Cyklámen (Cyclamen): pestovanie izbových aj záhradných druhov

Kvitnúca črepníková rastlina alebo drobná záhradná trvalka

Stanovište: v byte svetlé, v záhrade tienisté
Výška: do 30 cm
Doba kvitnutia: rôzna v priebehu roka
Množenie: výsevom a delením hľúz

Cyklámen patrí k najobľúbenejším kvitnúcim črepníkovým rastlinám, ktoré sa predávajú vo veľkých množstvách. Menej známe, ale rovnako pôvabné, sú záhradné cyklámeny. Všetky cyklámeny vytvárajú sploštenú hľuzu, z ktorej vyrastajú dlhé stopky srdcovitých listov. Nad listami vyčnievajú kvety s dozadu zahnutými korunnými lupienkami.

Cyklámeny patria do čeľade prvosienkovitých (Primulaceae) a ich domovom sú horské lesy na juhu strednej Európy a vo východnom Stredomorí.

Ponuka cyklámenov v kvetináčoch je veľmi pestrá. Na trh stále prichádzajú nové odrody s lákavejšími farbami a tvarmi kvetov, s ozdobnejšou kresbou na listoch a tiež rastliny v miniatúrnej podobe. Cyklámeny však majú svoje osobitné nároky a bez ich uspokojenia sa nedá počítať s pestovateľským úspechom.

Izbový cyklámen potrebuje vždy svetlé, vzdušné a chladné miesto. V žiadnom prípade mu nesvedčí bežná izbová teplota ani prílišné kolísanie teploty. Kvitnúci cyklámen vyžaduje výdatnú zálievku (nie na hľuzu) a prihnojovanie každý druhý týždeň. V okolí rastliny je žiaduci vlhkejší vzduch, rosenie kvitnúcich rastlín však možné nie je. Dobrú službu urobí elektrický zvlhčovač vzduchu, pomáha aj vlhčená rašelina, do ktorej sa zapustí kvetináč s cyklámenom.

Zvädnuté kvety a listy sa šklbnutím vytrhávajú z hľuzy. Po odkvitnutí, väčšinou v máji až júni, sa rastlina zalieva čoraz menej a nehnojí sa. Listy zaschnú a rastlina prejde do rastového pokoja. Do začiatku septembra sa zalieva len tak málo, aby sa hľuza nescvrkla. Potom sa hľuza zasadí do čerstvého substrátu a pripraví sa na obnovený rast.

Záhradné cyklámeny potrebujú priepustnú piesočnatohlinitú pôdu s dostatkom humusu na polotienistom mieste. Žiadne susedné rastliny im nesmú brániť v raste. V chladnejších polohách sa osvedčuje zimná prikrývka z čečiny. Vonkajšie cyklámeny sa rozširujú samovýsevom.

• Celokrajné odrody – veľké kvety v mnohých farbách; najznámejšia je ‚Leuchtfeuer‘
• Strapkaté odrody – okraje korunných lupienkov sú jemne zarezávané
• Plnokveté odrody – plné kvety; známe sú ‚Mauve‘ a ‚Vermillon‘
• Odrody Cristata – korunné lupienky s hrebienkovitým okrajom; pestujú sa zriedka
• Odrody Rokoko – značne zvlnené a strapkaté korunné lupienky
• Odrody Victoria – dvojfarebné, s výrazným očkom a s odlišným sfarbením okrajov korunných lupienkov
• Odrody Wellensiek – malé voňavé kvety, najznámejšia je ‚Sonja‘

Ako izbové cyklámeny, ktoré kvitnú od neskorej jesene do jari, sa najčastejšie pestujú hybridy Cyclamen persicum. Šľachtitelia týchto cyklámenov sa stále snažia vytvárať nové odrody a darí sa im to.

Dnes sú cyklámeny s kvetmi malými aj veľkými, hladkými aj strapkatými, s kvetmi bielymi, pastelovo sfarbenými aj sýto červenými, voňavými. Zaujímavé sú aj miniatúrne cyklámeny.

Medzi záhradnými cyklámenmi je mnoho pekných druhov, ktoré tvoria spravidla menšie rastliny než izbové cyklámeny.

• Cyclamen cilicium z Anatólie (kvitne v septembri až októbri) je citlivý na mráz, musí sa na zimu prikryť.
• Cyclamen coum (kvitne v marci a v apríli) môže mať kvety biele, nežne ružové alebo červené.
• Cyclamen hederifolium (kvitne v auguste až novembri) má listy podobné brečtanu.
• Cyclamen libanoticum z Libanonu kvitne na jeseň (v septembri až novembri).
• Cyclamen purpurascens (kvitne v júli až septembri) je krásny druh so striebristo mramorovanými listami, avšak jedovatý.
• Cyclamen repandum (kvitne v marci až máji) je chúlostivý a spoľahlivejšie prezimuje v studenom skleníku.

Záhradné druhy sa hodia pod listnaté stromy a na polotienisté miesta v skalke, kde kvitnú v čase, keď je zvyšok záhona prázdny — Cyclamen coum na jar, Cyclamen purpurascens v lete a Cyclamen cilicium či libanoticum až na jeseň. Vysadením niekoľkých druhov vedľa seba sa dá pokryť takmer celá sezóna.

Najcitlivejší z uvedených druhov je Cyclamen repandum — vonku vydrží len v teplejších polohách a spoľahlivejšie prezimuje v studenom skleníku.

Pri cyklámene je hnojenie celé postavené na jeho ročnom rytme. Kvitnúca rastlina sa prihnojuje každý druhý týždeň, a to zálievkou k okraju kvetináča — nikdy nie na hľuzu, tá by mohla zhniť. Po odkvitnutí sa hnojenie úplne zastaví a zálievka sa obmedzuje, kým listy nezaschnú a rastlina neprejde do pokoja. Znovu sa začína až po zasadení hľuzy do čerstvého substrátu na začiatku septembra. Záhradné druhy si vystačia s humóznou pôdou a slabým prihnojením na jar. Postup pre rastliny za oknom zhŕňa Hnojenie izbových rastlín; pomery pre zálievku nájdete v dávkovaní.

Kúpiť Hnojík v katalógu Dávkovanie a použitie

Najčastejšie kvôli teplu. Cyklámen chce svetlé, vzdušné a chladné miesto — bežná izbová teplota mu nesvedčí, rovnako ako jej kolísanie. Druhou príčinou býva zálievka na hľuzu namiesto k okraju kvetináča.

Od mája do júna sa zalieva čoraz menej a prestáva sa hnojiť. Listy zaschnú a rastlina prejde do rastového pokoja. Do začiatku septembra sa zalieva len toľko, aby sa hľuza nescvrkla, potom sa zasadí do čerstvého substrátu.

Výdatne, ale nikdy nie na hľuzu — voda patrí k okraju kvetináča alebo do podmisky. Kvitnúce rastliny sa navyše nerosia; vlhkosť vzduchu sa rieši zvlhčovačom alebo vlhkou rašelinou okolo kvetináča.

Záhradné druhy áno. Potrebujú priepustnú piesočnatohlinitú pôdu s humusom na polotienistom mieste a v chladnejších polohách zimnú prikrývku z čečiny. Izbové hybridy Cyclamen persicum vonku neprezimujú.

Cyclamen purpurascens jedovatý je. Pri cyklámenoch je vo všeobecnosti jedovatá predovšetkým hľuza, preto je lepšie mať rastlinu mimo dosahu detí a domácich zvierat.