Rododendron (Rhododendron)

(Rhododendron)

Rododendron patrí do čeľade vresovcovitých. Medzi rododendrony patria aj azalky, ktoré sú svojím vzrastom menšie a majú aj menšie listy. Všetky druhy však nápadne kvitnú a môžu mať bielu, ružovú, červenú, fialovú aj viacfarebnú farbu kvetov.

Druhov a rôznych kultivarov je nepreberné množstvo, vybrať si však môžete podľa veľkosti rastliny, farby kvetov alebo mrazuvzdornosti.

Rhododendron luteum – je rododendron žltý, pochádzajúci z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie; hoci pôvodný druh kvitne žlto, vyšľachtili z neho mnohé iné kultivary, napr. Nabucco, ktorý kvitne červeno až sýtočerveno.

Rhododendron hirsutum – je pôvodný v európskych horách, najmä v Alpách, pôvodná farba kvetov je ružová až fialová, vďaka horskému prostrediu znesie aj mráz a je plne mrazuvzdorný až do – 20 °C.

Rhododendron Daurian – pôvodne rástol predovšetkým na Sibíri, v Mongolsku, Japonsku a Číne, vďaka tomu je tiež plne mrazuvzdorný až do -20 °C, kvitne malými ružovými alebo fialovými kvietkami.

Rhododendron Russatum – patrí k zakrpateným rododendronom, skôr azalkám, má drobné listy a menšie kvietky ružovo-červenej až modrej farby. Dá sa pestovať na skalkách alebo v nádobách.

Medzi ďalšie zakrpatené rododendrony patrí aj Rhododendron keleticum kvitnúci prevažne červenými kvetmi a Rhododendron impeditum kvitnúci fialovo.

Rododendrony sú prevažne jedovaté svojimi listami, jedovatosť sa prejavuje otravami zvierat – pri spasení väčšieho množstva listov môže dôjsť k zastaveniu srdca a k úhynu. Deti väčšinou nenapadne jesť listy rododendronu, napriek tomu odporúčame menšie deti strážiť a väčšie poučiť o možnom nebezpečenstve.

Rododendrony môžete pestovať takmer v každej záhrade. Na väčšie rododendrony je potrebné mať viac miesta – dorastajú až do 4 metrov do výšky aj do šírky. V menšej záhrade môžete pestovať zakrpatené varianty alebo azalky.

Rododendron potrebuje priepustnú kyslú pôdu s pH 4,5 až 5,5. Ak nemáte dostatočne kyslú pôdu, treba rododendron mulčovať rašelinou – najlepšie raz na jar a raz na jeseň. Ďalej potrebuje dostatok zálievky. Na zimu sa v chladných oblastiach odporúča nastieľka ku koreňom – napr. slama, čečina a pod.

Sadenice vyberajte dostatočne veľké a zdravé. Nikdy nepresádzajte rododendron z voľnej prírody do záhrady. Rododendron vysádzajte na mieste, kde bude mať dostatok priestoru. Vyhĺbte jamu o niečo väčšiu, než je koreňový bal. Do jamy dajte zeminu zmiešanú s rašelinou a kompostom. Vložte rastlinu a zasypte zeminou. Udupte a dôkladne zalejte. Rododendron nepotrebuje oporu, rastie rovnomerne do všetkých strán.

Napriek všetkej starostlivosti sa niekedy môže stať, že sa rododendronu na mieste nedarí, alebo už prerástol možnosti stanovišťa. Rododendron znáša presádzanie, ak ho urobíte na jeseň (v septembri) alebo na jar (marec/apríl). Podmienkou je, aby nemrzlo. Postupujte tak, že zviažete konáre, aby sa vám pri prenášaní nepolámali. Obkopte koreňový bal opatrne rýľom alebo rýľovacími vidlami. Len čo sa uvoľní, preložte celý rododendron na dostatočne veľkú plachtu, na ktorej ho pretiahnete na nové miesto. Ďalej postupujte ako pri sadení.

Kyslú pôdu a polotieň ocenia aj ďalšie acidofilné (kyslomilné) rastliny, takže rododendron má v záhrade rovno celú partiu susedov: hortenziu, vres, kaméliu, pieris aj čučoriedku. Vysadené v jednom záhone sa ľahšie udržiavajú, pretože potrebujú rovnaké stanovište aj rovnakú starostlivosť.

Novo zasadené a presadené rododendrony netreba prihnojovať, ostatné budú potrebovať prihnojovať od jari do rozkvitnutia 1× za 14 dní, po odkvitnutí do jesene 1× za mesiac, od jesene s hnojením prestaňte. Ideálne je hnojivo prírodného pôvodu – kompost, kravský/maštaľný hnoj alebo prírodné organické hnojivo Hnojík, ktoré obsahuje dostatok fosforu a draslíka pre zdarné kvitnutie.

Zdalo by sa, že množenie týchto rastlín je zložité, ale opak je pravdou. Množia sa ľahko, a to semenami (dlho trvá, kým vám vyrastie nová rastlinka a zosilnie natoľko, aby ste ju mohli pestovať v záhrade, ale hodí sa napríklad na zakrpatené druhy alebo pestovanie bonsajov), ďalej odrezkami – najlepšie je robiť to na jeseň: počas septembra narezať jednoročné výhonky a ponechať 2 až 3 listy, tieto výhonky ošetrite rastovým stimulátorom a zapichajte do zmesi piesku a rašeliny v teplom skleníku. Substrát udržiavajte vlhký. Nechajte zakoreniť, sadíte na jar. Poslednou možnosťou je hrobkovanie – ohnutie spodných konárikov k zemi a ich zasypanie zeminou, konáriky zakorenia asi v 60 % prípadov.

Rododendrony sa v zásade nestrihajú ani sa nerobí rez. Rododendrony rastú pravidelne nahor aj do strán, nepotrebujú udržiavací ani zmladzovací rez. Jediné, čo môžete strihať, sú poškodené alebo zmrznuté konáriky.

Čo naopak rododendron ocení, je, keď mu na jeseň opatrne vylomíte všetky odkvitnuté súkvetia, aby mohol nasadiť nové. Postupujte opatrne a zľahka, netreba veľa sily, aby ste nepoškodili nové očká.

V kvetináči sa dajú pestovať všetky azalky a tiež rododendrony, ktoré plánujete pestovať ako bonsaj. Je dobré dať na dno kvetináča drenáž z kamienkov, aby odvádzala prebytočnú vodu, pretože rododendrony neznášajú premokrenie. Zeminu zmiešajte s kompostom a rašelinou, môžete pridať aj piesok. V kvetináči je potrebné rododendron prihnojovať, najmä hnojivami s obsahom fosforu a draslíka, aby vám pekne kvitli.

Medzi rododendrony patria aj azalky. Ich pestovanie je veľmi podobné. Azalky však zoženiete opadavé aj neopadavé. Tie opadavé sú výnimočné tým, že na jar krásne kvitnú a voňajú a sú dobrým lákadlom pre včely a iné opeľovače.

Stálezelená azalka je napríklad azalka japonská (Azalea japonica, var. Rhododendron japonicum), ktorá potrebuje polotienisté stanovište chránené pred vetrom a mrazom, kyslejšiu pôdu a v lete dostatočnú zálievku. Nepotrebuje zostrihávanie, sama dorastá do pravidelných tvarov. Ak by ste ju chceli zostrihnúť – napr. do tvaru gule a pod., ako to robia japonskí záhradníci – je to možné a rez znáša dobre.

Rododendrony netrpia ani tak chorobami, ako skôr zlým stanovišťom. Väčšinou sa to prejaví na listoch.

Nedostatok železa a nadbytok vápnika – spolu úzko súvisia a spoznáte to podľa toho, že listy rododendronu nie sú tmavozelené, ale vyblednuté a akoby panašované (viacfarebné). Pomôže prihnojiť rastliny vhodným hnojivom alebo im pridať ku koreňom rašelinu.

Tieň a premokrenie – ak rododendrony rastú v tieni a majú vysokú vlhkosť pôdy aj vzduchu, majú listy pokryté riasami. Pomôže prerezanie stromov, ktoré rastline tienia, niekedy aj prerezanie samotného rododendronu, to sa však príliš neodporúča; poslednou možnosťou je presadenie na vhodné miesto.

Škodcovia – lalokonosce a nosáčiky – samičky kladú zospodu listov vajíčka a ich potomstvo potom ohrýza listy aj korene. Pri veľkom napadnutí je ohrozená celá rastlina. Prvou pomocou je zber chrobákov a mechanické ničenie vajíčok. Existujú aj biologické postreky na olejovej báze.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.

Na jar v čase rašenia a znovu po odkvitnutí. Ku koncu leta už hnojenie obmedzte, aby letorasty stihli vyzrieť pred zimou.

Rododendronom svedčí kyslejšia humózna pôda, preto voľte šetrné prírodné organické hnojivo, ktoré pôdu nezasoľuje — Hnojík posypom ku kru alebo výluhom do zálievky (1 čajová lyžička na 1 liter vody).

Presné dávky pre všetky rastliny nájdete na stránke Dávkovanie.

Väčšina rododendronov kvitne od apríla do júna, skoré druhy a opadavé azalky začínajú už koncom marca. Presný termín sa líši podľa druhu, nadmorskej výšky a stanovišťa — na teplejšom a slnečnejšom mieste ker rozkvitne o niečo skôr.