Dormancia semien: ako stimulovať klíčenie a regulovať rast rastlín
Zistite, čo je dormancia semien, ako funguje stratifikácia drevín, ako namáčaním osiva urýchliť klíčenie a kedy použiť retardanty na kontrolu rastu rastlín.
Dormancia semien: ako stimulovať klíčenie a regulovať rast rastlín
Semená mnohých rastlín neklíčia hneď po zbere – ide o prirodzený odpočinok čiže dormanciu. Zistite, ako ju prekonať stratifikáciou, giberelínmi alebo namáčaním osiva a kedy naopak rašenie zadržať.
Čo je dormancia semien a prečo rastliny neklíčia hneď po zbere
PODPORA A ZADRŽIAVANIE KLÍČENIA A RASTU (STIMULÁCIA A RETARDÁCIA)
STIMULÁCIA KLÍČENIA A RASTU
Semená niektorých druhov rastlín neklíčia bezprostredne po zbere. Je to účelné „zariadenie“. Bráni totiž tomu, aby klíčiace rastliny boli počas zimy poškodené, ako by sa stalo, keby hneď na jeseň za priaznivých vonkajších podmienok došlo k vyklíčeniu semien. Semená môžu byť po zbere v stave odpočinku (dormancie). Dormancia semien má veľa spoločného s dormanciou púčikov.
Pri niektorých druhoch rastlín odznie odpočinok v suchých semenách či plodoch počas niekoľkých týždňov po zbere. Platí to napríklad pre väčšinu odrôd ozimnej pšenice, jarného jačmeňa a pre semená viacerých burinových druhov (napr. čistec ročný, ovos hluchý a ďalšie). Pri burinách je výstup z odpočinku spravidla postupný, čím sa niektoré buriny stávajú zvlášť „húževnatými“, pretože niektoré ich semená sú schopné vyklíčiť aj po niekoľkých rokoch. Odpočinok tu súvisí s vysokým obsahom auxínu, prípadne kyseliny abscisovej (ABA). Aplikáciou giberelínov na semená možno tento odpočinok skrátiť, príp. celkom zrušiť.
Stratifikácia drevín: ako prekonať hlboký odpočinok semien chladom
Pri drevinách má odpočinok semien väčšinou inú povahu. Tu je potrebné, aby semená (prípadne plody) napučali vo vode a potom boli istý čas vystavené chladu. Toto opatrenie nazývame stratifikácia. Má veľa spoločných čŕt s jarovizáciou. Počas stratifikácie dochádza k aktivácii enzýmov, ktoré odbúrajú inhibičné látky, pričom postupne dochádza k aktivácii giberelínov a cytokinínov.
Stimulácia klíčenia: namáčanie osiva a použitie rastových regulátorov
Už od čias objavu rastových regulátorov sa datujú aj snahy podporovať (stimulovať) klíčenie semien, ktoré nie sú v stave odpočinku. Vždy lákala možnosť nechať semená pred vyklíčením napučať v roztoku niektorého z rastových regulátorov, urýchliť rast rastlín a tak prípadne aj zvýšiť úrodu. Dosiahnuté výsledky však značne kolíšu (veľa závisí od individuálnej životnosti osiva aj od meteorologických a pôdnych podmienok).
Pozitívne výsledky sa dosiahli najmä pri koreňovej zelenine po napučaní (namáčaní) osiva (napr. počas 24 hodín) v roztoku IBA a kyseliny nikotínovej (50 mg.l⁻¹). Tu sa však pozitívne uplatňuje už samotné namáčanie osiva vo vode. Ním sa totiž vyplavia zábranné (inhibičné) látky, na ktoré sú najmä nažky mrkvy a petržlenu veľmi bohaté. Aj obilky pšenice napučané vo vode a potom vysušené klíčia rýchlejšie než suché obilky, ktoré pred výsevom napučať nenechali. Súvisí to zrejme nielen s vyplavením inhibičných látok, ale aj so začatím biochemických pochodov, ku ktorým dochádza počas napučiavania, hlavne so začiatkom enzymatickej činnosti (aktivity).
Na účely urýchleného sladovania jačmeňa možno obilky jačmeňa nechať napučať v roztoku giberelínu. Ním možno tiež zosilniť rast kvetných stoniek napr. pri cyklámene a dosiahnuť tak lepšie využitie na rez. Aj postrek roztokom giberelínu na vyklíčený porast strukovinovo-obilnej miešanky nápadne urýchli rast rastlín.
Za perspektívne sa považuje použitie rastových regulátorov (príp. v zmesi s mikroprvkami, napr. bórom alebo mangánom) na semenné kultúry, teda kultúry určené na zber osiva. Postrek treba vykonať ešte pred dozretím semien. Tak vzniká možnosť zbierať životaschopnejšie osivo, z ktorého potom vyrastajú aj vitálnejšie rastliny schopné poskytnúť lepšiu úrodu.
Retardácia rašenia: ako spomaliť rast ovocných drevín a zemiakov
ZADRŽIAVANIE (RETARDÁCIA) RAŠENIA A RASTU
V niektorých prípadoch treba zabrániť nežiaducemu rašeniu. Postrekom ovocných drevín roztokmi rastových regulátorov auxínovej povahy vo vyšších koncentráciách (napr. roztokom IAA alebo NAA 100-200 mg.l⁻¹) v priebehu augusta možno asi až o desať dní oneskoriť kvitnutie týchto drevín v nasledujúcu jar. Tak možno zabrániť poškodeniu kvetov neskorými jarnými mrazmi.
Pri zemiakoch sa vyskúšali aplikácie retardantov, napr. maleínhydrazidu (MH), s cieľom zabrániť nežiaducemu rašeniu hľúz uskladnených cez zimu.
Aj pri iných druhoch rastlín sa skúšali aplikácie MH. Pri tulipánoch pestovaných na zber cibule môže MH zabrániť nežiaducej tvorbe kvetov, pri parkových trávnikoch a živých plotoch zadrží nežiaduci rast atď. Z hygienického hľadiska (MH je mitotický jed) to nie sú odporúčané aplikácie, najmä nie pri zemiakoch.
V niektorých krajinách sa však pri aplikácii retardantu paklobutrazolu dosiahli pozitívne a z hygienického hľadiska prijateľné skúsenosti. Používa sa najmä na postrek ovocných drevín, aby sa zabrzdil predlžovací rast letorastov, podnietilo sa ich väčšie rozkonárenie, a tak sa dosiahla väčšia násada kvetov a plodov. V obchode bol paklobutrazolový prípravok Cultar; dostupnosť konkrétnych prípravkov sa však mení, preto sa vždy riaďte aktuálnym registrom prípravkov na ochranu rastlín ÚKSÚP.
Chlórcholínchlorid a auxínové herbicídy: regulácia rastu obilnín a ničenie burín
Značného využitia v praxi sa dočkala retardačná látka chlórcholínchlorid (CCC). Túto látku obsahuje napríklad prípravok Retacel. Po postreku porastu ozimnej pšenice sa dosiahne kratšie a pevnejšie steblo, čím sa zabráni poliehaniu rastlín. Účinok je zvlášť nápadný pri porastoch pohnojených vysokými dávkami dusíka. Ani tieto aplikácie však nemožno z hygienického a ekologického hľadiska považovať za žiaduce!
Niektoré rastové regulátory vo vyšších koncentráciách nielen zabrzdia rast rastlín, ale sú schopné ich aj zničiť. Využíva sa tu skutočnosť, že na auxín sú podstatne citlivejšie dvojklíčnolistové rastliny než jednoklíčnolistové. Auxínovými regulátormi (napr. kyselinou 2,4-dichlórfenoxyoctovou) preto možno zničiť dvojklíčnolistové buriny (napr. horčicu alebo ohnicu) v kultúre jednoklíčnolistových rastlín (napr. obilnín).
