip pre záhradkárov: nezakrývajte si výhľad. Skupiny kríkov a stromov vysádzajte po stranách tak, aby pohľad do okolia viedli, nie ho uzatvárali.

Kratochvíle pri Netoliciach vznikla ako letné sídlo na oddych a už samotný názov (kratochvíľa = zábava) to priznáva. Roku 1580 Vilém z Rožmberka vymenil so svojím regentom Jakubom Krčínom z Jelčan panstvo a mestečko Sedlčany za Krčínov dvorec a tvrdzu Leptač. Miesto premenoval na Kratochvíle a v 80. rokoch 16. storočia poveril staviteľa Baltazara Maggiho z Arogna stavbou letohrádku v štýle talianskej renesančnej vily. Interiéry vymaľoval Georg Widmann, štuky sú dielom Antonia Melaniho.

Vilém zomrel roku 1592. Panstvo zdedil posledný rožmberský vladár Petr Vok, ktorý záhradu dokončil. V susednej obore choval žrebcov a tiež ťavy. Celý areál bol hotový v roku 1595.

Ako je záhrada usporiadaná:

• Ostrov s letohrádkom a vnútornou okrasnou záhradou obteká vodný kanál. Už nechráni pred nepriateľom, len stráži pokoj a súkromie.
• Vonkajšiu časť medzi obdĺžnikovým kanálom a nízkym ohradným múrom tvorila štepnica s trávnikmi a úžitková záhrada.
• Kruhová nádrž v strede kompozície.
• Fresky na obvodovom múre.

Podobu záhrady zachytil na obraze Jindřich de Verle: ovocné stromy po obvode aj kruhovú nádrž uprostred. Podľa tohto a ďalších dobových vyobrazení prešla záhrada náročnou obnovou, pri ktorej sa vrátil vodný kanál, výsadby aj maľby na múre. Kratochvíle tak dnes patrí k najpresvedčivejším ukážkam renesančnej záhrady v Česku.

Tip pre záhradkárov: renesančná záhrada sa delí na okrasnú, ovocnú a úžitkovú časť. Rovnaké rozdelenie funguje aj v obyčajnej záhrade: kvety pri dome, ovocné stromy v trávniku za nimi a zelenina bokom.

Koncom 16. storočia prestavali páni z Hradca svoje rodové sídlo na renesančný zámok a k nemu vznikla záhrada. Miesta pre ňu nebolo veľa, a tak ju založili v úzkom parkáne medzi hradbami. Malá intímna záhrada (po taliansky giardinetto) leží medzi Veľkými arkádami, ktoré uzatvárajú nádvorie, a záhradným pavilónom Rondel. Lemuje ju arkádová chodba.

Rondel postavil G. M. Falconi podľa projektu B. Maggiho na základoch niekdajšej nárožnej bašty. Vnútri je bohatá, zlatená štuková výzdoba. Rondel patrí k najkrajším záhradným stavbám v Česku. Neskôr pribudla na ďalšej bašte ešte grotta.

Čo tu dnes uvidíte:

• pravidelný kvetinový parter s malou fontánou uprostred, náznakovo obnovený v 50. rokoch 20. storočia,
• arkádovú chodbu a Veľké arkády ako architektonický rámec záhrady,
• pavilón Rondel a grottu,
• vzrastlé stromy vysadené v 19. storočí, ktoré pri obnove parteru ponechali.

Z pôvodnej výsadby sa nezachovalo nič, zachoval sa však celý stavebný rámec. Záhrada tak dobre ukazuje, ako renesančná šľachta dokázala vtesnať príjemné miesto na oddych do tesného priestoru stredovekého opevnenia.

Tip pre záhradkárov: úzky pozemok medzi domom a múrom unesie pravidelný záhon s jedným vodným prvkom uprostred. Pergola alebo podlubie po obvode urobí z takého kúta uzavretú záhradu.

Telč pripadla po rozdelení majetkov pánov z Hradca v polovici 16. storočia Zachariášovi z Hradca. Ten začal prestavovať gotický hrad na renesančnú rezidenciu, ktorú v 70. rokoch dokončil architekt Baltassare Maggi. Rovnaké meno teda nájdete pri Kratochvíli, Jindřichovom Hradci aj Telči.

Záhrada vznikla na hradbách smerom k námestiu. Pozdĺž ohradného múru vedie arkádová galéria a v nároží stojí šesťboký vežový pavilón. Usporiadanie pripomína Jindřichův Hradec. Dominantou záhrady je záver kaplnky Všetkých svätých a na fasáde paláca štukový reliéf Neptúna.

Čo tu dnes uvidíte:

• náznakovo obnovený renesančný parter s fontánou uprostred a štyrmi tvarovanými tismi,
• klasicistický skleník pri ohradnom múre,
• osamelú borovicu hladkú (vejmutovku), ktorú pri obnove parteru ponechali; jej koruna patrí k pohľadu na zámok z námestia,
• pod hradbami klasicistický krajinársky park, ktorý využil rybníky pôvodného vodného opevnenia. Neskôr v ňom pribudli exotické dreviny, pri Telčskom potoku rastú jelše.

Historické centrum Telča aj so zámkom je zapísané v zozname UNESCO.

Tip pre záhradkárov: štyri strihané tisy okolo fontány alebo vtáčieho napájadla vytvoria stred záhrady aj na pár metroch štvorcových. Tis dobre znáša rez a drží tvar celé roky.

Renesančná záhrada stála v Jaroměřiciach už v 16. storočí. Výnimočné dielo tu však vzniklo až v 1. polovici 18. storočia, keď si gróf Ján Adam Questenberg dal podľa projektu Jakoba Prandtauera postaviť sídlo, ktoré sa veľkosťou a nádherou mohlo merať s panovníckymi rezidenciami. Reprezentatívnu barokovú záhradu navrhol Jean Trehet. Questenbergovci tu usporadúvali hudobné produkcie a zaznela tu aj prvá opera s českým textom.

Ako je záhrada usporiadaná:

• Kanál z rieky. Hlavnú priečnu os tvorí riečka Rokytná, ktorej koryto upravili na priamy kanál široký 20 metrov. Oddeľuje formálny parter pri zámku od zvyšku záhrady.
• Divadelný ostrov trojuholníkového tvaru za kanálom. Ďalší vodný kanál ho oddeľuje od štepnice. Takéto riešenie nemá inde obdobu.
• Hviezdicová štepnica s chodníkmi zbiehajúcimi sa do stredu. Neskôr sa zmenila na krajinársky park, ktorého torzo zostalo v juhovýchodnej polovici. Severozápadnú časť náznakovo vrátili k hviezdicovému pôdorysu so zeleným rondelom uprostred.
• Sochy a lavice: dvadsať sôch a starostlivo opracované pieskovcové lavice.
• Aleje do krajiny predlžovali hlavnú os. Prerušila ich hlavná cesta.

Formálny parter obnovili v 60. rokoch 20. storočia, ale široká vodná plocha kanála sa pri obnove nevrátila. Záhrada aj tak patrí k najpozoruhodnejším barokovým záhradám na Morave a na Vysočine a ukazuje, aký veľký dojem sa dá vytvoriť na pomerne malej ploche.

Tip pre záhradkárov: ovocný sad nemusí byť v radoch. Chodníky vedené lúčovito do kruhového stredu z neho robia záhradu, ktorou je radosť prechádzať.

Podrobnejšie o tom, ako tieto prvky preniesť na vlastný pozemok, píšeme v článku inšpirácia z historických záhrad. Ďalšie regióny: zámocké záhrady stredných Čiech, severné a západné Čechy, východné Čechy a južná Morava.

Zdroje fotografií

• Zámocká záhrada Český Krumlov: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Kaskádová fontána v záhrade zámku Český Krumlov: Víctor M. Carranza G., CC BY-SA 4.0, zdroj
• Barokové záhrady Českého Krumlova s kaskádovou fontánou: Jerzy Strzelecki, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Záhrady pri zámku Hluboká nad Vltavou: Jiří Sedláček, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Záhrady a skleník pri zámku Hluboká: Jiří Sedláček, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Zámok Kratochvíle: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Záhrada zámku Kratochvíle: Palickap, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zámok Jindřichův Hradec: Richenza, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Zámok Jindřichův Hradec, iný pohľad: Richenza, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Zámocká záhrada v Telči: Ben Skála, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Zámocká záhrada v Telči, iný pohľad: Bjalek Michal, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Zámocká záhrada Jaroměřice nad Rokytnou: Nikolice.n, CC BY-SA 4.0, zdroj