Kôrová nekróza

(Pseudomonas syringae, Valsa spp., Nectria galligena)

Kôrová nekróza je závažné ochorenie jabloní spôsobené hubou (buď Pseudomonas syringae, alebo Neonectria ditissima, alebo Nectria galligena a ďalšie). Tieto huby napádajú kôru a drevo stromov, čo vedie k nekróze tkanív a postupnému odumieraniu rastliny.

Ochorenie sa často objavuje na ranách, ktoré vznikajú napríklad po poškodení stromu alebo po reze vetví.

Symptómy kôrovej nekrózy u jabloní, hrušiek a ďalších jadrovín či kôstkovín zahŕňajú odumieranie kôry, vznik trhlín a pľuzgierov, výtok živice a tvorbu kôrovitých platní na povrchu kôry. V dôsledku infekcie môže dôjsť k zníženiu vitality stromu, poklesu úrody, a dokonca aj úhynu.

Prevencia a kontrola kôrovej nekrózy zahŕňajú pravidelné kontroly a odstránenie napadnutých častí stromu, aby sa zabránilo šíreniu infekcie. Dôležité je tiež udržiavať stromy v zdravom stave prostredníctvom správneho zavlažovania, hnojenia a rezu.

V niektorých prípadoch môžu byť použité fungicídy na potlačenie rastu huby, ale je dôležité dodržiavať pokyny výrobcu a postupovať s ohľadom na životné prostredie.

Nektriová kôrová nekróza je jedným z druhov kôrových nekróz ovocných stromov, predovšetkým jabloní a hrušiek, a vyskytuje sa hlavne v oblastiach s vyšším množstvom zrážok. Predísť jej môžete – rovnako ako pri ostatných druhoch nekróz – predovšetkým ochranou kmeňov a vetví pred poranením a starostlivým ošetrením rán, ktoré prirodzene vznikajú pri reze a prerezávaní stromov.

Pôvodcom tohto ochorenia ovocných stromov je huba Neonectria galligena. Jej spóry vnikajú do dreva mladých, ale aj starších stromov. Dostávajú sa tam prirodzenými otvormi alebo ďalšími ranami – reznými pri reze, mrazovými trhlinami pri silných mrazoch, nezahojenými jazvami. K infekcii najčastejšie dôjde koncom leta či na jeseň.

Stromy udržíte zdravé dôsledným ošetrovaním všetkých rán (rez zahladiť a zatrieť štepárskym voskom), odstraňovaním poškodených vetví a v krajnom prípade aplikáciou fungicídov na báze medi — použite len prípravok, ktorý je aktuálne autorizovaný ÚKSÚP pre daný účel a plodinu.

Kôrová nekróza gaštanovníka nespadá priamo medzi kôrové nekrózy ovocných stromov, ale je to tiež hubová choroba, tentoraz spôsobená hubou Cryphonectria parasitica z čeľade Cryphonectriaceae (rad Diaporthales). Ľudovo sa jej hovorí rakovina kôry gaštanovníka.

Choroba napáda najmä gaštanovník jedlý (Castanea sativa), nie pagaštan konský. Ide o nepôvodný patogén zavlečený z východnej Ázie, ktorý je dnes rozšírený po celom kontinente.

Choroba sa môže vyskytovať u gaštanovníka, duba aj buka, a preto sú všetky tieto dreviny pri dovoze aj vývoze kontrolované. Mali by byť kontrolované aj v škôlkach a ďalších miestach, kde by ste si ich mohli zakúpiť do svojej záhrady a pod. Poškodené stromy by vám totiž patogén mohli rozšíriť aj na iné dreviny v záhrade.

Niekedy sa kôrová nekróza zamieňa s bakteriálnou spálou jadrovín, ale ide o rôzne ochorenia.

Bakteriálna spála jadrovín a kôrová nekróza sú dve rôzne ochorenia, ktoré postihujú jablone a môžu mať podobné symptómy, ale sú spôsobené rôznymi patogénmi.

Bakteriálna spála jadrovín (známa aj ako spála ružokvetých) je karanténne ochorenie spôsobené baktériou Erwinia amylovora. Baktéria napáda rastliny najmä cez kvety a spôsobuje hnedé až čierne škvrny na kvetoch, listoch a plodoch. Napadnuté letorasty zasychajú a černejú, ich vrcholy sa ohýbajú do tvaru pastierskej palice. Prenáša sa opeľovačmi, dažďom a vetrom aj infikovaným sadivom a náradím.

Naopak kôrová nekróza je ochorenie spôsobené hubou Neonectria ditissima alebo príbuznými druhmi. Táto huba napáda kôru a drevo jabloní, čo vedie k nekróze tkanív a postupnému odumieraniu rastliny. Symptómy kôrovej nekrózy zahŕňajú odumieranie kôry, vznik trhlín a pľuzgierov, výtok živice a tvorbu korkovitých platní na povrchu kôry.

Hoci sa môžu symptómy oboch ochorení podobať, rozdiel spočíva v príčine. Bakteriálnu spálu jadrovín spôsobuje baktéria Erwinia amylovora, zatiaľ čo kôrovú nekrózu spôsobuje huba Neonectria ditissima. Identifikácia správneho patogénu je dôležitá pre vhodnú diagnostiku a správnu liečbu ochorenia.

Ak máte podozrenie na niektorú z týchto chorôb, je vhodné poradiť sa s odborníkom, ktorý vám pomôže určiť presnú diagnózu a odporúčania pre liečbu a prevenciu.

T.: Nectria coccinea, A.: Cylindrocarpon candidum, T.: Nectria ditissima, A.: Cylindrocarpon willkommii, Cryptococcus fagisuga – červec bukový

Hostiteľské dreviny: listnaté stromy; Nectria coccinea predovšetkým na bukoch a javoroch, Nectria ditissima na buku, sofore (Sophora) a i.

Príznaky: Nectria coccinea: na kmeni odumierajúce časti kôry: plochy zasychajú, čiastočne odpadávajú, borka sa v konečnej fáze odlupuje, ojedinele výron miazgy na odumretých plochách.

Nectria ditissima: nádory na vetvičkách, konároch a kmeňoch; pozdĺžne praskliny.

Patogén: oba druhy spôsobujú kôrové nekrózy, na ktorých okrajoch sa v rôznom množstve tvorí hojivý kalus. Nectria coccinea sa vyskytuje často na bukoch po napadnutí červcom bukovým (Cryptococcus fagisuga). Po obvode rán alebo na odumretých častiach kôry sa tvoria načervenalé plodničky veľkosti špendlíkovej hlavičky.

Možnosti zámeny: s ďalšími druhmi patogénnych kôrových mikromycét, predovšetkým po poranení či poškodení chrobákmi rodu Agrilus.

Škodlivosť: opakovaná infekcia môže po niekoľkých rokoch viesť k uhynutiu stromu. Mnoho nádorov stromy oslabuje (následné napadnutie škodcami).

Ochrana: vylúčenie poranení akéhokoľvek druhu, pri silnom napadnutí červcom bukovým (C. fagisuga) stanovenie zvyškovej hrúbky zdravej časti kmeňa, dezinfekcia náradia používaného pri reze.

T: Nectria galligena, A: Cylindrocarpon heteronemum, syn.: Cylindrocarpon mali

Hostiteľské dreviny: listnaté stromy, často buky, pagaštany a rôzne druhy ovocných stromov.

Príznaky: dlhodobé, nádory na kmeňoch môžu dosahovať veľkosť až jeden meter.

Patogén: patogén preniká do kmeňa drobnými ranami alebo pahýľmi po odlomení konárov. Chladné vlhké počasie je priaznivé pre rozvoj infekcie. Počas roka narastajú veľké nádory, v prasklinách nádorov sa vyvíjajú červené, guľovité, približne milimeter veľké plodničky huby.

Možnosti zámeny: nádory iného pôvodu. Na identifikáciu Nectria galligena je nevyhnutné izolovať plodničky (peritéciá) alebo patogén.

Škodlivosť: oslabenie stromu, zníženie pevnosti – možnosť lámania, hniloby.

Ochrana: iba vo veľmi skorých štádiách napadnutia vyrezanie nádoru a okamžité ošetrenie rany.

T: Nectria cinnabarina, A: Tubercularia vulgaris

Hostiteľské dreviny: všetky listnaté stromy, predovšetkým javor, buk, hrab, lipa, pagaštan, brest.

Príznaky: nápadné sfarbenie kôry, vädnutie listov a výhonkov, na ktorých sa neskôr predierajú oranžovočervené plodničky veľkosti špendlíkovej hlavičky.

Patogén: plodničky sa najčastejšie pozorujú na jeseň a v zime; ranový parazit preniká do stromov ranami v kôre alebo prerastaním hýf z odumretých výhonkov. Prednostne napáda poškodené a oslabené stromy. Predispozičnými faktormi napadnutia sú poškodenie mrazom a úpal kôry.

Možnosti zámeny: typické oranžovočervené plodničky nemožno zameniť.

Škodlivosť: odumieranie zasiahnutých častí kôry, odumieranie výhonkov a konárov.

Ochrana: zamedzenie poranení kôry, v počiatočnej rastovej fáze ovinutie kmeňa mladých stromov jutovými pásmi, napadnuté časti treba odstrániť až do zdravého pletiva, optimálna výživa.

T: Cryptodiaporthe populea, A: Discosporium populeum, syn.: Dothichiza populea

Hostiteľské dreviny: topoľ.

Príznaky: mierne vpadnuté, svetlohnedé šošovkovité nekrózy kôry, na ktorých sa vyvíjajú drobné vankúšiky spór. Tvorba hojivého kalusu, praskanie kôry, odumieranie napadnutých častí koruny, prípadne celých stromov.

Patogén: huba sa vyskytuje veľmi často, pretože hrá významnú úlohu pri primárnom osídľovaní odumretých konárov topoľa. Pri topoľoch oslabených suchom preniká aj do živých kôrových pletív. Klíčne vlákna spór prenikajú drobnými rankami alebo odumretými výhonkami do väčších konárov a spôsobujú vyššie opísané nekrózy. Základným predpokladom úspešnej infekcie je dostatočná vlhkosť kôry, ktorá nesmie klesnúť pod kritickú hodnotu. Napadnutie sa šíri z horných častí koruny. Veľké množstvo spór, ktoré sa tvoria na odumretých konároch, splavuje dážď do spodných častí koruny, kde vyvolávajú nové infekcie.

Možnosti zámeny: ďalšie druhy húb spôsobujúce kôrové nekrózy. Na presnú diagnózu je nevyhnutné mikroskopické vyšetrenie plodníc a spór.

Škodlivosť: odumieranie stromov všetkých vekových kategórií. Takmer všetky prípady odumierania korún topoľov sú spojené s týmto patogénom. Či ide o sucho spôsobené počasím, nedostatok vlahy podmienený stanovišťom (priepustnosť pôdy, naplaveniny), poranenie alebo zamokrenie, na odumieraní sa takmer vždy podieľa Dothichiza.

Ochrana: kuratívne opatrenia: sanačný rez;

preventívne opatrenia: vylúčenie vodného stresu, hnilôb koreňov a poranení, výsadba rezistentných kultivarov topoľov.

T.: Lachnellula willkommii, A.: Phomopsis sp.

Hostiteľské dreviny: smrekovec opadavý.

Príznaky: vpadnuté časti kôry, lokálne deformácie a rakovinové rany na vetvičkách, konároch a kmeňoch, na okrajoch rán tvorba hojivého kalusu, bez plodníc.

Patogén: askomyceta; na okraji rakovinových rán oranžovo sfarbené tanierikovité plodnice s bielym vlnatým okrajom, cca 1 – 4 mm v priemere, obzvlášť dobre viditeľné za vlhkého počasia alebo po navlhčení. Epidemický výskyt huby podporuje vlhkosť vzduchu, dusné a mokré priehlbiny (muldy), nedostatok svetla, nedostatočný spon a daždivé roky. V náchylnosti smrekovcov sú značné rozdiely.

Možnosti zámeny: v počiatočnom štádiu zameniteľné s požerkami húseníc (Coleophora lanicella); poranenie kôry s tvorbou hojivého kalusu.

Škodlivosť: odumieranie výhonkov, vetvičiek a konárov, ojedinele celých stromov; vznik rastových deformácií, ktoré však nespôsobujú lámanie ani zníženie bezpečnosti na stanovišti.

Ochrana: preventívne: zabránenie poškodeniu kôry, výber vhodného stanovišťa (nie tienisté a vlhké priehlbiny); výsadba menej náchylných druhov smrekovca iného pôvodu. Kuratívne: odstránenie a spracovanie napadnutých častí stromov.

T.: Cryptodiaporthe castanea, A.: Diplodina sp.

Hostiteľské dreviny: gaštanovník.

Príznaky: na povrchu vetvičiek, konárov a kmeňov červenohnedé, mierne vpadnuté, šošovkovité kôrové nekrózy, na ktorých sú viditeľné početné čierne vankúšiky (ložiská spór). Neskôr vznikajú praskliny. Na kmeni rakovinové nádory.

Patogén: askomyceta; v kôrových nekrózach sa tvoria ložiská spór pohlavného aj nepohlavného štádia. Patogén preniká do rastlín púčikmi a ranami všetkého druhu.

Možnosti zámeny: rakovina kôry gaštanovníka – Cryptonectria parasitica.

Škodlivosť: ranový parazit, ktorý škodí príležitostne. Oveľa menej agresívny než pôvodca rakoviny gaštanovníka. V závislosti od rozsahu nekrózy (opásanie celého kmeňa) stromy vädnú a odumierajú (predovšetkým najmladšie časti), alebo sa v dôsledku silnej tvorby hojivého kalusu tvoria nádory.

Ochrana: odstránenie a spálenie napadnutých výhonkov a konárov (odstránenie až do zdravého pletiva!). Preventívne opatrenia: starostlivý výber stanovišťa pri novej výsadbe (odstránením poraneného dreva z bujne rastúceho stromu možno zdroj infekcie odstrániť).

T: Cryptonectria parasitica, syn.: Endothia parasitica, Diaporthe parasitica, A: Endothiella sp.

Hostiteľské dreviny: gaštanovník, ojedinele dub.

Príznaky: pri súčasnom žltnutí a opade listov odumierajú stromy všetkých vekových kategórií. Na kôre sú viditeľné červenohnedé šošovkovité škvrny (nekrózy) veľkosti niekoľkých centimetrov, ktoré sa postupne predlžujú až na niekoľko metrov, pokryté oranžovými alebo načervenalými bodkovitými ložiskami spór. Na nenapadnutých častiach stromov pod odumretými partiami zvýšená tvorba nových výhonkov. Na odumretých konároch zostávajú cez zimu suché listy. Na starších kmeňoch sa objavujú pozdĺžne trhliny a v dôsledku zvýšenej tvorby hojivého kalusu rakovinové zdureniny.

Patogén: Cryptonectria parasitica je pôvodcom celosvetovo najvýznamnejšej a najobávanejšej choroby gaštanovníka. Výskyt bol zaznamenaný takmer v celej Európe, zdravé sú doteraz len malé izolované porasty gaštanovníka. Ochorenie sa šíri na ďalšie stromy spórami prenášanými dažďom, vetrom a hmyzom.

Možnosti zámeny: žiadne.

Škodlivosť: takmer vždy letálna.

Ochrana: radikálne odstránenie napadnutých častí stromu, ošetrenie rán hojivým balzamom s prídavkom fungicídu, okamžitá likvidácia odumretých častí. Rozšírenie laboratórne namnožených kmeňov tejto huby so zníženou agresivitou (hypovirulentné kmene).

T.: Ceratocystis fimbriata sp. platani, A.: Chalara sp.

Hostiteľské dreviny: platan.

Príznaky: koruna: vädnutie listov a odumieranie jednotlivých konárov v korune stromu.

kmeň: nad bázou kmeňa čiastočné mierne vpadnutie kôry, spočiatku s fialovým, neskôr svetlým bielohnedým sfarbením. Neskôr postupuje nahor po kmeni rozsiahla jazykovitá nekróza, v závere s pozdĺžnymi a priečnymi trhlinami. Príznaky sú väčšinou dobre pozorovateľné pri platane západnom (P. occidentalis) s hladkou kôrou, pri platane východnom (P. orientalis) s hrubou borkou často nie sú zreteľne vyvinuté. Na priečnom priereze kmeňa sú v dreve viditeľné radiálne modrasté pásiky.

Patogén: regulovaný (karanténny) organizmus! Mikromyceta (Ascomycota), drobné čierne (pohlavné) plodničky na vrchole dlho predĺžené (zobákovité). Tvorí sa aj nepohlavné štádium (Chalara), ktoré pokrýva svojimi vláknami modrasté plochy dreva. Agresívny ranový parazit ľahko prenikajúci do kmeňa a konárov najrôznejšími ranami. V dreve upcháva cievne zväzky (podobne ako pri odumieraní brestov). V mestských oblastiach obmedzuje šírenie ochorenia predovšetkým odstránenie napadnutých častí koruny. Rozšírenie C. fimbriata f. platani v Európe bolo doteraz obmedzené na oblasti okolo Stredozemného mora, prípadne na krajiny ležiace južne od Álp (Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko). Patogén je síce skôr teplomilný, môže však prežívať aj v stredoeurópskej klíme.

Možnosti zámeny: s ryšavcom štetinatým alebo s poraneniami kôry akéhokoľvek druhu (viac).

Škodlivosť: obávaná choroba platana, ktorá sa väčšinou končí odumretím stromov.

Ochrana: regulovaný (karanténny) organizmus! (EPPO A): platany, na ktorých sa objavia symptómy, treba bezodkladne nahlásiť ÚKSÚP, zoťať, celé odstrániť a spáliť. Doteraz jediným účinným ochranným opatrením na zabránenie rozšíreniu je starostlivá dezinfekcia použitého náradia pred každým zásahom do stromu.

T.: Ophiostoma ulmi, syn.: Ceratocystis ulmi, T.: Ophiostoma novo-ulmi, A.: Graphium ulmi

Hostiteľské dreviny: brest.

Príznaky: od polovice júna sa zvinujú často ešte zelené, neskôr hnedo sfarbené listy; na vonkajších konároch väčšinou svetlozelené až jasnožlté, na najtenších vetvičkách požerky; na priečnom priereze kmeňa pozdĺž letokruhov tmavohnedé až čierne bodky, na pozdĺžnom reze v dreve pod kôrou hnedočierne predĺžené čiarky, na prierezoch viditeľné upchaté cievne zväzky; najprv odumierajú jednotlivé vetvičky a výhonky, neskôr celé konáre a časti koruny stromu; kmeň a najstaršie konáre sú často napadnuté podkôrnikmi rodu Scotylus (vstupné otvory, odlupovanie kôry a chodbičky).

Patogén: vreckaté huby Ophiostoma ulmi a O. novo-ulmi produkujú toxíny spôsobujúce vädnutie a podnecujú tvorbu týl (upchatie cievnych zväzkov); časti stromov nad miestom infekcie následkom napadnutia vädnú a v konečnej fáze hynú; spóry huby prenášajú podkôrniky počas úživného žeru na konároch a výhonkoch.

Možnosti zámeny: nemožno zameniť, len výnimočne s poškodením suchom.

Škodlivosť: huba ohrozuje životnosť stromu, spôsobuje odumieranie brestov takmer v celej Európe.

Ochrana: odstránenie napadnutých častí, injektáž kmeňa systémovými fungicídmi.

Zdroje fotografií

• Kôrová rakovina: Willamette Biology, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Nektriové usychanie konárov: S. Rae, CC BY 2.0, zdroj
• Kôrová nekróza topoľa: Oregon State University, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Kôrová nekróza smrekovca (rakovina): Michel Langeveld, CC BY 4.0, zdroj
• Kôrová nekróza gaštanovníka: BSPPOutreach, CC BY 2.0, zdroj
• Rakovina kôry gaštanovníka: Plant Image Library, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Grafióza brestov: jamie-aa, CC BY 4.0, zdroj
• Kôrová rakovina platana: https://www.flickr.com/photos/le-mauvais-oeil/, CC BY-SA 2.0, zdroj