Živý plot: aké rastliny vybrať, ako ich vysadiť a kedy strihať

Živý plot dá záhrade súkromie, zachytí prach a hluk od cesty a vtákom ponúkne miesto na hniezdenie. Na rozdiel od pletiva alebo drevených plotoviek však rastie, a preto vydrží len tak dlho a tak pekne, ako dobre vyberiete drevinu a ako ho budete strihať. Rozhodujú tri veci: či chcete plot strihaný, alebo voľne rastúci, aký vysoký má byť a koľko času mu môžete venovať.

Výhody

• Chráni záhradu pri ceste pred prachom, výfukovými plynmi a hlukom a skryje ju pred pohľadmi.
• Obstaranie býva lacnejšie ako drôtený alebo drevený plot, ak si ho vysadíte sami, a vyzerá lepšie.
• V hustých kroch hniezdia spevavé vtáky a nachádzajú tu úkryt aj potravu.
• Hodí sa aj vnútri záhrady: nízky plôtik oddelí úžitkovú časť od obytnej alebo zakryje kompost.

Nevýhody

• Strihaný plot je prácny, strihá sa raz až dvakrát do roka.
• Plnú funkciu plní až o niekoľko rokov, keď dorastie do potrebnej výšky.
• Zaberá miesto a okolitým rastlinám berie vodu, živiny a svetlo.
• Vysoký plot viac tieni a uzavretý priestor zvyšuje riziko prízemných mrazíkov. V mrazovej kotline, kam steká studený vzduch, záhradu živým plotom radšej neuzatvárajte.

Výška má zodpovedať záhrade. Na malej záhrade zvyčajne stačí plot okolo 100–120 cm, vyšší už výrazne tieni záhony. Kde potrebujete viac súkromia, počítajte s tieňom a k plotu dajte rastliny, ktorým nevadí.

Strihaný (tvarovaný) plot sa dá rezom udržať v šírke 30–50 cm, preto sa hodí do malých záhrad, k domom na sídliskách aj ako doplnok priehľadného plota. Vyžaduje však pravidelný rez a vyzerá dobre len vtedy, keď ho nevynecháte.

Voľne rastúci plot je širší, potrebuje viac miesta a hodí sa do väčších záhrad a na okraj záhrady, odkiaľ prechádza do krajiny. Nemusí stáť v rovnom rade a môže byť z niekoľkých druhov. Zdobia ho kvety (zlatovka, orgován, tavoľník Van Houtteov) alebo plody (hlohyňa, dulovec, dráč). Práce je s ním menej: raz za pár rokov vyrežete pri zemi najstaršie konáre.

Do mestských záhrad sa hodia bohato kvitnúce kry, v prírode a pri chalupe skôr nenápadnejšie domáce druhy ako hloh, lieska, svíb alebo ruža šípová. Viac nájdete v článku kvitnúce kry.

Spon je vzdialenosť medzi rastlinami v rade. Pri strihaných plotoch sa sadí husto, pri voľných oveľa redšie.

Na čo si pri jednotlivých druhoch dať pozor

• Hrab znesie aj hlboký rez a tieň, suché lístie na ňom často drží cez zimu, takže plot nie je úplne priehľadný. Patrí k najspoľahlivejším drevinám na strihaný plot.
• Buk rastie pomalšie, lepšie sa mu darí v hlbšej a vlhšej pôde. Aj on cez zimu drží suché lístie.
• Zob vtáčí je takmer vždyzelený, nenáročný a po reze dobre obrastá.
• Tis je vždyzelený, znáša tieň a ako jeden z mála ihličnanov obrastá aj zo starého dreva. Je však jedovatý, do detského kútika alebo k výbehu zvierat sa nehodí.
• Tuja znesie aj hlbší rez, z úplne holého dreva však neobrastá. Hnednutie tují rozoberá článok hnednutie tují.
• Vavrínovec je vždyzelený, znáša polotieň a na strihaný plot sa dnes používa veľmi často. Počas holomrazov môže namŕzať.
• Krušpán (buxus) býval klasickou obrubou záhonov, dnes ho však vo veľkom ničí vijačka krušpánová a hubové choroby. Ak ho chcete, počítajte s pravidelnou kontrolou. Ako náhradu na nízke obruby zvážte nízky dráč, skalník, bršlen Fortuneov alebo cezmínu.
• Hloh vyberajte s rozmyslom. Je hostiteľom spály ružovitých a viacerých škodcov ovocných drevín, k ovociu sa nehodí.

Vždyzelené druhy (krušpán, mahónia, tis, tuja, vavrínovec) dávajú súkromie po celý rok. Do tieňa sú najvhodnejšie hrab, javor poľný, buk, tis, ríbezľa alpínska a imelovník.

Konkrétne dreviny: spon a výška bez rezu

Tabuľka uvádza dreviny, ktoré sa osvedčili na živý plot alebo lemovanie, s odporúčaným sponom v rade. Výška platí pre rastlinu, ktorú nestriháte; pri strihanom plote ju určujete rezom. Pri ihličnanoch je uvedená výška, ktorú plot bežne dosahuje.

Ako hrubé pravidlo pre listnaté kry platia 3–4 rastliny na 1 m plota. Plotové rastliny majú veľkú spotrebu vody, pretože ich rastie veľa vedľa seba. Sadte ich preto do plytkej ryhy alebo okolo radu navŕšte zálievkový okraj, ktorý zachytí dažďovú aj zálievkovú vodu. Hotový plot vytvára v závetrí priaznivú mikroklímu, v ktorej lepšie kvitnú a plodia aj rastliny za ním. Na voľne rastúci kvitnúci plot sa hodia aj kríkové ruže, napríklad ‚Westerland‘ alebo ‚Romanze‘ so sponom 100–200 cm (viac v článku ruže).

Kto chce súkromie čo najskôr, siahne po rýchlo rastúcich drevinách. Patria k nim najmä zob vtáčí, vyššie kultivary tují a cypruštekov a z listnáčov hrab a vavrínovec. Pomalšie rastú buk a tis.

Rýchly rast má však aj druhú stránku: plot, ktorý rýchlo rastie, sa musí aj častejšie strihať. Rýchlo rastúce ihličnany navyše ľahko narastú do šírky, ktorú už rezom späť nevrátite, pretože zo starého dreva neobrastajú. Ak máte na strihanie málo času, je lepšie zvoliť pomalší druh a počkať o dva-tri roky dlhšie.

Plot zhustne rýchlejšie, keď ho od začiatku strihávate. Nestrihaný mladý plot sa vytiahne do výšky, ale dole zostane riedky.

1. Príprava pásu. Pás široký asi 1 m zrýľujte do hĺbky 40–60 cm. Vyberte podzemky trvácich burín a veľké kamene a zapracujte vyležaný hnoj alebo kompost.
2. Termín. Listnáče sadte na jeseň, ihličnany a vždyzelené dreviny na jar alebo začiatkom jesene, aby do zimy stihli zakoreniť. Rastliny v kontajneroch možno sadiť aj počas sezóny, ak nepríde sucho a horúčavy.
3. Spon. Listnaté dreviny na strihaný plot sadte 20–50 cm od seba v jednom rade. Slabšie rastúce druhy v dvoch radoch do trojsponu, teda rastliny v susedných radoch posunuté o polovicu vzdialenosti. Ihličnany na strihaný plot (tuja, tis, cypruštek) sa sadia 30–40 cm od seba. Voľne rastúce kry 50–150 cm podľa veľkosti druhu.
4. Výsadba. Korene rozprestrite, zasypte jemnou zeminou, prišliapnite a výdatne zalejte. Voľne rastúce kry sadte do jám rovnako ako ovocné kry.
5. Skrátenie po výsadbe. Voľnokorenné listnáče na strihaný plot skráťte na 15–20 cm nad zemou. Vyzerá to drasticky, ale len tak plot obrastie od zeme a nebude dole holý. Voľne rastúce kry skráťte o tretinu až polovicu. Ihličnany neskracujte.

Všeobecné zásady výsadby drevín vrátane veľkosti jamy a zálievky opisuje článok výsadba drevín. Koľko miesta nechať od susedovej hranice, nájdete v článku strom pri hranici pozemku.

Výchovný rez v prvých rokoch. Pri listnáčoch každý rok počas vegetačného pokoja skracujte nové prírastky na 20 cm pri silno rastúcich druhoch a na 10 cm pri slabo rastúcich, primerane skráťte aj bočné výhonky. Ihličnany prvé dva roky vôbec nestrihajte, potom len z bokov, kým nedosiahnu požadovanú výšku. Až potom ich zastrihávajte aj zhora.

Pravidelné strihanie začína zhruba vtedy, keď plot dosiahne tri štvrtiny cieľovej výšky.

Tvar. Plot strihajte podľa napnutej šnúry, nie od oka. Dole má byť o 10–20 cm širší ako hore, teda v priereze ako lichobežník. Spodné konáre tak dostanú svetlo a plot zostane hustý až po zem. Plot širší hore ako dole časom zospodu presvitá.

Ohľad na hniezdiace vtáky. Všetky voľne žijúce vtáky sú chránené a ich obsadené hniezda sa nesmú poškodiť ani zničiť. Hlavné hniezdne obdobie trvá zhruba od jari do konca leta, teda práve v čase prvého letného strihania. Preto:

• Pred letným strihaním plot pomaly obíďte a prezrite. Kde z neho vyletí vták alebo uvidíte hniezdo, úsek vynechajte a dostrihajte ho, až mláďatá vyletia.
• Letný rez robte len ako ľahký tvarovací zástrih tohtoročných prírastkov.
• Silný a zmladzovací rez nechajte na obdobie vegetačného pokoja, keď vtáky nehniezdia.

Živý plot prihnojujte len vtedy, keď rastie slabo, najmä v prvých rokoch po výsadbe. Bohatá výživa pri vzrastných druhoch rozbujnie rast a strihať budete častejšie. Na jar stačí kompost alebo organické hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Ako na to pri najčastejšej vždyzelenej drevine, opisuje článok hnojivo na vavrínovec.

Zmladenie. Riedky alebo presychajúci listnatý plot zmlaďte počas vegetačného pokoja silným rezom do starého dreva. V nasledujúcej sezóne potom nové výhonky opakovane zastrihávajte, aby sa rozkonárili a plot znovu zhustol. Hrab, zob vtáčí, dráč alebo tis taký zásah znesú dobre. Tuja, cypruštek a väčšina ďalších ihličnanov zo starého holého dreva neobrastá, pri nich režte vždy len v olistenej časti. Podrobnejšie sa zmladzovaniu krov venuje článok rez krov.

• Bez skrátenia po výsadbe. Plot sa vytiahne do výšky a dole zostane holý.
• Plot širší hore ako dole. Spodné konáre nemajú svetlo a presychajú.
• Neskorý rez ihličnanov. Rany sa do zimy nezatiahnu a plot cez zimu hnedne.
• Strihanie bez prehliadky. V júni je v plotoch najviac hniezd.
• Prehnojenie. Viac dusíka znamená viac strihania a mäkké výhonky, ktoré horšie prezimujú.
• Vysoký plot v mrazovej kotline. Studený vzduch nemá kam odtiecť a mrazíky sú na záhrade silnejšie.
• Plot tesne pri hranici. O pár rokov prerastie k susedovi a strihať ho z jeho strany bez dohody nepôjde.