Rododendron (Rhododendron)

(Rhododendron)

Rododendron patrí do čeľade vresovcovitých. Medzi rododendrony patria aj azalky, ktoré sú svojím vzrastom menšie a majú aj menšie listy. Všetky druhy však nápadne kvitnú a môžu mať bielu, ružovú, červenú, fialovú aj viacfarebnú farbu kvetov.

Druhov a rôznych kultivarov je nepreberné množstvo, vybrať si však môžete podľa veľkosti rastliny, farby kvetov alebo mrazuvzdornosti.

Rhododendron luteum – je rododendron žltý, pochádzajúci z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie; hoci pôvodný druh kvitne žlto, vyšľachtili z neho mnohé iné kultivary, napr. Nabucco, ktorý kvitne červeno až sýtočerveno.

Rhododendron hirsutum – je pôvodný v európskych horách, najmä v Alpách, pôvodná farba kvetov je ružová až fialová, vďaka horskému prostrediu znesie aj mráz a je plne mrazuvzdorný až do – 20 °C.

Rhododendron Daurian – pôvodne rástol predovšetkým na Sibíri, v Mongolsku, Japonsku a Číne, vďaka tomu je tiež plne mrazuvzdorný až do -20 °C, kvitne malými ružovými alebo fialovými kvietkami.

Rhododendron Russatum – patrí k zakrpateným rododendronom, skôr azalkám, má drobné listy a menšie kvietky ružovo-červenej až modrej farby. Dá sa pestovať na skalkách alebo v nádobách.

Medzi ďalšie zakrpatené rododendrony patrí aj Rhododendron keleticum kvitnúci prevažne červenými kvetmi a Rhododendron impeditum kvitnúci fialovo.

Rododendrony sú prevažne jedovaté svojimi listami, jedovatosť sa prejavuje otravami zvierat – pri spasení väčšieho množstva listov môže dôjsť k zastaveniu srdca a k úhynu. Deti väčšinou nenapadne jesť listy rododendronu, napriek tomu odporúčame menšie deti strážiť a väčšie poučiť o možnom nebezpečenstve.

Najznámejšie miesto s rododendronmi v Česku je Průhonický park pri Prahe. Jeho slávna história sa začína v roku 1885, keď zámok sobášom získal gróf Arnošt Emanuel Silva Tarouca. Ako odborného poradcu prizval dendrológa Camilla Schneidera. Na potoku Botič vznikla sústava rybníkov a jazierok, park sa rozrástol približne na 200 ha s viac ako 40 km ciest a budoval sa až do roku 1914.

Zbierka rododendronov tu zahŕňa takmer 200 druhov a v čase kvitnutia park každoročne láka tisíce návštevníkov. Park zároveň slúžil ako introdukčná záhrada: skúšalo sa v ňom, ktoré dovezené dreviny znesú miestnu klímu, a vybrané druhy sa odtiaľto šírili ďalej. Průhonický park je dnes súčasťou pamiatky UNESCO Historické centrum Prahy.

Láska k exotickým drevinám bola v rode Silva Tarouca tradíciou. Arnošt Emanuel spolu so starším bratom Františkom Jozefom II. obohatil aj rodový park v Čechách pod Kosířem na Morave. Průhonice sa stali vzorom aj pre ďalšie parky, napríklad návrh pre Vrchotove Janovice.

Čo si vziať domov: Průhonice ukazujú, že rododendrony najlepšie pôsobia v skupinách, zapojené medzi ostatné dreviny, a nie ako osamelý ker uprostred trávnika. Farebná skladba parku je navyše premyslená tak, aby sa menila počas celého roka. Viac o parku v článku Průhonický park.

Rododendrony môžete pestovať takmer v každej záhrade. Na väčšie rododendrony je potrebné mať viac miesta – dorastajú až do 4 metrov do výšky aj do šírky. V menšej záhrade môžete pestovať zakrpatené varianty alebo azalky.

Rododendron potrebuje priepustnú kyslú pôdu s pH 4,5 až 5,5. Ak nemáte dostatočne kyslú pôdu, treba rododendron mulčovať rašelinou – najlepšie raz na jar a raz na jeseň. Ďalej potrebuje dostatok zálievky. Na zimu sa v chladných oblastiach odporúča nastieľka ku koreňom – napr. slama, čečina a pod.

Sadenice vyberajte dostatočne veľké a zdravé. Nikdy nepresádzajte rododendron z voľnej prírody do záhrady. Rododendron vysádzajte na mieste, kde bude mať dostatok priestoru. Vyhĺbte jamu o niečo väčšiu, než je koreňový bal. Do jamy dajte zeminu zmiešanú s rašelinou a kompostom. Vložte rastlinu a zasypte zeminou. Udupte a dôkladne zalejte. Rododendron nepotrebuje oporu, rastie rovnomerne do všetkých strán.

Napriek všetkej starostlivosti sa niekedy môže stať, že sa rododendronu na mieste nedarí, alebo už prerástol možnosti stanovišťa. Rododendron znáša presádzanie, ak ho urobíte na jeseň (v septembri) alebo na jar (marec/apríl). Podmienkou je, aby nemrzlo. Postupujte tak, že zviažete konáre, aby sa vám pri prenášaní nepolámali. Obkopte koreňový bal opatrne rýľom alebo rýľovacími vidlami. Len čo sa uvoľní, preložte celý rododendron na dostatočne veľkú plachtu, na ktorej ho pretiahnete na nové miesto. Ďalej postupujte ako pri sadení.

Kyslú pôdu a polotieň ocenia aj ďalšie acidofilné (kyslomilné) rastliny, takže rododendron má v záhrade rovno celú partiu susedov: hortenziu, vres, kaméliu, pieris aj čučoriedku. Vysadené v jednom záhone sa ľahšie udržiavajú, pretože potrebujú rovnaké stanovište aj rovnakú starostlivosť.

pH a voda. Uspokojivo rastú ešte do pH 5,8, vyššie pH ich poškodzuje. Kde tečie tvrdá vápenitá voda, zalievajte len dažďovou. Označenie „vresoviskové rastliny“ neznamená, že chcú močiar: potrebujú veľa humusu a stále rovnakú vlhkosť. Jemné korene nejdú do hĺbky ani do šírky, takže ker je odkázaný na vodu a živiny v malom priestore. Krátke sucho aj trvalé mokro mu škodí a škody bývajú nezvratné. Zalievajte a hnojte preto len v úzkom okruhu okolo kra.

Stanovište. Na suchom a teplom mieste pri južnej stene alebo pri dlažbe vznikajú škody, ktoré sa ťažko napravujú, tam patrí rododendron len do presvetleného tieňa. Kde je dosť zrážok a vzdušnej vlhkosti alebo sa rozumne zalieva, rastie aj na slnku a kvitne tam lepšie. Darí sa mu pod stromami s vysoko nasadenou korunou a v závetrí pred vysušujúcim východným vetrom, najlepšie za stálozelenými ihličnanmi.

Termín a výsadba. Sadte od marca do mája alebo od októbra do zamrznutia pôdy. Bal pred výsadbou ponorte do vody, asi na 10 minút, pri veľkom a preschnutom bale aj dlhšie, aby sa úplne nasiakol. Suchý humózny bal po výsadbe vodu takmer neprijme a ker môže uschnúť aj napriek zálievke a dažďu. Po výsadbe dobre zalejte, najlepšie dažďovou vodou.

Počty platia pre súvislú skupinovú výsadbu. Solitérnemu kru nechajte miesto podľa jeho konečnej veľkosti.

Na horšej, hlavne silno vápenitej pôde rododendróny po rokoch žltnú a takmer nekvitnú, aj keď sa o ne staráte. Pomôže len nová jama. Ker obkopte a dočasne postavte do tieňa, vykopte veľkú jamu, zlú zeminu odstráňte a jamu naplňte zmesou dobrej záhradnej zeminy, kyslého substrátu a pomaly pôsobiaceho organického hnojiva. Kde je pôda veľmi vápenitá, záhradnú zeminu vynechajte a použite len kyslý substrát, napríklad s kompostovanou kôrou. Pri presádzaní môžete zároveň opraviť príliš hustý spon.

Pred zimou kry dôkladne zalejte, rovnako ako ostatné stálozelené dreviny. Listy odparujú vodu aj v zime a zo zamrznutej pôdy ju ker nedoplní. Citlivé odrody neohrozuje ani tak samotný mráz, ako zimné slnko. Pri dlhších mrazoch so slnkom ich zatieňte čečinou: pri nízkych kroch ju položte navrch, pri vyšších zapichnite zo slnečnej strany. V snehových polohách kry zľahka zviažte alebo čečinu pripevnite na jednoduchú laťovú konštrukciu.

Na rube listov môže cicať aj molica rododendronová, drobný biely hmyz podobný muške. Pri silnom napadnutí sa mladé listy zvinujú a ker živorí.

Na menej chránené miesta vyberajte odolné veľkokveté odrody, väčšinou odvodené od rododendronu katawbského. Odrody s veľkými listami a nápadnými farbami bývajú náročnejšie, tie patria len na závetrné stanovište.

• Výsadba: ideálne v druhej polovici apríla, vždy s veľkým balom nasiaknutým vodou. Nechajte aspoň 1 m od chodníka a 1 m medzi krami.
• Neokopávať. Korene ležia tesne pod povrchom. Burinu vytrhávajte ručne a pôdu prikryte mulčom.
• Lístie na zimu. V nižších polohách nahrňte na jeseň ku koreňom 20–30 cm vrstvu lístia, aby pôda nepremrzla. Na jar ju nechajte na mieste zotlieť.
• Zálievka pred zimou má pôdu prevlhčiť do hĺbky asi 40 cm, ale nepremočiť.
• Stanovište: najlepšie severná strana budovy alebo pod vysokými borovicami. Plné slnko znesú len vo vyšších polohách s vysokou snehovou pokrývkou.
• Vresoviskový záhon: rododendrónom vyhraďte vlastný záhon spolu s azalkami, vresom, vresovcami, kalmiou, libavkou (gaultériou) a zakrpatenými ihličnanmi. Vresovec mäsový kvitne už od januára do marca, vres na konci leta a na jeseň.

Novo zasadené a presadené rododendrony netreba prihnojovať, ostatné budú potrebovať prihnojovať od jari do rozkvitnutia 1× za 14 dní, po odkvitnutí do jesene 1× za mesiac, od jesene s hnojením prestaňte. Ideálne je hnojivo prírodného pôvodu – kompost, kravský/maštaľný hnoj alebo prírodné organické hnojivo Hnojík, ktoré obsahuje dostatok fosforu a draslíka pre zdarné kvitnutie.

Zdalo by sa, že množenie týchto rastlín je zložité, ale opak je pravdou. Množia sa ľahko, a to semenami (dlho trvá, kým vám vyrastie nová rastlinka a zosilnie natoľko, aby ste ju mohli pestovať v záhrade, ale hodí sa napríklad na zakrpatené druhy alebo pestovanie bonsajov), ďalej odrezkami – najlepšie je robiť to na jeseň: počas septembra narezať jednoročné výhonky a ponechať 2 až 3 listy, tieto výhonky ošetrite rastovým stimulátorom a zapichajte do zmesi piesku a rašeliny v teplom skleníku. Substrát udržiavajte vlhký. Nechajte zakoreniť, sadíte na jar. Poslednou možnosťou je hrobkovanie – ohnutie spodných konárikov k zemi a ich zasypanie zeminou, konáriky zakorenia asi v 60 % prípadov.

Rododendrony sa v zásade nestrihajú ani sa nerobí rez. Rododendrony rastú pravidelne nahor aj do strán, nepotrebujú udržiavací ani zmladzovací rez. Jediné, čo môžete strihať, sú poškodené alebo zmrznuté konáriky.

Čo naopak rododendron ocení, je, keď mu na jeseň opatrne vylomíte všetky odkvitnuté súkvetia, aby mohol nasadiť nové. Postupujte opatrne a zľahka, netreba veľa sily, aby ste nepoškodili nové očká.

V kvetináči sa dajú pestovať všetky azalky a tiež rododendrony, ktoré plánujete pestovať ako bonsaj. Je dobré dať na dno kvetináča drenáž z kamienkov, aby odvádzala prebytočnú vodu, pretože rododendrony neznášajú premokrenie. Zeminu zmiešajte s kompostom a rašelinou, môžete pridať aj piesok. V kvetináči je potrebné rododendron prihnojovať, najmä hnojivami s obsahom fosforu a draslíka, aby vám pekne kvitli.

Medzi rododendrony patria aj azalky. Ich pestovanie je veľmi podobné. Azalky však zoženiete opadavé aj neopadavé. Tie opadavé sú výnimočné tým, že na jar krásne kvitnú a voňajú a sú dobrým lákadlom pre včely a iné opeľovače.

Stálezelená azalka je napríklad azalka japonská (Azalea japonica, var. Rhododendron japonicum), ktorá potrebuje polotienisté stanovište chránené pred vetrom a mrazom, kyslejšiu pôdu a v lete dostatočnú zálievku. Nepotrebuje zostrihávanie, sama dorastá do pravidelných tvarov. Ak by ste ju chceli zostrihnúť – napr. do tvaru gule a pod., ako to robia japonskí záhradníci – je to možné a rez znáša dobre.

Rododendrony netrpia ani tak chorobami, ako skôr zlým stanovišťom. Väčšinou sa to prejaví na listoch.

Nedostatok železa a nadbytok vápnika – spolu úzko súvisia a spoznáte to podľa toho, že listy rododendronu nie sú tmavozelené, ale vyblednuté a akoby panašované (viacfarebné). Pomôže prihnojiť rastliny vhodným hnojivom alebo im pridať ku koreňom rašelinu.

Tieň a premokrenie – ak rododendrony rastú v tieni a majú vysokú vlhkosť pôdy aj vzduchu, majú listy pokryté riasami. Pomôže prerezanie stromov, ktoré rastline tienia, niekedy aj prerezanie samotného rododendronu, to sa však príliš neodporúča; poslednou možnosťou je presadenie na vhodné miesto.

Škodcovia – lalokonosce a nosáčiky – samičky kladú zospodu listov vajíčka a ich potomstvo potom ohrýza listy aj korene. Pri veľkom napadnutí je ohrozená celá rastlina. Prvou pomocou je zber chrobákov a mechanické ničenie vajíčok. Existujú aj biologické postreky na olejovej báze.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.

Na jar v čase rašenia a znovu po odkvitnutí. Ku koncu leta už hnojenie obmedzte, aby letorasty stihli vyzrieť pred zimou.

Rododendronom svedčí kyslejšia humózna pôda, preto voľte šetrné prírodné organické hnojivo, ktoré pôdu nezasoľuje — Hnojík posypom ku kru alebo výluhom do zálievky (1 čajová lyžička na 1 liter vody).

Presné dávky pre všetky rastliny nájdete na stránke Dávkovanie.

Hneď po odkvitnutí. Odkvitnuté súkvetia sa dajú ľahko odlomiť jemným tlakom do strany. Ker potom nevysiľuje tvorba semien a nasadí púčiky na budúci rok. Pozor na nové očká hneď pod súkvetím.

Väčšina rododendronov kvitne od apríla do júna, skoré druhy a opadavé azalky začínajú už koncom marca. Presný termín sa líši podľa druhu, nadmorskej výšky a stanovišťa — na teplejšom a slnečnejšom mieste ker rozkvitne o niečo skôr.