Čo urobiť pre to, aby jar požehnala aj vašej záhrade

Keď je nám, ľuďom vonku zima, presunieme sa domov, do tepla. Z teplého bytu sa naopak môžeme ísť nadýchnuť do chladivého tieňa záhrady či lesa. Rastliny túto možnosť voľby nemajú a je na nás, ľuďoch, ktorí od nich chceme, aby sa krásne zelenali, kvitnuli a tiež plodili, aby sme im zabezpečili podmienky, v ktorých sa im bude dobre dariť a následne tak najpravdepodobnejšie budú napĺňať naše očakávania.

Predjar a jar je obdobím, keď už v myšlienkach vidíme svoju záhradu krásne zelenú, plnú kvitnúcich rastlín a tiež, ako inak, bohato plodiacu zdravú zeleninu a ovocie. Všetko presne také, aké je vyobrazené na vrecúškach so semenami alebo v katalógoch záhradníctva.  Medzi tým chcieť byť záhradníkom a stať sa ním naozaj, je však cesta, ktorá môže byť dlhá a spletitá, lemovaná mnohými omylmi a neúspechmi, danými neskúsenosťou. To, čo sa jedným javí ako jednoduchá rovnica – zasadím, vyrastie a zberiem – je pre iných rovnicou o mnohých neznámych. Čo zasadiť práve v mojej záhrade? Koľko a kedy ideálne? Hnojiť? Čím, ako a v akom množstve? Ako sa o rastliny starať počas ich životného cyklu? Skrátka veľa otázok, na ktoré potrebujeme poznať odpoveď ešte predtým, než prvýkrát zanorím ruky do hliny.

Sadenie

Jednotlivé skupiny rastlín vyžadujú špecifické podmienky, ktoré sa oplatí rešpektovať. Iné vyžadujú tie jednoročné – letničky, iné tie dvojročné alebo trvalky, špecifickú dobu sadenia majú cibuľoviny a iné zase zelenina, kde rozlišujeme tú, ktorá znesie ľahký mráz a sadí sa už od marca či apríla, a potom druhy, ktorým mráz škodí, a tak je nevyhnutné ich sadiť až po „ľadových mužoch“ v polovici mája.

Zo semena alebo predpestované?

Dobré a poučné je si vlastnú sadbu predpestovať zo semien. Rastlinku tak máte pod kontrolou od samého začiatku, keď jej dáte dobré podmienky na vyklíčenie a prvotný rast – vodu, teplo a svetlo. Ideálnym miestom na predpestovanie či už kvetín alebo zeleniny je okenný parapet, pre tých pokročilejších potom zimná záhrada či skleník, v ktorom ju potom môžete aj pestovať. Je tam chránená pred nepriaznivým počasím a výsev tam je možné vykonať až o niekoľko týždňov skôr než na vonkajší záhon. Vyššia teplota, ktorú vie toto „chránené bývanie“ zabezpečiť, umožní pestovanie teplomilnej zeleniny, ako sú uhorky, papriky, paradajky aj tam, kde by voľne na záhone nikdy rásť nemohla. Vzhľadom na rýchlejší rast zeleniny v skleníku by ste tiež mali dbať na pravidelné hnojenie. Rovnako nevyhnutné je aj pravidelne kontrolovať, či rastliny nie sú napadnuté škodcami alebo netrpia chorobami, ktoré sa v skleníku rýchlo šíria, ale o to rýchlejšie a úspešnejšie sa s nimi dá bojovať.

Otužiť a vysadiť za vhodných podmienok

Rastliny, ktoré si predpestujete, či už na okennom parapete alebo v práve spomínanom skleníku, je potrebné pred výsadbou do záhona aspoň pár dní otužiť na mieste chránenom pred prudkým jarným slnkom, aby pre ne prechod do úplne iných podmienok nebol osudový. Uistite sa preto, že jednak rozdiel medzi teplotou v skleníku a vonku nie je príliš veľký a tiež ich hneď nevystavujte slnku, ktoré môže ich listy popáliť. Na sadenie do záhona sú ideálne podmienky, keď je zamračené, bezvetrie alebo dažďovo. Za slnečných dní saďte buď skoro ráno alebo až navečer.

Hnojiť či nehnojiť, a ak áno tak kedy?

Všetky rastliny potrebujú na svoj rast živiny. Keďže ich pôdna zásoba je obmedzená, je potrebné ju v nejakej podobe do pôdy pridávať. Prirodzenej záhrade postačí malá dávka kompostu. V tej okrasnej alebo úžitkovej to však, ak chcete mať krásne kvitnúce kvety, bohato plodiacie stromy, kríky a záhony plné zeleniny či jahôd, bez dostatočného hnojenia nejde. Pre rastliny v nádobách je to dokonca nevyhnutné, pretože zásoba živín je v každom prípade obmedzená už len objemom pôdy, ktorú majú k dispozícii. Ako sme už spomínali skôr, predpestované sadeničky si potrebujú najskôr v novom prostredí zvyknúť. Až keď ich koreňe zvládnu z neho správne čerpať vodu a živiny, čo spoznáte ľahko podľa vzhľadu rastlinky, na ktorej sa začnú tvoriť nové lístky, môžete im dopriať ďalšiu výživu v podobe hnojiva – od podpory rastu koreňov až po rast celej rastliny. Miera hnojenia závisí aj od nárokov danej rastliny. Najviac ho potrebuje plodová zelenina (napríklad zeler či pór), menej potom koreňová zelenina a šaláty, takmer žiadnu potom strukoviny a väčšina byliniek. Hnojenie samotné nie je nič zložité, dôležité je zvoliť správny typ hnojiva a použiť jeho správne množstvo. Rastlinku je dobré najskôr zaliať iba vodou, aby pôda okolo nej bola dobre priepustná. Potom k nej stačí naliať či nasypať hnojivo tak, aby bolo čo najbližšie ku koreňom, a tento postup opakovať zhruba raz až dvakrát za mesiac. S organickým hnojivom sa na rozdiel od minerálneho, teda umelého dostanú spolu so živinami do pôdy aj užitočné mikroorganizmy, ktoré v nej žijú. Napríklad prírodné hnojivo českej značky Hnojík, možno aplikovať s niekoľkodňovým či niekoľkotýždňovým odstupom po zasadení rastlín ako vo forme posypu, tak zálivky či postreku. Okrem toho má repelentný účinok na vošky, molice a iných škodcov, ktorých spoľahlivo vyženie z blízkosti vašich rastliniek a tie potom budú pekne prospievať. Jeho spôsob používania si skutočne zamilujete.