Spála ružovitých, fytoftóra a verticíliové vädnutie: vážne choroby drevín

Bakteriálne choroby, fytoftóry a cievne vädnutie patria k najzávažnejším ochoreniam drevín: napadnuté stromy a kry často odumierajú a pri niektorých z nich je jedinou možnosťou odstránenie napadnutých rastlín.

Erwinia amylovora

Hostiteľské dreviny: všetky ružovité rastliny, ktorých plodom je malvica: jabloň, hruška, dula, jarabina, hloh a hlohyňa, dulovec, mišpuľa, muchovník a mišpuľník japonský (bibas).

Príznaky: vodnatenie, vädnutie, zosychanie a hnednutie kvetov, náhle hnednutie až černenie a zvíjanie listov, vodnatenie, hnednutie, usychanie a zvrašťovanie výhonkov, ktorých vrcholy sa hákovito ohýbajú, výron bakteriálneho slizu na napadnutých pletivách. Vklesnuté kôrové nekrózy s výronom exsudátu: v zime kôra vpadáva.

Patogén: baktéria sa v Európe vyskytuje od roku 1957. Infekcia sa prenáša kontaminovaným náradím, sťahovavými vtákmi, kvapkami vody, hmyzom (muchy, včely, osy a čmele infikujú kvety; cicavý hmyz infikuje výhonky). Určenie pôvodcu je možné iba v laboratóriu (optimum: máj – september).

Možnosti zámeny: rôzne patogénne huby spôsobujúce odumieranie výhonkov a konárov; pozornosť treba venovať bakteriálnemu slizu.

Škodlivosť: vädnutie a odumieranie listov, kvetov a výhonkov, ako aj celých rastlín.

Ochrana: na Slovensku ide o karanténnu chorobu – každé podozrenie na spálu ružovitých treba ohlásiť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu (ÚKSÚP). Ďalej: okamžitá likvidácia napadnutých rastlín na stanovišti; zákaz transportu napadnutých rastlín, ako aj hostiteľských rastlín, ktoré pochádzajú z oblasti výskytu spály ružovitých (rastlinolekársky pas); preventívne a hygienické opatrenia: odstrihnutie a spálenie infikovaných rastlín a ich častí, dezinfekcia náradia; pestovanie odolných odrôd; aplikácia meďnatých prípravkov alebo antibiotík (na Slovensku nie sú povolené); testujú sa prípravky na báze antagonistických baktérií, extrakty brečtanu či kamenné múčky. Šľachtenie na rezistenciu.

Phytophthora sp.

Hostiteľské dreviny: rôzne druhy drevín, predovšetkým listnaté stromy, v ojedinelých prípadoch aj ihličnany (najmä tis – Taxus), v mestskom prostredí sú vážnym problémom pre pagaštany.

Príznaky: listy celej koruny žltnú, predčasne opadávajú, jednotlivé konáre a v konečnej fáze celá koruna stromu odumierajú. Z kmeňa stromu vyteká hnedá tekutina. Pod borkou vznikajú hnedé až červenohnedé jazykovito sa predlžujúce kôrové a lykové nekrózy ostro ohraničené od zdravej časti kôry.

Patogén: Phytophthora cactorum, Ph. cinnamomi, Ph. cambivora a i. Infekciu vyvolávajú predovšetkým pohyblivé bičíkaté zoospóry, ktoré sa v pôdnom roztoku aktívne pohybujú a prenikajú do jemných koreňových vláskov. Hýfy prerastajú smerom ku kmeňu, ktorý v konečnej fáze odumiera. Príčinou napadnutia je pravdepodobne dlhodobé oslabenie stromov (napr. extrémnym priebehom počasia – dlhoročný stres vyvolaný suchom, nadmernou vlahou, nadbytkom dusíka).

Možnosti zámeny: koreňová hniloba, výron miazgy z kmeňa z iného dôvodu.

Škodlivosť: takmer vždy smrteľná.

Ochrana: kuratívne opatrenia sa uplatňujú iba pri mladších stromoch a pri včasnej identifikácii ochorenia: aplikácia špeciálnych fungicídov (pri niektorých hrozí nebezpečenstvo vzniku rezistencie!);

preventívne opatrenia: napadnuté stromy je nutné odstrániť a zlikvidovať. Pred novou výsadbou je nevyhnutné vymeniť veľký objem pôdy a vysadiť menej citlivé druhy stromov.

Phytophthora ramorum

Hostiteľské dreviny: početné druhy stromov a krov; Európa: rododendron a azalka, kalina – okrasné aj domáce druhy, Leucothoe sp.

USA: najčastejšie Quercus agrifolia, Lithocarpus desinflorus, Vaccinium ovatum, Rhododendron spp., Umbellularia californica a i.

Príznaky: v Európe sa doteraz vyskytli príznaky na druhoch rodu Rhododendron: odumieranie výhonkov (výhonky odumierajú od vrcholu); púčiky, výhonky a časti výhonkov černejú; škvrny na báze listu alebo sa šíria pozdĺž strednej žilky.

Viburnum: celé rastliny vädnú, zriedka odumierajú jednotlivé výhonky, odumierajú aj časti kôry na výhonkoch v blízkosti pôdy.

Patogén: regulovaný (karanténny) organizmus! Len pred niekoľkými rokmi sa prítomnosť P. ramorum preukázala v Nemecku na kaline, v roku 2004 v Česku na rododendrone. V USA je pôvodcom masívneho odumierania listnatých stromov. Infekciu vyvolávajú pohyblivé spóry (zoospóry). Patogén prežíva nepriaznivé obdobie trvalými spórami. Šíri sa napadnutým rastlinným materiálom, na kratšie vzdialenosti aj dažďom a hmlou, ako aj splavením zo zavlažovaných pozemkov do prirodzených tokov.

Možnosti zámeny: rôzne mykózy na listoch drevín, abioticky poškodené listy, hniloba koreňového krčka spôsobená inými druhmi fytoftór (viac).

Škodlivosť: masívne zasychanie alebo odumieranie napadnutých častí rastlín.

Ochrana: karanténne opatrenia: v prípade podozrenia okamžité ohlásenie na ÚKSÚP; po identifikácii pôvodcu je nutné napadnuté rastliny odstrániť a okamžite zlikvidovať (spáliť). Dezinfekcia použitého náradia.

A.: Verticillium albo-atrum, A.: Verticillium dahliae

Hostiteľské dreviny: javor, jaseň, gaštan jedlý, lipa, katalpa, sumach a ďalšie druhy listnatých stromov.

Príznaky: na vrcholoch výhonkov, ktoré neskôr odumierajú, vädnúce listy; zelené, zelenosivé, na priečnom reze prstencovité, na pozdĺžnom reze čiarkovité sfarbenie bele, ktoré spôsobujú hýfy prerastajúce cievnymi zväzkami. Prerastajúce hýfy upchávajú cievy a výhonky vädnú.

Patogén: mikromycéty spôsobujúce tracheomykózy, do rastlín prenikajú drobnými poraneniami na koreňoch a konároch.

Možnosti zámeny: abiotické poškodenia (viac), najmä neskorými mrazmi (viac); pleseň sivá (viac), odumieranie brestov (viac).

Škodlivosť: vnímavé druhy stromov a mladé stromy často odumierajú už počas prvých rokov po výsadbe; pri starších, menej citlivých druhoch môže byť ochorenie chronické, pričom typické je riedke olistenie a čiastočné odumieranie koruny.

Ochrana: vylúčenie poranenia koreňov, dezinfekcia používaného náradia; výsadba odolných druhov stromov na stanovištia s predchádzajúcim výskytom verticiliózy; výmena veľkého objemu pôdy.

Pseudomonas savastanoi pv. savastanoi

Hostiteľské dreviny: jaseň.

Príznaky: na výhonkoch, konároch a kmeňoch uzlovité nádory dorastajúce až do veľkosti päste. Prevažne okrúhle nádory sú spočiatku kryté neporušenou borkou, čoskoro sú však na povrchu drsné až rozpukané, čierne.

Patogén: takmer všade sa vyskytujúca bakterióza jaseňa. Baktérie prenikajú do stromu najrôznejšími ranami.

Možnosti zámeny: poškodenie lykokazom jaseňovým (Leperesinus fraxini a i. druhy).

Škodlivosť: čierne nádory v korune jaseňa sa vyskytujú len ojedinele, choré stromy žijú veľmi dlho.

Ochrana: kuratívna nie je známa, preventívne dezinfekcia náradia použitého na rez!

Spálu ružovitých (Erwinia amylovora) liečiť nejde a pri podozrení je rozhodujúca rýchlosť.

Príznaky na jar a v lete. Za teplej vlhkej jari hnednú až černejú kvety, vrcholce výhonkov sa hákovito ohýbajú a listy zhnednú, ale zostávajú visieť na vetve, akoby boli popálené. Z napadnutých miest môže vytekať jantárový lepkavý sliz.

Čo robiť pri podozrení:

• vetvu odrežte 30 až 50 cm pod viditeľným poškodením, v zdravom dreve,
• nožnice alebo pílku po každom reze dezinfikujte, napríklad liehom, inak spálu prenesiete na ďalšiu vetvu,
• najlepšie režte za suchého počasia, baktériu roznášajú kvapky vody,
• odrezané časti nepatria na kompost. Spáľte ich alebo ich v uzavretom vreci dajte do zmesového odpadu,
• pri podozrení na spálu sa obráťte na ÚKSÚP (pozri Ochrana vyššie).

Prevencia. Pri výsadbe hrušiek, jabloní, duľ alebo okrasných ružovitých (hlohy, jarabiny) vyberajte menej náchylné odrody. Za odolnejšie voči spále sa pri hruškách uvádzajú napríklad ‘Concorde’ a ‘Harrow Sweet’. Istota to však nie je: pri silnom tlaku nákazy môžu ochorieť aj tieto odrody. Neprehnojujte dusíkom, baktéria najľahšie napáda bujné, mäkké letorasty.

Zdroje fotografií

• Spála ružovitých, fytoftóra a vädnutie drevín: Ninjatacoshell, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Fytoftórová hniloba koreňov: Rasbak at Dutch Wikipedia, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Verticíliové vädnutie: David Gent, USDA Agricultural Research Service, Bugwood.org, CC BY 3.0, zdroj
• Bakteriálna uzlovitosť jaseňa: jacilluch, CC BY-SA 2.0, zdroj