Prečo strom chradne bez škodcov: sucho, mráz, soľ, nedostatok živín a chyby pri výsadbe

Keď strom chradne, prvé podozrenie padá na škodcu alebo hubu. Veľmi často je však príčinou prostredie: sucho, mráz, soľ, nedostatok živín, utužená pôda alebo chyba pri výsadbe. Takéto poškodenia strom oslabia a až potom naň ľahšie nastupujú škodcovia a choroby stromov.

Druhy drevín: všetky druhy, najmä potom brezy, javory, hraby, jelše, smreky a smrekovce.

Príznaky: okrajové nekrózy listov, zvíjanie listov od okrajov, predčasný opad listov či ihličia postupujúci od koncov konárov smerom dovnútra koruny. Presychanie koruny býva často zreteľné až v roku nasledujúcom po suchu. Zasychanie konárov pri topoľoch a duboch, lúpanie kôry (napr. pri platanoch).

Príčiny poškodenia: akútny stres v dôsledku sucha. Sucho sa v rôznych obdobiach roka prejavuje rôzne: jarné sucho sa prejaví už v tej istej vegetačnej sezóne, dôsledky letného sucha sú zreteľné až v nasledujúcom roku.

Možnosti zámeny: hubové choroby listov, poškodenie imisiami, poškodenie posypovou soľou, nedostatok živín.

Škodlivosť: dochádza ku všeobecnému fyziologickému oslabeniu a redukcii množstva asimilačných orgánov. Pri vysokom strese, predovšetkým pri mladých stromoch, môže dôjsť až k ich odumretiu. Zvyšuje sa atraktívnosť pre sekundárnych hmyzích škodcov.

Ochrana: žiadna. Pri jednotlivých stromoch závlaha. Zrezanie koruny.

Druhy drevín: všetky druhy.

Príznaky: farebné zmeny, deformácie a nekrózy listov a ihlíc.

Nedostatok dusíka: svetlozelené a malé listy, resp. ihlice.

Nedostatok horčíka: žltozelené, neskôr hnednúce listy, žlté nekrózy medzi žilkami.

Nedostatok draslíka: chlorózy, žltnutie listov a nekrózy vychádzajúce od okrajov listov.

Nedostatok fosforu: fialovočervené až modrosivé sfarbenie listov.

Nedostatok železa: citrónovožlté listy, prípadne žltobiele nekrózy čepele medzi žilkami s ostrým ohraničením, žilky ostávajú zelené (chloróza v dôsledku nadbytku vápnika).

Príčiny poškodenia: nedostatok jednej alebo viacerých živín. Aj nadbytok jednotlivých prvkov môže viesť k blokácii príjmu iných.

Možnosti zámeny: poškodenie pesticídmi, herbicídmi, soľou, napadnutie koreňov patógenmi.

Škodlivosť: stúpa náchylnosť na napadnutie chorobami, zakrpatenie rastu.

Ochrana: cielené prihnojenie na základe rozboru listov alebo pôdy.

Druhy drevín: všetky druhy.

Príznaky: žltnutie lístia, resp. ihličia, často pri viacerých súčasne vysadzovaných rastlinách, opuchy a praskliny na kmeni pri jeho základni, chradnutie koruny, náhle odumieranie celých rastlín bez zjavnej príčiny na nadzemnej časti stromu.

Príčiny poškodenia: nedostatočne veľké jamy pri výsadbe, výsadba stromov do brázd namiesto do priestrannejších jám, príliš plytká alebo naopak príliš hlboká výsadba. Pôda použitá na zasypanie jamy nie je dobre prekoreniteľná, čo vedie k tvorbe sekundárneho koreňového systému.

Možnosti zámeny: iné problémy v oblasti koreňov.

Škodlivosť: často sa pridružia sekundárne druhy patógenov, ktorých napadnutie vedie v konečnom dôsledku k odumretiu stromu.

Ochrana: vyvarovať sa chýb pri výsadbe, včasná náprava (vyrovnanie veľkosti koruny s koreňovým systémom rezom koruny), výmena pôdy za kvalitnú alebo jej vylepšenie.

Druhy drevín: všetky druhy.

Príznaky: presvetlenie korún, okrajové nekrózy listov, fyziologické chradnutie ihličia, čiastočné odumieranie korún, drobnolistosť, žltnutie lístia a ihličia.

Príčiny poškodenia: neodborné projektovanie a realizácia stavieb (predovšetkým komunikácií), chýbajúca alebo zlá ochrana stromov, zhutnenie pôdy stavebnými mechanizmami alebo jej navrstvením, uzavretie povrchu pôdy asfaltom či betónom. Nedostatočná výmena plynov a látok v uzavretej pôde.

Možnosti zámeny: poškodenie koreňov pôdnymi hubami, ďalšie biotické a abiotické príčiny.

Škodlivosť: poškodenia tohto typu sa často prejavia až po niekoľkých rokoch, keď pôda schudobnie a poškodí ju minimálna výmena plynov, odumretie pôdnych mikroorganizmov, vyčerpanie živín a nedostatok vody. V dôsledku tohto stavu začnú odumierať korene, časti koruny a neskôr celé stromy.

Ochrana: preventívne: správne plánovanie a realizácia stavieb. Kuratívne: odstránenie uzatváracej vrstvy (asfalt, betón), opatrné odstránenie hornej vrstvy pôdy, jej prevetranie a zabudovanie perforovaných drenáží.

Druhy drevín: všetky druhy.

Príznaky: koreňové nábehy nie sú pre prekrytie pôdou viditeľné. Podľa citlivosti druhu, výšky prekrytia päty kmeňa a zrnitosti pôdy dochádza k presvetleniu koruny, prasklinám v kôre päty kmeňa, roneniu exsudátu a rastu drobných listov.

Príčiny poškodenia: nedostatok vzduchu v priestore päty kmeňa.

Možnosti zámeny: hubové choroby koreňov, predovšetkým podpňovky, ktoré často v dôsledku tohto problému stromy druhotne napádajú.

Škodlivosť: rôzna podľa druhu dreviny. Topole, vŕby a jasene znášajú vyššie prekrytie, buky odumierajú už pri prekrytí o 2 cm (tenká kôra!). K odumieraniu stromov dochádza v dôsledku oslabenia dispozičnými chorobami a škodcami, predovšetkým hubovými chorobami koreňov, a môže k nemu dôjsť až po rade rokov od škodlivého prekrytia koreňov.

Ochrana: ak prekrytie netrvá príliš dlho, pomáha odstránenie navrstvenej pôdy. Zabudovanie vetracích rúrok.

Druhy drevín: všetky druhy.

Príznaky: listnaté stromy: podobné poškodenie ako pri suchu, nekrózy na okrajoch listov, zvíjanie listov od okrajov, sfarbovanie listov do červena, predčasný opad listov.

Ihličnaté stromy: žltnutie až hrdzavenie ihličia a jeho predčasný opad. Po dopade aerosólu zo soľného roztoku dochádza aj k poleptaniu povrchu ihličia. Keďže posypová soľ preniká do hlbších vrstiev pôdy len pomaly, k poškodeniu môže dôjsť aj roky po ukončení jej používania.

Príčiny poškodenia: chloridové soli, posypové materiály rozpúšťajúce sneh.

Možnosti zámeny: poškodenie suchom (viac), poškodenie mrazom, herbicídmi, huby napádajúce lístie, resp. ihličie.

Škodlivosť: všeobecné fyziologické oslabenie, zvyšuje škodlivosť sucha a predisponuje stromy k napadnutiu sekundárnymi škodcami.

Ochrana: výmena pôdy, citlivé hnojenie a závlaha.

Druhy drevín: mnoho druhov, predovšetkým orech vlašský, ovocné stromy, agát biely, buk, duby, jelše, jedle, smreky, duglaska.

Príznaky: odumieranie pukov, poškodenie listov, spomalenie rašenia, chradnutie najmladších letorastov, červenanie lístia a ihličia, neskôr jeho hrdzavenie, odumieranie vegetačných vrcholov a preriedenie korún. Pri smrekoch vyrážajú postranné konáre. Pri duglaskách a jedľiach sú najcitlivejšie koncové puky. Termín rašenia určuje citlivosť na mráz.

Príčiny poškodenia: teploty pod bodom mrazu krátko po vyrašení alebo v období rašenia.

Možnosti zámeny: skakač bukový (viac), pleseň sivá (viac), podkôrny hmyz (viac), piliarka smreková (viac), sypavka duglasky a i.

Škodlivosť: výpadok terminálnych pukov alebo letorastov vedie k náhrade bočnými letorastami a nepravidelnému rastu. Dôsledkom môže byť metlovitosť stromov, presvetlenie korún, drobnolistosť či strata lístia a ihličia. Poškodenie kvetov vedie k redukcii množstva nasadených plodov. Praskliny zvyšujú riziko napadnutia sekundárnymi škodcami a chorobami.

Ochrana: výsadba neskôr rašiacich, prípadne voči mrazu odolnejších druhov stromov. Vyvarovať sa prehnojeniu dusíkom. Obalenie jutovou textíliou, prípadne iná ochrana mladých stromov s jemnou kôrou.

Druhy drevín: všetky druhy.

Príznaky: dlhá trhlina na kmeni v smere vodivých zväzkov, väčšinou na južnej (juhovýchodnej, juhozápadnej) strane kmeňa, sčasti trhliny vychádzajú z miest nasadenia konárov na kmeni. Symptómy sa objavujú v zime a na jar.

Príčiny poškodenia: mrazy v kombinácii s intenzívnym slnečným žiarením.

Možnosti zámeny: rastové trhliny, trhliny v dôsledku prílišného mechanického namáhania kmeňa vetrom.

Škodlivosť: mrazové trhliny väčšinou dobre zarastú závalom, môže však dôjsť k infekcii hubami, ktoré stromy napádajú ranami.

Ochrana: preventívny náter pigmentovanou farbou.

Ako strom zimu prečká, závisí od polohy, odrody, pôdy aj od toho, v akom stave do zimy vstúpil. Najviac škodia dlhé silné holomrazy bez snehu a striedanie odmäku a mrazu v druhej polovici zimy, keď drevo po teplých dňoch stratí otužilosť.

• Vyzreté drevo. Letorasty, ktoré do jesene nezdrevnatejú, namŕzajú prvé. Po auguste nehnojte dusíkom. Vo vlhkom lete, keď stromy rastú dlho, pomôže dostatok draslíka.
• Vlaha pred zimou. Počas suchej jesene dreviny pred zamrznutím pôdy výdatne zalejte, hlavne vždyzelené (tisy, tuje, rododendrony, krušpán). Odparujú vodu aj v zime za slnečných dní, a keď ju zo zamrznutej pôdy nedostanú, listy a ihličie zhnednú. Takéto zimné sucho sa často zamieňa s mrazom.
• Korene a koreňový krčok. Citlivé kry a mladé stromčeky prihrňte pri päte zeminou alebo kompostom a prikryte suchým lístím a čečinou. Hrubá uľahnutá vrstva lístia alebo nepriedušná fólia však škodí. Vždyzelené rastliny pritieňte čečinou; sneh nahrnutý ku koreňom dobre izoluje.
• Poloha. V mrazových kotlinách sú mrazy silnejšie a trvajú dlhšie (mrazová kotlina). Chúlostivé druhy, ako broskyne a marhule, tam nesaďte.

Na čo ďalšie myslieť pred zimou, zhŕňa článok príprava záhrady na zimu.

Korene ovocných stromov sú na mráz citlivejšie ako koruna. Korene jabloní a ríbezlí zamrznú asi pri −15,5 °C, broskýň pri −10,5 °C a hrušiek už okolo −9 °C. Ľahké priepustné pôdy premŕzajú hlbšie ako ťažké. Už slabá vrstva snehu chráni pôdu aj korene pred silným premrznutím. Odolnosť koruny podľa druhov zhŕňa článok ovocné rastliny v záhrade.

• Kto namŕza najviac. Stromy na zamokrenej pôde a stromy prehnojené dusíkom, ktoré rástli dlho do jesene a majú nevyzreté drevo. Všestranná výživa a dostatok draslíka pomáhajú letorastom vyzrieť.
• Neprihŕňajte pôdu ku kmeňu na úkor koreňov. Keď sa pri jesennom okopávaní zhŕňa ornica od koreňov ku kmienku, zostane nad koreňmi tenšia vrstva zeminy a v holomraze ľahšie zamrznú, zvlášť pri stromoch na podpníkoch citlivých na mráz. Lepšie je pôdu pod korunou zamulčovať.
• Ako spoznať namrznuté drevo. Mrazy pod −20 °C poškodzujú lyko menej odolných druhov, teda broskýň, marhúľ, hrušiek, orechov a mandľovníkov, najčastejšie po vlhkej teplej jeseni alebo po prudkom ochladení po odmäku koncom zimy. Pod kôrou zdravého konára je lyko svetlé, namrznuté zhnedne. Konáre potom počas jari a leta odumierajú.
• Rez po mraze. Poškodené konáre skráťte až do zdravého dreva. Po hlbšom reze vyraší veľa letorastov, ktoré treba včas prebrať, inak koruna zhustne.

Mladý stromček, ktorý niekoľko rokov len prežíva, robí krátke prírastky a predčasne nasadzuje kvety, býva oslabený jednou z týchto príčin: slabé alebo namrznuté korene, sucho, nedostatok živín, únava pôdy po starom strome, výsadba bez rezu korunky alebo škodcovia na koreňoch, napríklad hraboše. Najprv odstráňte príčinu a stromček prihnojte kompostom alebo organickým hnojivom. Potom korunku hlboko zrežte, pokojne až do starého dreva. Vyrastú z nej nové silné výhonky, z ktorých korunku vychováte znova.

Druhy drevín: rôzne druhy listnatých drevín, predovšetkým kôstkoviny rodu Prunus (čerešne, slivky, marhule, broskyne a i.)

Príznaky: z konárov či kmeňa vyteká jantárovo sfarbená, gumovitá hmota.

Príčiny poškodenia: klejotok je nešpecifická reakcia na biotické aj abiotické faktory. Dochádza pritom k zvýšeniu priepustnosti rôznych pletív, predovšetkým najmladšieho dreva. Častými príčinami sú: mráz, narušenie vodného režimu, bakteriálne infekcie (Pseudomonas syringae a P. morsprunorum, predovšetkým v suchých rokoch), hubové choroby (napr. podpňovky), ako aj poranenia všetkého druhu.

Možnosti zámeny: nepravdepodobné. Azda rôzne ronenie miazgy, v tom prípade však vytekajúca miazga nemá gumovitú konzistenciu.

Škodlivosť: silný klejotok môže spôsobiť odumieranie konárov, častí koruny aj celých mladých stromov.

Ochrana: kuratívne opatrenia: zrezanie klejotokom postihnutých konárov a ošetrenie rezných rán.

Preventívne opatrenia: nevysadzovať náchylné druhy vo vlhkých lokalitách a mrazových kotlinách, nezavlažovať postrekom a vyvarovať sa akéhokoľvek poranenia stromov.

Druhy dreviny: rôzne druhy listnatých stromov, najčastejšie hrab, breza a buk.

Príznaky: na jar prevažne z „vešiakov“ alebo bázy kmeňa vyteká mliečne ružový až oranžovočervený sliz, ktorý pokrýva veľké plochy kôry.

Patógen: v podstate nejde o patogénneho činiteľa. Pri poranených stromoch môže na jar vysoký miazgový tlak v cievnych zväzkoch viesť k silnému vylučovaniu miazgy. Charakteristické sfarbenie spôsobuje spoločenstvo niektorých druhov baktérií a kvasiniek, ktoré ju osídľujú.

Možnosti zámeny: vzhľadom na charakteristické sfarbenie sotva zameniteľné.

Škodlivosť: žiadna.

Ochrana: nie je potrebná.

Druhy drevín: ihličnany aj listnáče, mimoriadne významné pri jaseňoch, buku, pajaseni (Ailanthus) a ľaliovníku (Liliodendron).

Príznaky: žlté, chlorotické alebo načervenalé drobné škvrnky, tzv. bronzové sfarbenie hornej strany listov, pričom žilky ostávajú zelené. Dolná strana listov ostáva dlhší čas bez zreteľnej zmeny farby. Neskôr sa aj spodná strana sfarbuje do tmavých odtieňov. Listy, ktoré boli priamo zatienené vyššie stojacimi listami, zmenu farby nevykazujú (tieňový efekt). Staršie listy vykazujú intenzívnejšie symptómy poškodenia – s rastúcou dobou expozície intenzita symptómov stúpa.

Príčiny poškodenia: prízemný ozón, predovšetkým pri dlhodobejšom slnečnom počasí na jar. V Európe sa prejavuje najmä v stredomorskej klimatickej oblasti a v oblastiach s intenzívnym priemyslom.

Možnosti zámeny: škvrny spôsobené mikromycétami (predovšetkým v raných fázach ochorenia), poškodenie cicavým hmyzom – pozri cikádky (viac), škvrny a bodkovanie spôsobené inými faktormi – napr. fytotoxicita pesticídov, nedostatok niektorých živín.

Škodlivosť: v Európe zatiaľ nedochádza k masívnemu pôsobeniu tohto faktora. Doteraz reagujú len citlivé druhy stromov, pri ktorých už nízke koncentrácie ozónu spôsobujú poškodenie listov. Neznáme sú dlhodobé dopady tohto poškodenia, ako aj kombinácie s inými patogénnymi faktormi.

Ochrana: nie je možná.

Druhy drevín: všetky.

Príznaky: povrch ihličia či listov je poleptaný. Sfarbenie listov prechádza od žltej cez červenú k hnedej, poškodené bývajú aj puky. Pri poškodení rastovými herbicídmi dochádza k deformáciám letorastov.

Príčiny poškodenia: použitie príliš vysokých koncentrácií pesticídov, úlet alebo iné nevhodné použitie herbicídov.

Možnosti zámeny: mráz, napadnutie hubovými chorobami, poškodenie imisiami či soľou.

Škodlivosť: stromy tomuto poškodeniu väčšinou odrastú, po zásahu totálnymi herbicídmi môže dôjsť k odumretiu poškodených stromov.

Ochrana: zaistiť optimálne zásobovanie vodou.

Aj povolený prípravok môže strom poškodiť, keď sa použije v nevhodnom čase alebo na citlivú odrodu. Príznaky sa ľahko zamenia s mrazom alebo hubovou chorobou:

• Zimný prípravok po rašení. Olejové a ďalšie prípravky určené na holé drevo popália rašiace listy a kvety a zabrzdia vývoj.
• Meď vo vegetácii. Pri citlivých odrodách jabloní a hrušiek, pri broskyniach a niekedy aj pri višniach, čerešniach a slivkách zostávajú listy drobné a zakrpatené, s hnedými okrajmi a špičkami; na plodoch vzniká hrdzavosť.
• Síra v horúčave. Nad 25 °C v tieni a na prudkom slnku robí síra hnedé škvrny na listoch aj plodoch. Citlivé sú niektoré odrody jadrovín, kôstkoviny, egreš, ríbezle a maliny.
• Oslabený strom a nevhodná chvíľa. Riziko rastie pri stromoch oslabených suchom alebo chorobou, hneď po dlhom daždi, keď sú listy nasiaknuté, pri rastlinách v tieni a pri opakovaní postrekov v krátkych intervaloch alebo vo vyššej koncentrácii, než uvádza etiketa.

Často sa tvrdí, že za slnka popália listy aj kvapky čistej vody, pretože fungujú ako lupa. Pokusy ukázali, že na bežných hladkých listoch k tomu nedochádza; riziko je len pri husto chlpatých listoch, na ktorých si kvapky držia guľatý tvar. Postrek prípravkom je iný prípad, pri ňom horúčava a ostré slnko popálenie skutočne zvyšujú. Odrody citlivé na meď a síru uvádzajú články múčnatka jabloňová, jabloň a hruška.

Druhy drevín: všetky druhy, predovšetkým listnáče so slabou kôrou a kry.

Príznaky: sivohnedé sfarbenie dolnej časti kmeňa, trhliny v kôre, svetlohnedé nepravidelné nekrózy na okrajoch listov, predovšetkým tých, ktoré sú blízko pri zemi.

Príčiny poškodenia: psy (predovšetkým samce).

Možnosti zámeny: iné poškodenie naleptaním (viac), mráz (viac), zahrnutie päty kmeňa (viac)

Škodlivosť: prehnojenie, resp. otrava dusíkom. Zrútenie rovnováhy živín, poleptanie listov a kôry, poškodenie mykoríznych húb a jemných vlásočnicových koreňov.

Ochrana: použitie ochrannej fólie alebo náteru na dolnú časť kmeňa, predovšetkým pri mladých stromoch. Aplikácia kôrového mulča, ktorý tlmí účinky moču pri päte stromov. Mulč sa musí pravidelne vymieňať. Výmena pôdy.

Samostatne popisujeme mechanické poškodenie kôry (kosačky, krovinorezy, autá, úväzy) a poškodenie bleskom.

Zdroje fotografií

• Poškodenie suchom: alisdare1, CC BY-SA 2.0, zdroj
• Chyby pri výsadbe: Karen Roe, CC BY 2.0, zdroj
• Klejotok: Rosser1954, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Červený miazgotok: frankieleon, CC BY 2.0, zdroj
• Poškodenie ozónom: Michał Długosz, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Psí moč: neznámy autor, CC BY-SA 4.0, zdroj