Tavoľník (Spiraea)

Opadavé kvitnúce kry na jednotlivú výsadbu aj živé ploty.

Stanovište: Voľné, slnečné polohy
Výška: Od 30 cm až do 3 m
Obdobie kvitnutia: Máj – august
Množenie: Výsevom, drevitými alebo bylinnými odrezkami

Okolo 100 druhov rodu Spiraea je rozšírených prevažne v miernom pásme Ázie, ale aj v Európe, Severnej Amerike a Mexiku; patria do čeľade ružovitých (Rosaceae) a vyznačujú sa striedavými, jednoduchými, zúbkatými alebo laločnatými listami a malými, štvorpočetnými alebo päťpočetnými, prevažne bielymi kvetmi, zoskupenými v strapcoch, metlinách alebo chochlíkoch. Plody sú malé, málo nápadné mechúriky.

Tavoľníky nechýbajú takmer v žiadnej záhradke. Ako odolné a prispôsobivé, prebohato kvitnúce kry, pri kúpe cenovo dostupné, sú obľúbené a veľmi rozšírené. Vyššie druhy sa používajú jednotlivo alebo v malých skupinách, dajú sa nimi však založiť aj krásne kvitnúce živé ploty.

Nízke druhy sa vysádzajú takisto v malých skupinách alebo aj plošne. Nedarí sa im však pod útlakom stromov a krov, potrebujú voľné a slnečné polohy. Krovité druhy a odrody sa pravidelne presvetľujú v odstupoch 2 – 3 rokov, pričom sa vždy zreže niekoľko starších vetiev až pri zemi. Všetky zakrpatené druhy je najlepšie zrezať každoročne až k zemi. Ich kvety sa zakladajú na konci tohtoročných výhonkov vo väčšinou plochých súkvetiach.

• Rastie tuho vzpriamene a dosahuje výšku 30 – 60 cm.
• Má hnedé hranaté a pruhované výhonky.
• Listy sú kopijovité, dlho zašpicatené, 6 – 7 cm dlhé.
• Veľmi malé biele kvety v koncových chochlíkoch sa objavujú v júli a v auguste.
• Japonská záhradná forma sa dá použiť v malých skupinách alebo ako nízky kvitnúci živý plot.

• Husto rozkonárený, 1 – 2 m vysoký ker s tenkými, ozdobne previsnutými vetvami.
• Listy sú predĺžene obvajcovité až skôr kopijovité, do 4 cm dlhé.
• Čisto biele, asi 8 mm široké kvety v mnohokvetých okolíkoch vyrastajú koncom apríla až začiatkom mája po celej dĺžke výhonkov.
• Jeden z najkrajších skoro kvitnúcich druhov celého rodu.

• Až 2 m vysoký, vzpriamený odnožujúci ker.
• Listy sú eliptické až kopijovité, 3 – 6 cm dlhé.
• Kvety sa objavujú od júla až do septembra, sú živo purpurovoružové, v koncových široko kužeľovitých, pri báze rozkonárených, 20 cm dlhých a 10 cm širokých metlinách.
• Veľmi odolný a nenáročný ker, vhodný ako pohľadový kryt a na splanenie.

• Hustý a zovretý zakrpatený ker je sotva vyšší ako 30 cm.
• Listy sú vajcovito okrúhle, trochu kožovité, silno vráskavé, do 3 cm dlhé.
• Kvety sú pri rozkvitnutí tmavoružové, v malých, 4 – 9 cm širokých chochlíkoch.
• Objavujú sa v júli.
• Je to svojrázny zakrpatený ker z Japonska pre skalky a záhradky v korytách.

• Nízky, pri pravidelnom spätnom reze len 50 – 80 cm vysoký ker rastúci vzpriamene, so silno pruhovanými výhonkami.
• Listy sú vajcovito predĺžené, zašpicatené, narezávane pílkovité, 2 – 8 cm široké.
• Biele až tmavoružové kvety v plochých koncových chochlíkoch sa objavujú od júla až do septembra.
• Sem patriace odrody sú dôležité a kvitnú v lete veľmi dlho. Môžu sa sadiť jednotlivo, v malých skupinách alebo ako nízke kvitnúce živé ploty.
• Pri všetkých odrodách sa odporúča pravidelný silný spätný rez.

• Až asi 1,5 m vysoký, husto rozkonárený ker s ozdobne previsnutými vetvami.
• Listy sú kopijovité, do 2,5 cm dlhé, matne zelené.
• Biele kvety sú združené po 2 – 6; kvitne veľmi bohato v apríli.
• Dekoratívna a často pestovaná odroda.

• Iba asi 25 cm vysoký odnožujúci zakrpatený ker s tenkými, drôtovitými, vzpriamenými výhonkami.
• Listy sú elipticky predĺžené, 1 – 3 cm dlhé, jednoducho či dvojito pílkovité.
• Biele kvety v malých, 3 – 5 cm širokých koncových chochlíkoch sa rozvíjajú v júni.
• Domáci je v Kransku a v južnom Tirolsku.
• Výborne sa hodí na plošné výsadby. Početnými podzemnými odnožami sa plochy rýchlo zazelenajú, ale pekná je aj jednotlivá rastlina v alpinu.

• Až 1,5 m vysoký ker s tuhými, vzpriamenými, len málo rozkonárenými výhonkami.
• Listy vajcovito predĺžené, zašpicatené, 2 – 8 cm dlhé, dvojito zreteľne pílkovité.
• Svetlo alebo tmavoružové, 6 mm široké kvety v koncových, 15 – 20 cm širokých chochlíkoch sa objavujú v júni a v júli.
• Rastie v Japonsku. Pestovaný je hlavne v mnohých odrodách.

• Až 2,5 m vysoký ker má vetvy najprv tuho vzpriamené, v hornej časti oblúkovito odstávajúce.
• Listy sú obvajcovité až eliptické, 1,5 – 3 cm dlhé.
• Biele, asi 8 mm široké kvety v početných pologuľovitých chochlíkoch nesie v máji až júni.
• Rozšírený je v Japonsku.
• Jeden z najelegantnejších a najkrajších tavoľníkov s mnohými odrodami v kultúre.

• Vzpriamený, až 2 m vysoký ker s tenkými a dlhými previsnutými vetvami.
• Listy sú podlhovasté, eliptické, 2,5 – 4 cm dlhé, na jeseň oranžové až červenohnedé.
• Biele, plné, asi 1 cm široké kvety po 3 – 6 v prisadnutých okolíkoch rozkvitajú v máji.
• Známy je len z ázijských záhrad.
• Dekoratívny solitérny ker na teplé a slnečné miesta.

• Ker zriedkakedy vyšší ako 1 m má prútovité, na špičkách ľahko previsnuté vetvičky.
• Listy úzko kopijovité a 2,5 – 3 cm dlhé pučia veľmi skoro.
• Čisto biele, asi 8 mm široké kvety v málokvetých, prisadnutých okolíkoch sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája.
• Rozšírený je v Číne a v Japonsku.
• Kvitne najskôr zo všetkých tavoľníkov.

• Vzrastný, až vyše 2 m vysoký ker s dlhými výhonkami, vetvy široko a ozdobne previsnuté.
• Listy sú vajcovito kosoštvorcové, slabo trojlaločné až päťlaločné, 3 – 4 cm dlhé, tmavozelené.
• Čisto biele, 8 mm široké kvety v plochých chochlíkoch sa objavujú v máji a v júni.
• Odolný, silný, prebohato kvitnúci ker je jedným z najčastejšie pestovaných tavoľníkov; ako solitérny ker je rovnako krásny ako vo voľne rastúcom živom plote.

Tavoľníky patria medzi nenáročné kvitnúce kry. Tvar a hustotu im udržíte pravidelným rezom krov a popínavých drevín, o výživu celej okrasnej výsadby sa potom postará univerzálne hnojivo.

Hnojík v katalógu Dávkovanie a použitie

Tavoľník patrí k najnenáročnejším okrasným kríkom. Stanovište: plné slnko – v polotieni kvitne slabšie a odrody s farebnými listami (‚Goldflame‘, ‚Goldmound‘) zozelenajú. Pôda: akákoľvek bežná záhradná pôda, znáša aj chudobnejšiu a suchšiu, len nie trvalo zamokrenú. Výsadba: kontajnerované rastliny možno sadiť od jari do jesene, najlepšie na jar alebo v septembri. Do živého plota sadte nízke tavoľníky (japonský, bielokvetý) v spone 40–50 cm, vzrastné (van Houtteho, význačný) po 80–100 cm.

Zálievka je nutná len v prvom roku po výsadbe a pri dlhom suchu. Hnojenie: stačí jarná dávka organického hnojiva zapraveného pod mulč – prehnojený tavoľník dusíkom kvitne menej. Mrazuvzdornosť: všetky bežne pestované druhy sú plne mrazuvzdorné (do −30 °C) a zimnú ochranu nepotrebujú. Tavoľník takmer netrpí chorobami ani škodcami; občas sa na ňom objavia vošky, ktoré stačí spláchnuť vodou.

Termín rezu závisí od toho, kedy tavoľník kvitne:

• Jarné tavoľníky (tavoľník význačný, van Houtteho, Thunbergov, popolavý ‚Grefsheim‘) kvitnú na vlaňajšom dreve. Strihajú sa hneď po odkvitnutí v máji až júni: odkvitnuté výhonky skráťte o tretinu a každý rok vyrežte pri zemi 2–3 najstaršie konáre. Jarný rez by odstránil kvetné púčiky.
• Letné tavoľníky (tavoľník japonský a jeho odrody ‚Anthony Waterer‘, ‚Goldflame‘, ‚Little Princess‘, tavoľník Bumaldov, bielokvetý, Billardov) kvitnú na tohtoročných výhonkoch. Strihajú sa skoro na jar v marci, hlboko – na 15–30 cm nad zemou. Krík obrastie a bohato vykvitne. Po prvom odkvitnutí odstráňte suché kvetenstvá a znovu zakvitne.
• Omladenie: zanedbaný prerastený tavoľník znesie radikálny rez na 10–20 cm nad zemou v predjarí; jarné druhy potom jeden rok nekvitnú.
• Živý plot z tavoľníka tvarujte po odkvitnutí, netvarované voľné ploty len presvetľujte.

Používajte ostré nožnice a režte tesne nad púčikom smerujúcim von z kríka.