Letničky a dvojročky: pestovanie, druhy a využitie v záhrade
Letničky a dvojročky oživia záhon počas celého leta až do mrazov. Zistite, ako ich vysievať, predpestovať, správne ošetrovať a ktoré druhy vybrať.
Letničky a dvojročky: pestovanie, druhy a využitie v záhrade
Letničky a dvojročky patria k najfarebnejším rastlinám záhrady. Poradíme vám s výsevom, predpestovaním, výsadbou aj prehľadom najobľúbenejších druhov a odrôd.
Čo sú letničky a dvojročky — základné rozdiely
Letničky sú zo záhradníckeho hľadiska tie rastlinné druhy, ktoré slúžia okrasným účelom iba jedno vegetačné obdobie, to znamená, že od ich vyklíčenia až po vytvorenie kvetov a semien uplynie najviac desať mesiacov. Zaraďujeme medzi ne aj druhy, ktoré pochádzajú z teplejších oblastí a nedokážu u nás prezimovať, a takisto tie, ktoré prinášajú najväčší okrasný efekt iba v prvom vegetačnom období, takže sa pestujú ako letničky alebo dvojročky. Dvojročky sú také rastliny, ktoré musia po vyklíčení a raste prejsť zimným obdobím chladu, aby sa plne vyvinuli. Až v nasledujúcom roku sú schopné kvitnúť a vytvoriť semená.
Ako letničky a dvojročky využiť v záhrade
Táto skupina rastlín je veľmi obľúbená. Počas celého leta, väčšinou až do mrazov, rastliny bohato kvitnú, takže spestrujú okrasné výsadby v čase, keď už kvitne menej druhov trvaliek a drevín.
Sú to rastliny, ktoré vyžadujú väčšiu starostlivosť (prácne môže byť aj ich predpestovanie), ale sú efektné. V záhradkách ich môžeme vysádzať do pravidelných aj nepravidelných záhonov, dopĺňať nimi trvalkové výsadby, vysádzať ich do vegetačných nádob, okenných truhlíkov, existujú aj druhy vhodné do skaliek. Môžeme s ich pomocou oživiť rôzne záhradné partie a spestriť tak trvalé výsadby. Vhodné je aj ich pestovanie na rez kvetov — v tomto prípade radšej na záhone v úžitkovej časti záhrady. Niektoré druhy letničiek sa dajú použiť na výsadby do vegetačných nádob a okenných truhlíkov. Nesmieme zabudnúť na vysoký estetický účinok veľkej skupiny jednoročných okrasných tráv, ktoré využívame vo väčších výsadbách, v stepných partiách, na doplnenie trvalkových aj letničkových výsadieb. Niektoré letničky a dvojročky majú kvety (súkvetia), ktoré v pravý čas zožaté a správne usušené možno použiť na zimnú výzdobu váz. Patria k nim napr. piesočník, slamienka, smilek, zajačí chvostík, limonky L. sinuatum a L. suworowii, perovec, mesačnica a ďalšie. Režú sa neprekvitnuté súkvetia a sušia sa zavesené v tmavej a vzdušnej miestnosti.
Zároveň by sme sa mali zmieniť aj o niektorých druhoch okrasného kelu a kapusty, tekvíc a kukurice, ktoré sa v niektorých krajinách pestujú na okrasné účely. Okrasný kel — Brassica oleracea var. acephala aj okrasná kapusta B. oleracea var. capitata majú krásne panašované voľné hlávky, ktoré možno využiť na zaujímavé výsadby. Odrody okrasnej kukurice Zea mays ‚Japonica‘, ‚Zeacolor ČZ‘ a ‚Zeacolor ČF‘ sa využívajú na výsadby do vysokých skupín letničiek alebo ako solitéry. A napokon okrasné tekvice Cucurbita pepo majú krásne plody, ktoré poslúžia na zimnú dekoráciu v domácnosti.
Pestovanie letničiek: stanovište, pôda a zálievka
Väčšina letničiek vyžaduje plné oslnenie. Len málo druhov znáša polotieň alebo tieň. Vyššie druhy letničiek vysádzame zásadne na stanovište chránené proti vetru, pretože inak sa lámu, vyvracajú alebo rastú krivo.
Pôdu vyžadujú ľahšiu, dobre priepustnú; v nárokoch na živiny sa líšia. Väčšina letničiek vyžaduje v pôde obsah vápnika. V kyslých pôdach rastie iba vlčí bôb a psica. Letničky majú aj pomerne veľké nároky na vlahu.
Výsev letničiek a dvojročiek: priamy výsev aj predpestovanie
Letničky a dvojročky môžeme buď priamo vysievať do pôdy, alebo ich predpestovať v parenisku, prípadne v skleníku. Niektoré iba vysievame, ako napr. mak a slncovku, pretože majú kolovitý koreň a zle sa presádzajú. Semená letničiek vysievame do dobre pripravenej pôdy, starostlivo uhrabanej, a to po štipkách na zodpovedajúcu vzdialenosť. Po vzídení rastliny vyjednotíme. Vysievame do hĺbky zodpovedajúcej veľkosti semena, teda väčšinou plytko, zasypeme zeminou a zľahka pritlačíme. Pri každom druhu je určený optimálny čas výsevu s ohľadom na jeho potreby, ale posunutím termínu výsevu môžeme posunúť aj čas kvitnutia tak, ako nám to bude najlepšie vyhovovať. Pri niekoľkých málo druhoch sa odporúča jesenný výsev, inak sa letničky vysievajú na jar, chúlostivejšie druhy až začiatkom mája.
Tie druhy letničiek a dvojročiek, ktoré sa pomalšie vyvíjajú alebo sú chúlostivé, radšej predpestúvame. Môžeme ich predpestovať v parenisku, v skleníku alebo v truhlíku na okne. Zemina na tieto výsevy by mala byť ľahšia, preparená a preosiata. Vysievame redšie. Na zasypanie semien je vhodný riečny piesok. Semenáčiky presádzame, keď majú vyvinutý prvý pár pravých listov, do malých kvetináčov alebo kelímkov, v ktorých vytvoria pekný koreňový bal. Čas výsevu sa líši podľa druhov a ich požiadaviek, prakticky to znamená obdobie od januára do apríla. Od polovice marca ich môžeme vysievať do pareniska. Dvojročky sa vysievajú od mája do júla na dobre pripravený záhon alebo do pareniska. Zasypávame ich väčšou vrstvou zeminy ako letničky (asi 1 cm). Až do zimy im venujeme veľkú starostlivosť (zálievka, pritieňovanie, kyprenie pôdy, odstraňovanie burín).
Výsadba predpestovaných letničiek a dvojročiek závisí od odolnosti týchto rastlín voči nižším teplotám. Od polovice apríla vysádzame odolné druhy, chúlostivejšie až koncom mája. Pred výsadbou pôdu skypríme do hĺbky koreňového balu. Vysádzame starostlivo, pôdu pritlačíme k balu a po výsadbe dôkladne zalejeme.
Predpestované dvojročky vysádzame na určené miesto koncom augusta a v priebehu septembra. Musia na novom stanovišti ešte dokonale zakoreniť, a preto ich v tomto období zalievame. Pred mrazmi výsadby dvojročiek zakrývame čečinou.
V priebehu vegetácie spočíva starostlivosť o letničky v zálievke a kyprení pôdy, v odstraňovaní burín a v prihnojovaní. Ešte pred výsadbou (asi 14 dní) zapracujeme do pôdy prvú dávku priemyselného hnojiva, potom po výsadbe buď kvalitný kompost, alebo ďalšiu dávku priemyselného hnojiva. Mnohým druhom kvitnúcich letničiek prospieva odstraňovanie odkvitnutých kvetov, pretože potom nie sú oslabované tvorbou semien a bohato nasadzujú ďalšie puky.
Rozmnožovanie letničiek: semenami aj vegetatívne
Najčastejším spôsobom množenia letničiek je generatívne množenie, teda semenom. Semená kúpime v obchodoch alebo ich môžeme zozbierať na vlastnej záhradke; pri samoopelivých rastlinách so zárukou, že potomstvo bude vykazovať vlastnosti materskej rastliny, pri cudzoopelivých s potomstvom aj veľmi odlišným. Plody alebo semená sa zbierajú zrelé, zo zdravých rastlín, nechajú sa vo vetranej tmavej miestnosti doschnúť a potom sa v prípade, že sú ukryté v plode, vylúpu, vyčistia a uskladnia do času vhodného na výsev.
Vegetatívny spôsob množenia sa používa zriedka, iba pri tých druhoch, ktoré sú na pôvodných stanovištiach trvalkami alebo polokrami, ktoré sú ozdobné listom, v čase ešte pred kvitnutím, a hlavne potom pri tých letničkách, ktoré chceme mať nízke a veľkostne vyrovnané. Platí to pre šalviu, agerát a podobne. Začiatkom augusta sa z vybraných rastlín narežú zelené odrezky, ktoré sa napichajú do zmesi preosiatej kompostovej zeminy s pieskom (2:1). Odrezky sa uložia do pareniska, kde sa zalievajú a udržiava sa im stály prívod vzduchu. Po zakorenení sa rastliny začnú otužovať a koncom septembra sa umiestnia do skleníka na svetlo, a tak prezimujú. Vo februári v teplej množiarni narašia a v marci z nich môžeme narezať stonkové odrezky s 2—3 pármi listov. V množiarni ich necháme zakoreniť (asi 14 dní) a potom ich buď vysadíme do kontajnerov, alebo priamo do pareniska. Zalievame ich, pritieňujeme a otužujeme pred výsadbou na určené stanovište.
V prehľade letničiek sú uvedené tie rastliny, ktoré sa v našich podmienkach pestujú ako letničky alebo dvojročky. Sú medzi nimi mnohé, ktoré rastú v miestach svojho pôvodu ako trvalky alebo polokry, ale v našich podmienkach neprezimujú, preto ich môžeme označiť ako nepravé letničky.
Prehľad obľúbených letničiek A–G: druhy a odrody
Rastlina 25 cm vysoká so sýtozelenými listami, s okolíkmi fialovomodrých súkvetí dosahujúcich v priemere 6—8 cm. Nižšie odrody sa vysádzajú do letničkových skupín a vegetačných nádob, vyššie na rez. Vyžaduje slnečnú polohu, humusovú pôdu a dostatok vlahy.
Odrody: ‚Tetra Blue Mink‘, ‚Modrá hviezda‘, ‚Little Dorrit‘ pre skupinové výsadby, odroda ‚Bukett‘ na rez.
Alcea rosea L. (Althaea rosea (L.) Cav.) — topoľovka Malvaceae — slezovité
Rastlina dorastajúca až do 2,50 m s prízemnou ružicou plstnatých listov. Z nich vyrastá vysoká byľ so strapcom nápadných kvetov veľkých 8—10 cm. Vyžaduje slnečnú polohu, dostatok vlahy a hlbšiu výživnú pôdu. Vysádza sa solitérne alebo v skupinách, hodí sa k chatám a chalupám, vynikne pri múroch, drevených stenách a plotoch.
Odrody: ‚Biela‘, ‚Žltá‘, ‚Ružová‘, ‚Šarlátová‘ — majú plné kvety.
Amaranthus L. — láskavec Amaranthaceae — láskavcovité
A. caudatus L. — dorastá 60—120 cm, s listami elipsovitými až vajcovitými, s purpurovočervenými drobnými kvietkami zoskupenými v dlhých ovisnutých lichoklasoch.
Vyžaduje humusovú pôdu s obsahom vápnika a slnečné stanovište s dostatkom vlahy. Vysádza sa ako solitér a do skupinových výsadieb.
Odrody: ‚Atropurpureus‘, ‚Albiflorus‘.
Ammobium R. Br. — piesočník Asteraceae — astrovité
A. alatum R. Br. — dorastá 50—80 cm, bohato sa vetví, rozkvitá 2,5 cm širokými suchoblanitými bielymi kvetmi. Vyžaduje slnečnú polohu a ťažšie výživné pôdy. Rastliny sú nenáročné na vodu. Pestujú sa hlavne na rez pre zimnú výzdobu. Režú sa v čase, keď kvety ešte nie sú rozvinuté.
Anagallis L. — drchnička Primulaceae — prvosienkovité
A. linifolia L. — husto rozvetvené rastliny dorastajú 20 cm, modré kvety sú 2,5 cm široké. Vyžadujú slnečné polohy a ťažšie výživné pôdy. Vysádza sa jednotlivo aj v skupinách.
Odrody: ‚Coccinea‘ s tehlovočervenými kvetmi.
Antirrhinum L. — papuľka Scrophulariaceae — krtičníkovité
A. majus L. — podľa odrody dorastá 20—90 cm. Má kopijovité listy, kvety 3—5 cm dlhé, usporiadané v hustom strapci.
Odrody rozdeľujeme do 3 skupín: „Maximum“ — dorastajúce 80—90 cm, vhodné na rez: ‚Biela pyramída‘, ‚Žltý kráľ‘, ‚Ruža‚, ‚Rubín‘, ‚Slavie‘, ‚Monarch‘, ‚Kúzlo rozprávky‘.
Skupina „Nanum“ s odrodami 40—60 cm vysokými ‚Avelanche‘, ‚Eldorado‘, ‚Majestic‘, ‚Opojenie‘, ‚Oranžový kráľ‘, ‚Torch‘, ‚Rosella‘ vhodné na výsadby.
Skupina „Pumilum“ dorastajúca 15—20 cm, bohato vetvená, na kobercové výsadby s odrodami: ‚Biely‘, ‚Ružový‘, ‚Karmínový‘.
Begonia L. — begónia Begoniaceae — begóniovité
B. × semperflorens Krauss — ľudovo sa táto rastlina nazýva voskovka. Dorastá najviac do 25 cm, má krehké okrúhle listy, podľa odrody zelené, zelenohnedé až karmínové, asi 2 cm veľké kvety oddeleného pohlavia, podľa odrôd bielo, ružovo až červeno sfarbené.
Je to veľmi vďačná rastlina na obruby, do vegetačných nádob aj do plošných výsadieb. Okrasný účinok trvá od výsadby až do mrazov.
Odrody: ‚Carmen‘, ‚Opava‘, ‚Bois de Vaux‘, ‚Padolí‘, ‚Skalka‘, ‚Strahov‘, ‚Oreb‘, ‚Broumov‘, ‚Trenčín‘, ‚Podkrkonoší‘, ‚Ostaš‘, ‚Turov‘, ‚Boušín‘, ‚Lučenec‘.
Bellis L. — sedmokráska Asteraceae — astrovité
B. perennis L. — záhradné odrody v ďalších rokoch pestovania málo kvitnú, preto sa musia každoročne vysievať. Pestuje sa ako dvojročka. Dorastá asi 8—10 cm a vytvára trsy s priemerom 20 cm. Kvetné úbory sú zložené buď z rúrkovitých, alebo jazykovitých kvetov. Vysádza sa na väčšie plochy, do skupín, na obruby a do vegetačných nádob.
Odrody: ‚Alba‘, ‚Rosea‘ a ‚Rubra‘ zo skupiny s jazykovitými kvetmi, ‚Biela‘ a ‚Aetna‘ zo skupiny s rúrkovitými kvetmi.
Brachycome Cass. — brachykoma Asteraceae — astrovité
B. iberidifolia Benth. — rastlina dorastá 25 cm, má jemné nitkovito rozoklané listy a úbory kvetov so žltohnedým alebo čiernym terčom a jazykovitými kvetmi bielej, ružovej alebo fialovomodrej farby. Vysádza sa do letničkových záhonov, skaliek a vegetačných nádob. Darí sa jej na slnku, neznáša trvalé vlhko.
Odrody: ‚Modrá‘.
Calendula L. — nechtík Asteraceae — astrovité
C. officinalis L. — rastliny dorastajú 60—70 cm, majú vetvené byle s podlhovastými listami a kvety sú v úboroch veľkých okolo 8 cm. Odrody sú väčšinou plnokveté a vo farbách od žltej až po sýtooranžovú.
Nechtík sa používa do skupinových letničkových výsadieb alebo na veľkých plochách, je vhodný aj na rez. Darí sa mu na slnku aj v polotieni, na pôdu je nenáročný, vápnomilný.
Odrody: ‚Radio‘, ‚Sensace‘, ‚Chrysantha‘, ‚Tieforange‘, ‚Cremeweiss‘, ‚Zitronengelb‘, ‚Hell Goldgelb‘, ‚Apricosenfarbig‘.
Callistephus Cass. — astra („čínska astra„) Asteraceae — astrovité
C. chinensis (L.) Nees — podľa odrôd dorastá čínska astra 20—70 cm. Habitus sa takisto líši od husto vetvených nízkych odrôd až po jednoducho vetvené vyššie. Úbory sú veľké od 3 do 11 cm a líšia sa stavbou. Plné úbory sú zložené buď z jazykovitých a rúrkovitých kvetov, alebo jazykovité kvety prevládajú nad rúrkovitými, rúrkovité kvety sú úplne uzavreté alebo rozoklané, jazykovité sú buď ploché, zvinuté, alebo žliabkovito prehnuté. Astry kvitnú v mnohých farbách a farebných odtieňoch — biele, žlté, ružové, červené, modré, fialové. Odrody sa podľa podobných vlastností delia do rôznych skupín.
Nízke astry sú vhodné na letničkové výsadby, vysoké sa pestujú prevažne na rez. Vyžadujú slnečné polohy, časté kyprenie pôdy, a keďže trpia fuzariózou, nesmú sa vysádzať na miesta, kde sa táto choroba vyskytla.
Odrody: ‚Weiss‘, ‚Blau‘, ‚Ball Wilberrosa‘, ‚Susan‘, ‚Roter Edelstein‘, ‚Patt‘, ‚Zlatý zväzok‘, ‚Armida‘, ‚Hellblau‘, ‚Olga‘, ‚Octavia‘, ‚Taťána‘, ‚Edita‘, ‚Tamara‘, ‚Gracia‘, ‚Ružový púčik‘, ‚Gloria‘, ‚Turnovská raná‘, ‚Kráľovná trhu‘, ‚Vltava‘, ‚Sázava‘, ‚Ohra‘, ‚Dunkelviolett‘ a mnoho ďalších.
Campanula L. — zvonček Campanulaceae — zvončekovité
C. medium L. — táto u nás dvojročná rastlina dorastá 70 cm, má mohutnú metlinu zvončekovitých kvetov až 6 cm dlhých, od tmavomodrej cez ružovú až po bielu farbu. Vysádzajú sa buď jednotlivo, alebo do skupín s ďalšími letničkami, je vhodná aj na rez. Vyžaduje slnečnú polohu až polotieň, humusovú pôdu a závetrie.
Odrody: ‚Orgovánovofialový‘, ‚Tmavofialový‘, ‚Ružový‘, ‚Biely‘.
Celosia L. — celózia Amaranthaceae — láskavcovité
C. argentea L. — dve variety tohto druhu, C. a. var. cristata a C. a. var. plumosa, sa líšia stavbou kvetov. Pri prvej vyrastá z prízemnej ružice listov byľ s laločnatými kompaktnými súkvetiami v žltej a červenej farbe, pri druhej má súkvetie tvar niekoľkonásobne zloženého klasu ľahkej vzdušnej stavby. Kvitne od júla do októbra.
Používa sa do samostatných skupín a vegetačných nádob, je vhodná na sušenie do zimných aranžmánov.
Vyžaduje teplé a slnečné stanovištia a humusovú pôdu. Je chúlostivá na nízke teploty.
Centaurea L. — nevädza Asteraceae — astrovité
C. americana Nutt. — dorastá 150 cm, kvitne od augusta do októbra svetloružovofialovými kvetmi s priemerom 10—12 cm. Je nenáročná, používa sa do letničkových skupín. Usušené kvety sú vhodné do zimných aranžmánov. C. a. var. alba kvitne bielo, C. a. var. hallii má tmavopurpurové úbory.
Odroda: ‚Violettrose‘.
C. moschata L. — málo olistená, riedko kríčkovitá nevädza dorastá 80—90 cm. Kvitne v júli až októbri 5 cm veľkými úbormi, podľa odrody bielo, žlto, ružovo, purpurovo, fialovo. Darí sa jej na slnku, na pôdu sú rastliny nenáročné. Neznáša presádzanie — je vhodná na rez.
Odrody: ‚Suaveolens‘, ‚Rosea‘.
Cheiranthus L. — horčičník (zimná fialka) Brassicaceae — kapustovité
Ch. cheiri L. — táto rastlina ľudovo nazývaná zimná fialka sa pestuje ako dvojročka. Je vysokého vzrastu, podľa odrôd 40—70 cm. Má úzke listy a kvety zoskupené v riedkom strapci. Farba kvetov je v rôznych odtieňoch žltej až červenohnedej. Krásne vonia. Nízke odrody používame na výsadby do záhonov, vyššie na rez. Vyžaduje hlinité pôdy, znáša hnojenie organickými hnojivami.
Odrody: ‚Žltý‘, ‚Oranžový‘, ‚Krvavočervený‘.
Chrysanthemum L. — margaréta Asteraceae — astrovité
Ch. carinatum Schousb. — jednoročná margaréta je bohato rozvetvená, krehká rastlina s listami dvakrát delenými na úzke úkrojky. Dorastá 40—80 cm. Rozkvitá v júni až októbri 6—8 cm veľkými úbormi s výrazným terčom. Je vhodná do záhonov aj na rez. Vyhovuje jej kyprá pôda na výslní.
Odrody: ‚Kokarda‚, ‚Polárka‘, ‚Dunnetti Aureum‘.
Ch. parthenium (L.) Bernh. — rimbaba sa pestuje v niekoľkých odrodách od nízkych (20 cm) až po vysoké (80 cm). Nízke sú vhodné na záhonové výsadby, vysoké na rez. Kvitne úbormi zloženými z rúrkovitých, na okraji jazykovitých kvetov. Kvitne od začiatku júla do konca augusta. Darí sa na slnku aj v polotieni, je vápnomilná, možno ju presádzať aj v čase kvitnutia.
Odrody: ‚Thom Thumb biely‘, ‚Thom Thumb žltý‘.
Ch. segetum L. — margaréta siatinová dorastá 50—60 cm, má hlboko zúbkaté listy a kvitne úbormi s hnedými terčami a jedným radom široko jazykovitých žltých kvetov. Je vhodná na výsadbu do záhonov aj na rez. Je nenáročná.
Odroda: ‚Eldorado‘.
Cineraria L. — cinerária Asteraceae — astrovité
C. maritima L. — rastlina okrasná svojimi listami, ktoré sú ozdobne vykrajované, belavosivé až strieborné a plstnaté. Používa sa na skupinové výsadby v kombinácii s tmavo kvitnúcimi letničkami alebo so sýtozeleno až červeno sfarbenými listami niektorých letničiek. Rastie najlepšie na slnku v dobre priepustnej aj suchej pôde, ktorá nie je bohatá na živiny. Jej správne meno je Senecio bicolor Tod.
Odrody: ‚Silberspitze‘, ‚Silberzwerg‘.
Clarkia Pursh — klarkia Oenotheraceae — pupalkovité
C. elegans Dougl. — rastlina je vysoká asi 60 cm, má kopijovité listy a stonky porastené kvetmi, ktoré sú veľké 3 cm.
Darí sa jej na slnečnom a teplom stanovišti, chránenom pred vetrom. Neznáša dlhodobé zamokrenie. Je vhodná na výsadby do záhonov v skupinách s ostatnými letničkami alebo samostatne.
Odrody: ‚Červená‘, ‚Purpurová‘.
Convolvulus L. — pupenec Convolvulaceae — pupencovité
C. tricolor L. — poliehavá rastlina vysoká 30 cm sa rozrastá až 80 cm do šírky. Obvajcovité listy sú prisadnuté, kvety sú 5—6 cm veľké, široko lievikovité, väčšinou modro sfarbené.
Darí sa na slnku, v chudobnejšej pôde. Využíva sa ako solitér, v menších skupinách alebo v kombinácii s ďalšími skalničkami.
Odroda: ‚Modrý s bielym stredom‘.
Coreopsis L. — krásnoočko Asteraceae — astrovité
C. basalis Blake — je 50—60 cm vysoký druh, riedko kríčkovitý s nepárnoperovitými listami. Kvety (úbory) až 8 cm veľké tvorí hnedý terč lemovaný širokými plochými žltými lúčmi.
Vyžaduje slnečné chránené miesto a hlinitopiesočnatú pôdu. Krásnoočko je vhodné do letničkových výsadieb a na rez.
Odroda: ‚Goldkrone‘.
Cosmos Cav. — krasuľka (kozmea) Asteraceae — astrovité
C. sulphureus Cav. — rastlina vysoká 70—90 cm s redším kríčkovitým habitom. Úbory sú poloplné až plné, 5—6 cm veľké. Vysádza sa do zmiešaných skupín s ďalšími letničkami, je vhodná na rez.
Vyžaduje slnečnú a chránenú polohu, neprehnojenú pôdu a potom kvitne až do mrazov.
Odroda: ‚Sunset‘.
Cynoglossum L. — užanka Borraginaceae — borákovité
C. amabile Stapf et Drumm. — z hustej listovej ružice vyrastajú 40 cm vysoké stonky zakončené riedkym vijanom kvetov, väčšinou modrých. Je vhodná do skupinových výsadieb letničiek. Kvitne od júna do augusta.
Vyžaduje slnečnú polohu, rastie v chudobnejších vápenatých pôdach.
Delphinium L. — stračonôžka, ostrôžka Ranunculaceae — iskerníkovité
D. ajacis L. — rastliny podľa odrody 50—100 cm vysoké, s trojpočetnými, hlboko dlaňovito delenými listami a kvetmi usporiadanými v strapcoch. Sú vhodné do skupín s ďalšími letničkami aj na rez. Kvitnú od júla do konca augusta.
Rastú najlepšie vo výživnej a priepustnej pôde, vyžadujú slnečnú a chránenú polohu.
Dianthus L. — klinček (karafiát) Silenaceae — silenkovité
D. barbatus L. — dvojročka s prízemnou listovou ružicou stopkatých kopijovitých listov s kvetnou stonkou 30—60 cm vysokou, na ktorej konci je vrcholík kvetov. Kvitne od mája do konca júla. Je vhodný do letničkových skupín a na rez.
Vyžaduje slnečnú polohu, pôdu s obsahom vápnika a pri holomrazoch kryt z čečiny.
Odrody: ‚Biely‘, ‚Šarlátový‘, ‚Ružový‘.
D. caryophyllus L. — jednoročné, tzv. letné karafiáty sa pestujú v záhonoch a na rez. Listy sú úzke, sivozelené, kolienkaté stonky nesú 5—6 cm veľké kvety typickej vône. Patria k nim tzv. „Chabaudove karafiáty“ — odrody: ‚Jeanne Doionis‘, ‚Marie Chabaud‘, ‚Rubín‘, ‚Legion d’Honneur‘, ‚Etincellant‘, ‚Nero‘.
Dvojročné karafiáty, ako napr. skupina „Grenadin“ — odrody: ‚Biely‘, ‚Ružový‘, ‚Šarlátovočervený‘, ‚Tmavočervený‘, sa vysádzajú koncom augusta, prezimujú a začínajú kvitnúť od júna.
Jednoročné aj dvojročné klinčeky vyžadujú priepustnú výživnú pôdu s obsahom vápnika a slnečnú polohu.
D. chinensis L. — dorastá podľa odrôd 20—40 cm. Kvitne od júna do konca septembra. Kvety sú jednoduché, poloplné alebo plné, listy úzke, stonky kolienkaté. Vysádza sa v skupinách na rabatky, na slnečné stanovište do výživnej pôdy s obsahom vápnika.
Odrody: ‚Biela guľa‘, ‚Lososové odtiene‘, ‚Ohnivá guľa‘, ‚Lutzifer‘, ‚Bravo‘.
Dimorphoteca Monch — dvojtvárka Asteraceae — astrovité
D. sinnata DC. — rastliny sú 30 cm vysoké, rozrastajú sa do šírky 40 cm. Na jednej rastline vykvitá až 40 jednoduchých úborov s tmavým terčom rúrkovitých kvetov a na obvode s lupienkami oranžovo, bielo, svetložlto alebo lososovo sfarbenými. Vysádza sa jednotlivo, v skupinách, na skalky a suché múriky. Kvitne v júli až auguste.
Odrody: ‚Oranžová‘, ‚Zmes‘, ‚White Beauty‘, ‚Tetra Goliath‘.
Dorotheanthus Schwant. — kosmatec Ficoidaceae
D. bellidiformis N. E. Br. — poliehavé rastliny sú 10 cm vysoké. Majú dužinaté podlhovasté listy. Kvety sú v priemere 5 cm veľké, majú tmavý stred a okolo rad dlhých úzkych korunných lupienkov v rôznych farbách od bielej cez žltú, ružovú, červenú až po fialovú. Kvitne od júna do konca augusta. Vhodné rastliny do záhonov, na skalky, suché múriky a podobne.
Vyžaduje slnečné teplé stanovište a piesočnaté pôdy.
Odroda: ‚Zmes‘.
Eschscholtzia Cham. — slncovka Papaveraceae — makovité
E. californica Cham. — bohato olistené rastliny s listami nitkovito delenými sú 30—40 cm vysoké. Kvitnú od polovice júla do mrazov. Kvety majú 4 korunné lupienky. Uplatňuje sa v kvetinových záhonoch jednotlivo aj v skupinách, na skalkách a múrikoch. Vyžaduje slnečné stanovište a piesočnatú pôdu.
Odrody: ‚Biela‘, ‚Karmínová‘, ‚Červená‘, ‚Ružová‘, ‚Oranžová‘, ‚Mission Bells‘.
Euphorbia L. — mliečnik Euphorbiaceae — mliečnikovité
E. marginata Pursh — okrasný účinok vytvárajú bielo panašované listy. Rastlina dorastá 70—80 cm. Je rozvetvená a bohato olistená oválnymi až podlhovastými listami. Kvety sú drobné, nenápadné. Vysádza sa do záhonov spoločne s tmavo kvitnúcimi letničkami.
Vyžaduje slnečnú polohu, ľahšiu až piesočnatú pôdu a neznáša zamokrenie.
Gaillardia Foug. — kokarda Asteraceae — astrovité
G. pulchella Foug. — vytvára nepravidelne rozložené kríčky vysoké 50—70 cm. Listy má úzko laločnaté, kvety tvoria úbor buď jednoduchý, alebo plný. Je vhodná do zmiešaných záhonov a na rez. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú výživnú pôdu.
Odrody: ‚Červená so žltou‘, ‚Blutrot Riesen‘, ‚Lorenziana‘, ‚Zmes‘. Kvitne od júla do septembra.
Gazania Gaertn. — gazánia Asteraceae — astrovité
G. × splendens hort. — rastlina má hustú prízemnú listovú ružicu kopijovitých celistvookrajových alebo laločnato vykrajovaných listov, na rube plstnatých. Na 30 cm vysokých stonkách rozkvitajú od júla do mrazov úbory s tmavým terčom a jazykovitými kvetmi na obvode. Farba týchto kvetov je biela, žltá, oranžová, ružová a hnedočervená. Kvety sa otvárajú iba na slnku.
Vysádza sa do skupín na záhony aj solitérne. Vyžaduje humusovú priepustnú pôdu a slnečné stanovište.
Godetia Spach — godécia Oenotheraceae — pupalkovité
G. grandiflora Lindl. — rastlina vytvára kompaktné kríčky vysoké 30—40 cm. Úzko kopijovité listy zanikajú v bohatstve kvetov. Kvety sú jednoduché alebo plné, biele, ružové alebo červené. Vysádza sa do skupín aj na rez. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú pôdu. Je náročnejšia na vlahu.
Odrody: ‚Tiefkarmesin‘, ‚Rembrandt‘, ‚Ružová‘, ‚Ružová s červenou škvrnou‘, ‚Karmínová‘, ‚Biela labuť‘, ‚Rosamunda‘, ‚Duc of York‘.
Helenium L. — helénium Asteraceae — astrovité
H. tenuifolium Nutt. — rastlina sa vetví 10 cm od zeme. Má čiarkovité listy a bohatstvo úborov. Úbor má zlatožltý terč lemovaný radom plochých, svetložltých jazykovitých lúčov. Vysádza sa do pestrých letničkových rabatiek a na skalky. Kvitne od júla do konca septembra.
Vyžaduje slnko, priepustnú hlinitú pôdu a znáša aj nepriaznivé daždivé počasie.
Odroda: ‚Sunny Boy‘.
Helianthus L. — slnečnica Asteraceae — astrovité
H. annuus L. — u nás sa pestuje jediná odroda ‚Zlatožltá‘, dorastajúca 100—130 cm, nerozvetvená s plným úborom. Vysádza sa do väčších skupín alebo solitérne. Uplatňuje sa pri chalupách, drevených plotoch a podobne. Je vhodná na rez. Vyžaduje výživné pôdy a slnečné stanovište. Je náročná na vlahu.
Prehľad letničiek H–Z: slamienky, petúnie, šalvie a ďalšie
Helichrysum Mill. corr. Pers. — slamiha (slamienka) Asteraceae — astrovité
H. bracteatum Andr. — pestujú sa výhradne na rez kvetov na zimnú výzdobu. Kvitnú úbormi drobných žltých kvietkov, uzavretých pred rozkvitnutím veľkými suchoblanitými listeňmi zákrovu. Na sušenie sa rastliny zbierajú pred otvorením zákrovu.
Darí sa v každej záhradnej pôde na slnečnom a chránenom stanovišti.
Odrody: ‚Biela‘, ‚Červená‘, ‚Purpurová‘, ‚Hnedá‘, ‚Žltá‘, ‚Zmes‘.
Helipterum DC. — smilek Asteraceae — astrovité
H. roseum Benth. — ľudovo nazývaný nesmrteľník sa používa rovnako ako slamiha na sušenie kvetov. Plnokveté úbory majú žltý terč lemovaný niekoľkými radmi listeňov zákrovu. Darí sa v piesočnatohlinitej humusovej pôde, znáša kyslú pôdnu reakciu. Vyžaduje slnečnú polohu.
Hordeum L. — jačmeň Poaceae — lipnicovité
H. jubatum L. — rastlina vytvára trsy mäkkých dlhých úzkych listov. Na konci 40—70 cm vysokých stebiel je lichoklas s dlhými osinatými plevami. Lichoklasy pri dozrievaní zlátnu. Vysádza sa ako solitér alebo v skupinách. Darí sa mu na slnečnom stanovišti vo výživnej pôde.
Iberis L. — iberka Brassicaceae — kapustovité
I. amara L. — rozvetvené rastliny dorastajú 30 cm. Kvitnú strapcami kvetov, ktoré sú pri úplnom rozkvitnutí 10 cm dlhé. Na stonkách sú úzke zúbkaté listy. Vysádza sa do skupín s ďalšími letničkami. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú pôdu.
Odrody: ‚Imperialis‘, ‚Kaiserin‘, ‚Coronaria‘.
I. umbellata L. — husto rozvetvené rastliny dorastajú 20—30 cm. Rozvetvené stonky sú zakončené krátkymi strapcami asi 1 cm veľkých kvetov. Kvitne od júna do júla. Vysádza sa do zmiešaných skupín. Rastlina je vhodná aj na rez. Vyžaduje hlinitopiesočnatú pôdu a slnečné stanovište.
Impatiens L. — netýkavka Balsaminaceae — netýkavkovité
I. holstii Engl et Warb. — nízke rastliny (20—30 cm) majú krehké byle s výraznými kolienkami a kopijovité listy. Kvitnú päťpočetnými plochými kvetmi veľkými 3—4 cm, podľa odrody bielymi, lososovými, oranžovými, ružovými, červenými, levanduľovými a podobne. Vysádza sa na záhony a do vegetačných nádob. Vyžaduje výživnú pôdu a dobre sa jej darí v polotieni až tieni.
Odrody: ‚Kobold‘, ‚Melody Series‘, ‚Elfin Series‘.
Ipomoea L. — povíjnica Convolvulaceae — pupencovité
I. purpurea Roth — popínavá, až 3 m vysoká rastlina je porastená srdcovitými listami, kvitne lievikovitými kvetmi od júla do septembra. Podľa odrody sú kvety biele, ružové, modré a červené. Používa sa na porastanie múrov, k pergolám, na balkóny, do truhlíkov. Vyžaduje teplú chránenú polohu a hlinitopiesočnatú pôdu. Nové meno je Pharbitis purpurea (Roth) Bojer.
Odroda: ‚Fialovomodrá‘.
Kochia Roth — letný cypruštek Chenopodiaceae — mrlíkovité
K. scoparia var. trichophylla Boom. — vytvára kužeľovito husto vetvené kríčky, vysoké 80—100 cm, široké 70 cm. Kvety sú nenápadné. Vysádza sa ako solitér, do pozadia pestrých letničkových výsadieb alebo ako živý plôtik. Je nenáročný na polohu aj na pôdu.
Lagurus ovatus L. — zajačí chvostík Poaceae — lipnicovité
Vzpriamené trsy listov sú jemne zamatovo plstnaté. Súkvetie je lichoklas vajcovitého tvaru a je na konci 30—40 cm vysokého stebla. Súkvetie je svetlozelené, s dozrievaním sa mení na sivozelené až sivobéžové. Vynikne na záhone v malých aj veľkých skupinách. Používa sa aj na sušenie. Vyhovuje mu slnečné stanovište a výživná humusová pôda. Je ozdobný od júna do augusta.
Lathyrus odoratus L. — hrachor Viciaceae — bôbovité
Popínavá rastlina až 150 cm vysoká so 4—8 kvetmi na jednej bezlistej stopke. Má protistojné špicaté listy s úponkami. Uplatňuje sa pri popínaní plotov a pergol, na opore môže vytvoriť aj kvitnúcu stenu. Vyžaduje výživnú pôdu a chránenú polohu. Neodporúča sa pestovať po sebe na jednom mieste.
Odrody: ‚Evelyn‘, ‚Jessie‘, ‚Jimmy‘, skupina „Průhonický“ s 9 odrodami a podobne.
Lavatera trimestris L. — slezovec Malvaceae — slezovité
Je až 80 cm vysoký. Z listovej ružice vyrastá vetvená stonka, na ktorej koncoch vykvitajú päťpočetné široko lievikovité kvety veľké až 8 cm. Je to rastlina vhodná do vyšších letničkových skupín aj ako solitér. Vyžaduje slnečnú polohu, je náročnejšia na vlahu. Kvitne od júla do októbra.
Odroda: ‚Tanagra‘.
Limonium sinuatum Mill. — limonka Plumbaginaceae — olovníkovité
Rastlina sa pestuje na sušenie kvetov do väzby. Z prízemnej ružice listov vyrastajú krídlaté byle, ktoré sa na konci vetvia a sú zakončené vijanmi kvetov. Kvety majú rôzne sfarbený kalich, ktorý vydrží aj po usušení, kým biela koruna opadáva. Na sušenie sa reže plne rozkvitnutá. Vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú hlinitopiesočnatú pôdu s obsahom vápnika.
Odrody: ‚Vencovka‘, ‚Bazovka‘, ‚Zafír‘, ‚Rosea Superba‘.
L. suworowii O. Kuntze — z bohatej listovej ružice vyrastá až 20 stoniek 35 cm vysokých, zakončených klasovitým súkvetím, v spodnej časti rozvetveným. Kvety sú drobné, fialovoružové. Sušia sa celé súkvetia. Rastline sa darí v priepustnej ľahšej pôde na slnečnom stanovišti. Je náročnejšia na vlahu.
Odroda: ‚Ružová‘.
Lobelia erinus L. — lobelka Campanulaceae — zvončekovité
Rastlina je 15—25 cm vysoká, bohato vetvená, s plytko zúbkatými listami a kvetmi v riedkom konečnom strapci. Kvitne bohato, takže zeleň rastliny pod kvetmi pohľadovo zaniká. Je vhodná na plošné výsadby a do vegetačných nádob. Vyžaduje slnko a výživnú pôdu. Kvitne od júna do mrazov.
Odrody: ‚Mrs. Climbram‘, ‚Krištáľový palác‘, ‚Blauer Edelstein‘.
Lobularia maritima (L.) Desv. — tarica Brassicaceae — kapustovité
Rastliny 8—12 cm aj vyššie tvoria bohato vetvené kríčky, ktoré kvitnú až do mrazov. Vyžaduje slnečnú polohu, na pôdu je nenáročná. Používa sa na obruby, do kvetinových múrikov a vegetačných nádob.
Odrody: ‚Royal Carpet‘ (tmavoružová), ‚Rosy o’Day‘ (belavoružová), ‚Fialková kráľovná‘ (modrofialová).
Lunaria annua L. — mesačnica Brassicaceae — kapustovité
Jednoročná alebo dvojročná rastlina až 1 m vysoká. Kvety v konečných strapcoch rozkvitajú v máji až júni. Sú purpurovočervené alebo biele. Ozdobné sú odkvitnuté rastliny svojimi zrelými elipsovitými, plochými šešuľkami s hodvábnym leskom. Používa sa do zimných aranžmánov. Rastie v každej záhradnej pôde na slnku aj v polotieni.
Matthiola incana (L.) R. Br. — fiala Brassicaceae — kapustovité
Pestujú sa plnokveté odrody. Rastlina dorastá podľa odrody 25—70 cm, má predĺžené sivoplstnaté listy a husté strapce kvetov. Nízke odrody sú vhodné na výsadbu do záhonov, vysoké na rez kvetov. Vyžadujú výživné pôdy a miesto na slnku.
Mirabilis jalapa L. — nočenka Mirabiliaceae — nočenkovité
Pestuje sa ako letnička. Je vysoká 60—80 cm, husto olistená srdcovitými listami a bohato sa vetví. Kvitne lievikovitými kvetmi až 3 cm veľkými, od bielej, žltej cez ružovú až po červenú. Je to veľmi dekoratívna letnička, ktorá vykvitá neskoro popoludní a ráno kvety zatvára. Príjemne vonia. Vyžaduje výživnú pôdu a slnečné stanovište.
Odroda: ‚Zmes‘. Kvitne od júna do októbra.
Nigella damascena L. — černucha Ranunculaceae — iskerníkovité
Vzpriamene rastúca, bohato vetvená rastlina s jemne strihanými listami. Na konci bylí vykvitajú 3—4 cm veľké kvety. Pod korunou sú opadavé kališné lístky a pod nimi praslen listeňov rozdelený na nitkovité úkrojky, ktoré presahujú kališné lístky. Zaujímavé je aj plodenstvo bruchatých mechúrikov. Kvety sú biele, modré, tmavofialové, svetlo a tmavo karmínovoružové. Používa sa na výsadbu do záhonov a na rez. Vyžaduje slnečné stanovište, inak je nenáročná. Kvitne od júna do septembra.
Odrody: ‚Miss Yekyll‘, ‚Persian Jewels‘.
Papaver somniferum L. — mak siaty Papaveraceae — makovité
Rastliny pomerne rýchlo odkvitajú. Dorastajú až do 1 m výšky. Sú bohato olistené. Kvety sú jednoduché alebo plné, veľmi dekoratívne. Rastliny neznášajú presádzanie, vysievajú sa priamo na stanovište. Vyžadujú výživnú pôdu s obsahom vápnika a slnečné stanovište. Kvitnú v júni až auguste.
Odrody: ‚Danebrog‘, ‚Svetlofialový‘, ‚Tmavokarmínový‘, ‚Lososový‘, ‚Purpurový‘, ‚Biely‘, ‚Tmavoružový‘, ‚Zmes‘.
Pennisetum villosum R. Br. ex Fresen. — perovec Poaceae — lipnicovité
Husté trsy dlhých a ostrých listov zdobia 60—70 cm vysoké steblá s mierne ovisnutými klasmi, ktoré tvoria perové chumáče. Kvitne od júla a je ozdobný až do zimy. Uplatňuje sa v skupinových výsadbách a je vhodný na rez a na sušenie. Na sušenie sa musí rezať pred rozkvitnutím, inak sa klasy rozpadávajú. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú výživnú pôdu.
Petunia × hybrida Vilm. — petúnia Solanaceae — ľuľkovité
Vyšľachtený druh rastlín s bohatou farebnou paletou kvetov aj ich tvarov. Podľa veľkosti a tvaru kvetov sa rastliny delia do skupín, napr. „Multiflora“ s drobnejšími veľmi početnými kvetmi, „Grandiflora“ s veľkými kvetmi, „Fimbriata“ s kvetmi so zvlnenými okrajmi, „Superbissima“ s pestro sfarbenými kvetmi s výraznou žilnatinou a „Flore-pleno“ plnokveté odrody. Podľa vzrastu sa delia do troch skupín: „Compacta nana“ najnižšie odrody, „Nana“ nízke odrody s kratšími výhonmi a „Pendula“ s výhonmi dorastajúcimi až do 50 cm dĺžky. Odrody skupiny „Nana“ sú vhodné na výsadbu do záhonov, odrody skupiny „Pendula“ do truhlíkov a vegetačných nádob.
Petúniám sa najlepšie darí na slnku, vyžadujú výživné pôdy a v priebehu vegetácie dopĺňanie živín.
Odrody: ‚Snežienka‚, ‚Slniečko‘, ‚Rita‘, ‚Marika‘, ‚Monika‘, ‚Sylvie‘, ‚Angelika‘, ‚Henrietta‘, ‚Ivetta‘, ‚Simona‘, ‚Belinda‘, ‚Kristína‘, ‚Andrea‘, ‚Lucia‘, ‚Dita‘, ‚Claudia‘, ‚Sophia‘, ‚Modrá vločka‘, ‚Radosť‘, ‚Mladosť‘, ‚Láska‘, ‚Priateľstvo‘, ‚Tonka‘, ‚Úsmev‘, ‚Pôvab‘, ‚Modrý zázrak‘, ‚Čipkovaný závoj‘, ‚Červená čiapočka‘ a ďalšie.
Phaseolus coccineus L. — okrasná fazuľa Viciaceae — bôbovité
Dorastá až do 4 m, je bohato olistená trojpočetnými zašpicatenými listami. Ľavotočivé byle majú po celej dĺžke riedke strapce bielych alebo červených kvetov. Rastliny zdobia aj struky. Popína sa po opore a má široké uplatnenie v záhradných úpravách všade tam, kde treba rýchlo ozeleniť väčšie plochy. Vyhovuje jej slnečná poloha a výživná pôda.
Odroda: ‚Bicolor‘.
Phlox drummondii Hook. — flox Polemoniaceae — flokovité
Rastlina je 25—60 cm vysoká podľa odrody. Má rozkladitý vzrast, prisadnuté špicaté listy a päťcípe kolesovité kvety vo vrcholíkovom súkvetí. Odrody sa delia na nízke „Compacta“, napr. ‚Červánok‘, na vyššie „Grandiflora“ a vysoké až 40 cm „Gigantea“, napr. ‚Smotanová‘, ‚Ružová‘, ‚Ružová s okom‘, ‚Albooculata‘, ‚Violacea Albooculata‘, ‚Zmes‘, ‚Rosy Morn‘. Ostro zúbkaté okraje kvetov má odroda ‚Cuspidata‘. Nízke odrody sa vysádzajú do skupín na záhony, do skaliek a múrikov, vyššie odrody sú vhodné jednotlivo vysadené v zmiešaných skupinách alebo v samostatných skupinách. Rastliny kvitnú počas celého leta. Sú nenáročné, vyžadujú slnečnú polohu.
Portulaca grandiflora Hook. — portulaka Portulacaceae — portulakovité
Rastlina s poliehavými dužinatými byľami a čiarkovitými dužinatými listami, 10 cm vysoká. Na koncoch stoniek sú kvety jednoduché alebo plné, veľké 4 cm. Rastliny kvitnú počas celého leta. Kvety sa otvárajú iba počas slnečných dní. Vysádza sa do záhonov na veľkých plochách, do skupín, do skaliek a do vegetačných nádob. Vyžaduje slnečné stanovište a ľahkú piesočnatú pôdu.
Odrody: ‚Červená poloplná‘, ‚Nobelty Jewel‘, ‚Zmes‘.
Rudbeckia hirta var. pulcherrima Farw. — rudbekia Asteraceae — astrovité
Kríčkovito rastúce rastliny sú 60—80 cm vysoké. Listy sú prisadnuté, kopijovité, súkvetie je 8 cm veľký úbor s tmavohnedým terčom a žltými široko jazykovitými lúčmi na obvode. Vysádza sa do skupín aj ako solitér. Dobre vyvinuté kvety sú vhodné na rez. Kvitne od júla do konca septembra. Vyžaduje ťažšie hlinité humusové pôdy a slnečné stanovište.
Odrody: ‚Hviezda z Kelvedonu‘, ‚Moja radosť‘, ‚Irish Eyes‘.
Salpiglossis sinuata Ruiz et Pav. — salpiglosis Solanaceae — ľuľkovité
Dorastá podľa odrôd 50—80 cm, je vzpriamená, úzko kríčkovitá. Mieva úzke celistvookrajové alebo zúbkaté listy. Kvety sú lievikovité, podobajú sa petúniám. Farba kvetov je od smotanovej cez ružovú, fialovú až po červenú s výraznou žilnatinou. Je to letnička vhodná do skupinových výsadieb aj ako solitér. Vyžaduje slnečnú polohu a chudobnejšie suché pôdy.
Odroda: ‚Zmes‘.
Salvia horminum L. — šalvia Lamiaceae — hluchavkovité
Kríčkovito vetvené rastliny dorastajúce do 60 cm výšky sú ozdobné 3—5 pármi najvrchnejších listeňov, ktoré sú sfarbené zhodne s farbou prilby kvetov; po odkvitnutí majú listene zelenú farbu. Vysádza sa do prírodných skupín, používa sa aj na rez. Rastliny vyžadujú slnečnú polohu, inak sú nenáročné.
Odroda: ‚Monarch Bukett‘.
S. splendens Sello — rastliny s úzko kríčkovitým vzrastom dorastajú podľa odrody 25—40 cm. Srdcovité listy so zúbkovanými okrajmi sú na byli protistojne postavené. Kvety sú v lichopraslenoch na konci rozvetvených bylí. Kalich aj koruna kvetov sú rovnako sfarbené, koruna po odkvitnutí opadáva. Šalvia je vhodná na výsadby veľkých plôch, do skupinových výsadieb aj vegetačných nádob. Vyžaduje slnečné stanovište a výživnú pôdu.
Odrody: ‚Libochovický oheň‘, ‚Tetra Pronto‘, ‚Profesor Hrubý‘.
Silene pendula L. — silenka Silenaceae — silenkovité
Poliehavá vankúšovitá rastlina dosahuje výšku 15—25 cm. Listy sú predĺžene vajcovité, kvety 2 cm veľké, jednoduché, poloplné až plné. Kvitne v júli a auguste, prípadne v máji až júni, podľa spôsobu výsevu. Vysádza sa do hustých letničkových záhonov alebo samostatne do väčších skupín, do skaliek, malých múrikov a vegetačných nádob. Darí sa na slnečnom stanovišti v každej záhradnej pôde.
Tagetes erecta L. — aksamietnica Asteraceae — astrovité
