Imelovník (Symphoricarpos)
Biele bobule vydržia na kríku do zimy — a krík znesie takmer akékoľvek stanovište.
Imelovník v kocke
Nízke opadavé skupinové a krycie kríky s bielymi alebo červenými bobuľami.
Stanovište: slnečné až polotienisté miesta
Výška: 1–2 m
Doba kvitnutia: jún–september
Množenie: výsevom, drevitými alebo bylinnými odrezkami
V Severnej Amerike, južne až po Mexiko, je rozšírených 18 druhov imelovníka, zatiaľ čo jeden druh sa vyskytuje v západnej Číne. Kríky sú husto trsovité, tvoria početné podzemky a majú protistojné, väčšinou celistvookrajové listy. Kvety sú malé, málo nápadné, ružovočervené alebo biele, štvor- až päťpočetné a tvoria koncové alebo bočné klbkovité súkvetia. Bobuľovité dvojsemenné kôstkovičky sú jedovaté a na kríkoch sa držia dlho do zimy.
Imelovník biely (Symphoricarpos albus)
Až 1 m vysoký krík s tenkými, vzpriamenými, jemne chlpatými výhonmi. Listy sú okrúhle až vajcovito eliptické, 4–6 cm dlhé. Červenkasté kvety sa objavujú od júna do septembra, plody sú biele, 1–1,5 cm široké.
- Varieta laevigatus: až 2 m vysoká, silné podzemky, väčšie laločnaté listy, početné a väčšie biele plody.
- Odroda ‚White Hedge‘: široko vzpriamený rast, výška 1,5 m, hrubé biele plody vo vzpriamených plodenstvách. Vhodná na živé ploty.


Imelovník Chenaultov (Symphoricarpos × chenaultii)

Vzpriamený krík dosahujúci výšku človeka, bohato rozkonárený. Listy sú vajcovité, 1–2 cm dlhé, na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej modrozelené. Kvety v júni až júli v krátkych koncových klasoch. Červené plody s bielymi bodkami sú guľovité.
- Odroda ‚Hancock‘: veľmi vzrastná, poliehavé a koreniace vetvy, vhodná ako pôdopokryvná pre väčšie plochy.
Imelovník Doorenbosov (Symphoricarpos × doorenbosii)

Krík vysoký ako človek, mohutne rastúci. Listy sú eliptické až široko vajcovité, 2–4 cm dlhé, tmavozelené. Biele kvety s ružovým nádychom, biele plody s ružovým líčkom. Niektoré odrody majú plody odlišne sfarbené:
- Odroda ‚Mother of Pearl‘: veľké ružové plody.
Imelovník okrúhlolistý (Symphoricarpos orbiculatus)

Pevne vzpriamený, 1–2 m vysoký krík s vajcovito okrúhlymi listami, 2–4 cm dlhými, tmavozelenými. Kvety v júli až auguste, žltkastobiele s ružovým nádychom. Plody sú purpurovočervené, držia sa až do zimy. Pochádza zo Severnej Ameriky.
Porovnanie druhov
| Druh | Výška | Farba plodov | Kam sa hodí |
|---|---|---|---|
| Imelovník biely | 1 m (var. laevigatus až 2 m) | biela | voľne rastúce skupiny, okraje pozemku |
| Imelovník Chenaultov | do 1,8 m, ‚Hancock‘ poliehavý | červená s bielymi bodkami | pôdopokryv na svahoch a väčších plochách |
| Imelovník Doorenbosov | do 1,8 m | biela s ružovým líčkom, ‚Mother of Pearl‘ ružová | okrasné skupiny, rez do vázy |
| Imelovník okrúhlolistý | 1–2 m | purpurovočervená | spevnenie svahov, prírodné výsadby |
Pestovanie a rez
- Stanovište: imelovník rastie na slnku aj v polotieni, znesie aj tieň pod stromami — na plnom slnku však nasadí viac plodov.
- Pôda: nenáročný. Zvládne suchú, chudobnú aj vápnitú zeminu, mestské prostredie aj soľ pri komunikáciách. Neznáša len dlhodobo podmáčané miesto.
- Výsadba: najlepšie na jeseň alebo skoro na jar, do radu po 60–80 cm, ak chcete súvislý pás.
- Zálievka: prvý rok po výsadbe pravidelne, potom už len v dlhom suchu.
- Rez: znesie aj hlboký zmladzovací rez. Robí sa koncom zimy — krík kvitne na tohtoročnom dreve, takže o plody neprídete. Staré, zahustené trsy je dobré raz za pár rokov zrezať pri zemi.
- Šírenie: kríky tvoria početné podzemky a rozrastajú sa do strán. V malej záhrade je vhodné výmladky každý rok obryť rýľom alebo výsadbu ohraničiť.
- Množenie: najľahšie oddelením zakorenených výmladkov, ďalej drevitými odrezkami cez zimu alebo bylinnými odrezkami v júni.
Jedovaté plody: čo treba vedieť
Biele bobule imelovníka sú jedovaté a deti ich, žiaľ, považujú za lákavé — praskajú medzi prstami a dajú sa rozšliapavať. Požitie väčšieho množstva dráždi tráviaci trakt a sliznice: objavuje sa vracanie, hnačka a nevoľnosť. Šťava z plodov môže u citlivých ľudí podráždiť aj pokožku.
Pár bobúľ vážne ťažkosti obvykle nespôsobí, ale imelovník patrí skôr na okraj pozemku, k plotu alebo do verejnej zelene než na detské ihrisko. Pri požití väčšieho množstva volajte Národné toxikologické informačné centrum na čísle 02/5477 4166.
Hnojenie imelovníka
Imelovník je jeden z najnenáročnejších okrasných kríkov a bez hnojenia rastie roky. Prihnojenie sa oplatí v dvoch situáciách: po výsadbe, aby sa krík rýchlo zapojil, a po zmladzovacom reze, keď má obrásť z pňa.
Zjari rozhoďte okolo kríka hrsť až dve organického hnojiva HNOJÍK, zľahka ho zapravte do pôdy a zalejte. Živiny sa uvoľňujú postupne, takže na celú sezónu stačí jedna dávka. Koľko presne sypať podľa veľkosti kríka, nájdete v tabuľke dávkovania.
Často kladené otázky
Sú plody imelovníka jedovaté?
Áno. Biele aj červené bobule sú jedovaté, po požití väčšieho množstva spôsobujú vracanie, hnačku a podráždenie slizníc. Do záhrady s malými deťmi sa preto imelovník príliš nehodí.
Kedy imelovník rezať?
Koncom zimy, pred pučaním. Kvitne na tohtoročných výhonoch, takže ani po hlbokom zmladení o plody neprídete.
Ako zastaviť rozrastanie imelovníka?
Krík sa šíri podzemnými výbežkami. Raz za rok obryte okraj trsu rýľom a výmladky vytiahnite, alebo výsadbu ohraničte koreňovou zábranou zapustenou 30 cm hlboko.
Hodí sa imelovník do živého plota?
Áno, najmä odroda ‚White Hedge‘ imelovníka bieleho. Rastie vzpriamene, znáša rez a v zime zostáva ozdobný vďaka plodom.
Rastie imelovník aj v tieni?
Rastie, znesie aj tieň pod stromami. V polotieni a tieni však nasadí menej plodov než na slnku.
Čím imelovník hnojiť?
Stačí jedna jarná dávka organického hnojiva. Najviac ho oceníte po výsadbe a po zmladzovacom reze, inak si krík vystačí aj bez prihnojovania.