Dormancia semien: ako stimulovať klíčenie a regulovať rast rastlín
Semená rady rastlín neklíčia hneď po zbere – ide o prirodzený odpočinok, teda dormranciu. Zistite, ako ju prekonať stratifikáciou, giberelinmi alebo namáčaním osiva, a kedy naopak rašenie zadržať.
Čo je dormancia semien a prečo rastliny neklíčia hneď po zbere
POVZBUDZOVANIE A ZADRŽIAVANIE KLÍČENIA A RASTU (STIMULÁCIA A RETARDÁCIA)
STIMULÁCIA KLÍČENIA A RASTU
Semená niektorých druhov rastlín neklíčia bezprostredne po zbere. Je to účelné „zariadenie“. Zabraňuje totiž tomu, aby klíčiace rastliny neboli poškodené počas zimy, ako by sa stalo, keby hneď na jeseň za priaznivých vonkajších podmienok došlo k vyklíčeniu semien. Semená môžu byť po zbere v stave odpočinku (dormancia). Dormancia semien má mnoho paralel s dormanciou púčikov.
U niektorých druhov rastlín odznie odpočinok v suchých semenách či plodoch počas niekoľkých týždňov po zbere. Platí to napríklad pre väčšinu odrôd ozimnej pšenice, jarného jačmeňa a pre semená rady burinových druhov (napr. čistec ročný, ovos hluchý a ďalšie). U burín je výstup z odpočinku spravidla postupný, čím sa niektoré buriny stávajú zvlášť „húževnatými“, pretože niektoré ich semená sú schopné vyklíčiť aj po niekoľkých rokoch. Odpočinok tu súvisí s vysokým obsahom auxínu, prípadne kyseliny abscisovej (ABA). Aplikáciou giberelinov na semená je možné tento odpočinok skrátiť, príp. úplne zrušiť.
Stratifikácia drevín: ako prekonať hlboký odpočinok semien chladom
U drevín má odpočinok semien väčšinou inú povahu. Tu je potrebné, aby semená (prípadne plody) nabobtali vo vode a potom boli po určitú dobu vystavené chladu. Tomuto opatreniu hovoríme stratifikácia. Má mnoho podobných čŕt s jarovizáciou. Počas stratifikácie dochádza k aktivácii enzýmov, ktoré odbúrajú inhibičné látky, pričom postupne dochádza k aktivácii giberelinov a cytokininov.
Stimulácia klíčenia: namáčanie osiva a použitie rastových regulátorov
Už od čias objavenia rastových regulátorov sa datujú aj snahy povzbudzovať (stimulovať) klíčenie semien, ktoré nie sú v stave pokoja. Vždy lákala možnosť nabobtnať semená pred vyklíčením v roztoku niektorého z rastových regulátorov, urýchliť rast rastlín a tak prípadne aj zvýšiť úrodu. Dosiahnuté výsledky však značne kolíšu (veľa závisí od individuálnej životnosti osiva aj od podmienok meteorologických a pôdnych).
Pozitívne výsledky sa dosiahli hlavne u koreňovej zeleniny po nabobtnání (máčaní) osiva (napr. po dobu 24 hodín) v roztoku IBA a kyseliny nikotínovej (50 mg.l⁻¹). Tu sa však pozitívne uplatňuje už samotné máčanie osiva vo vode. Ním sa totiž vyplaví zábrané (inhibičné) látky, na ktoré sú zvl. nažky mrkvy a petržlenu veľmi bohaté. Aj obilky pšenice nabobtnané vo vode a potom vysušené klíčia rýchlejšie ako obilky suché, ktoré pred výsevom nabobtnané neboli. Súvisí to pravdepodobne nielen s vyplavením inhibičných látok, ale aj so zahájením biochemických pochodov, ku ktorým dochádza počas bobtnania, hlavne so začiatkom enzymatickej činnosti (aktivity).
Za účelom urýchleného sladovania jačmeňa možno nabobtnať obilky jačmeňa v roztoku giberelínu. Ním je možné aj zosilniť rast kvetných stonkov napr. u cyklámen a dosiahnuť tak lepšie využitie na rezanie. Aj postrek roztokom giberelínu na vyklíčený porast strukovinoobilnej zmeski nápadne urýchli rast rastlín.
Za perspektívne sa považuje použitie rastových regulátorov (príp. v zmesi s mikroprvkami, napr. bórom alebo mangánom) na semenné kultúry, teda kultúry určené na zber osív. Postrek je potrebné vykonať ešte pred dozretím semien. Tak vzniká možnosť zbierať životaschopnejšie osivo, z ktorého potom vyrastajú aj vitálnejšie rastliny schopné poskytovať lepšiu úrodu.
Retardácia rašenia: ako spomaliť rast ovocných drevín a zemiakov
ZADRŽIAVANIE (RETARDÁCIA) RAŠTENIA A RASTU
V niektorých prípadoch je potrebné zabrániť nežiaducemu rašteniu. Postrekom ovocných drevín roztokmi rastových regulátorov auxínovej povahy vo vyšších koncentráciách (napr. roztokom IAA alebo NAA 100-200 mg.l⁻¹) v priebehu augusta možno oddialiť vykvitanie týchto drevín na budúcu jar asi o desať dní. Tak je možné zabrániť poškodeniu kvetov neskorými jarnými mrazmi.
U zemiakov boli vyskúšané aplikácie retardantov, napr. maleínhydrazidu (MH) za účelom zabránenia nežiaducemu rašteniu počas zimy uskladnených hľúz.
Aj u iných druhov rastlín boli skúšané aplikácie MH. U tulipánov pestovaných na zber cibuľ môže MH zabrániť nežiaducej tvorbe kvetov, u parkových trávnikov a živých plotov zadrží nežiaduci rast atď. Z hygienického hľadiska (MH je mitotický jed) to nie sú aplikácie odporúčané zvlášť u zemiakov.
V niektorých krajinách sa však dosiahli pozitívne a z hygienického hľadiska prijateľné skúsenosti pri aplikácii retardantu paclobutrazolu. Používa sa najmä na postriek ovocných drevín, aby sa spomalil predlžovací rast výhonkov, podnietilo sa ich väčšie vetvenie, a tak sa dosiahlo väčšie nasadenie kvetov a plodov. V obchode bol paclobutrazolový preparát Cultar.
Chlorcholínchlorid a auxínové herbicídy: regulácia rastu obilnín a ničenie buriny
Značné využitie v praxi sa dočkala retardačná látka chlorcholínchlorid (CCC). Túto látku obsahuje napríklad preparát Retacel. Po postreku porastu ozimnej pšenice sa dosiahne kratšieho a pevnejšieho stebla, čím sa zabráni poliehaniu rastlín. Účinok je zvlášť nápadný u porastov pohnojených vysokými dávkami dusíka. Ani tieto aplikácie však nemožno považovať z hygienického a ekologického hľadiska za žiaduce!
Niektoré rastové regulátory vo vyšších koncentráciách nielen spomalia rast rastlín, ale sú schopné ich aj zničiť. Využíva sa tu skutočnosť, že na auxín sú podstatne citlivejšie rastliny dvojklíčnolistové ako jednoklíčnolistové. Možno preto auxínovými regulátormi (napr. kyselinou 2,4-dichlórfenoxyoctovou) zničiť dvojklíčnolistové buriny (napr. horčicu alebo rumančeka) v kultúre jednoklíčnolistových rastlín (napr. obilnín).