Černucha (Nigella)
Siata aj damascénska: pestovanie z výsevu, kvet a využitie semien
Čo je černucha a ako vyzerá
Nežná, nápadne kvitnúca letnička; liečivka a korenie
- Stanovište: slnečné; výživná, ťažká pôda
- Výška: 30–50 cm
- Doba kvitnutia: jún–september
- Množenie: výsevom
Rastlina patrí do čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae). Ľudové meno „panna v zelenom“ (po nemecky Jungfer im Grünen) patrí nežne sfarbeným, nápadným kvetom v golieri jemných listeňov. S týmito 30–50 cm vysokými, väčšinou vzpriamene rastúcimi letničkami sa stretneme hlavne v Stredomorí. Majú nitkovito strapkané listy a kvitnú modro, bielo alebo ružovo. Po 5–6 týždňoch sa z jednotlivých kvetov vytvoria guľovité plodové tobolky, ktoré sa v zime hodia ako ozdoba.
Černucha siata (Nigella sativa): pestovanie, semená a využitie
Tzv. čierna rascasa rozšírila zo západnej Ázie, severnej Afriky a Etiópie do južnej Európy. V medicíne slúžila kedysi ako prostriedok proti črevným katarom, žltačke, hnačke a pľúcnym ťažkostiam. Vo Francúzsku sa mletá používala namiesto čierneho korenia. Vo východnej Indii z nej získavajú jedlý olej. Nigella sativa je jednoročná okrasná bylina s jednoduchou alebo rozvetvenou, ochlpenou stonkou. Listy sú niekoľkokrát perovito delené, s čiarkovito kopijovitými úkrojkami. Veľké modrozelené kvety rozkvitajú jednotlivo.
Päť bradavičnatých plodolistov zrastá na báze do jedného semenníka, ktorého jednotlivé mechúriky v zrelosti praskajú a uvoľňujú semená; pri ich rozotretí sa uvoľňuje vôňa muškátového orieška. Chuť je spočiatku horká, neskôr ostrá.
Černucha damascénska (Nigella damascena): panna v zelenom a jej pestovanie
„Panna v zelenom“, tradičná letnička vidieckych záhrad, sa hodí najmä do pestrých záhonov a na rez. Pochádza z južnej Európy a severnej Afriky, kvitne bielo a blankytnomodro. V kultúre sú okrem pôvodného druhu hlavne plnokveté hybridné odrody. ‘Miss Jekyll’ je najznámejšia a má plné kvety v modrej, bielej a tmavofialovej farbe. ‘Persian Jewels’ je veľmi atraktívna farebná zmes.
Od černuchy siatej ju spoznáte podľa goliera jemne strapkaných listeňov, ktorý kvet obopína ako závoj — odtiaľ ľudové meno. Pestuje sa rovnako, teda priamym výsevom na záhon, ale výhradne ako okrasná rastlina; do kuchyne patrí len semeno černuchy siatej. Nafúknuté tobolky černuchy damascénskej sú vďačným materiálom do suchých väzieb.
Pestovanie černuchy: výsev, stanovište a zber
Černucha sa množí výhradne výsevom a presádzanie neznáša — má krehký kolový koreň, ktorý sa pri pikírovaní poláme. Seje sa preto rovno na miesto, kde má kvitnúť: skoro na jar od konca marca do apríla, alebo v septembri. Jesenný výsev vykvitne skôr a býva bohatší, ale v drsnejších polohách je istejšie počkať na jar.
- Hĺbka výsevu: asi 1 cm, do riadkov po 20 cm — semeno na klíčenie potrebuje tmu.
- Klíčenie: dva až tri týždne pri 15–18 °C.
- Jednotenie: na vzdialenosť 15–20 cm, inak rastliny vytiahnu a poliehajú.
- Kvitnutie: zhruba desať týždňov po výseve; opakovaným siatím po troch týždňoch si predĺžite kvitnutie do septembra.
Stanovište má byť plne slnečné, pôda výživná a skôr ťažšia, ale priepustná — na premokrenom mieste korene hnijú. Zálievku černucha potrebuje len v dlhom suchu. Odkvitnuté rastliny sa samy vysemenia a na budúci rok vzídu znova, takže na záhone ľahko zdomácnia.
Kvety na rez sa strihajú, len čo sa naplno otvoria. Tobolky do suchých väzieb zbierajte, až keď zhnednú, ale ešte skôr, než popraskajú; zväzok sa dosuší hlavou nadol v tieni. Semená černuchy siatej dozrievajú v rovnakom čase — tobolky sa nechajú doschnúť na plachte a potom sa vydrolia.
Černucha: účinky, korenie a využitie semien
Semeno černuchy siatej sa oddávna používa ako korenie s nahorklou, korenistou chuťou — sype sa na chlieb a pečivo, do syrov, strukovín aj zeleninových zmesí a je súčasťou indickej zmesi pančphóran. Lisuje sa z neho olej. V ľudovom liečiteľstve sa černuche pripisoval celý rad účinkov, ako napokon opisuje aj text vyššie; dnes je to predovšetkým korenie a okrasná rastlina a účinky doplnkov z oleja z čiernej rasce patria do rúk lekára alebo lekárnika.
Zozbierané semeno skladujte celé v uzavretej sklenenej nádobe v tme — mleté rýchlo stráca vôňu. Pozor na zámenu s rascou: „čierna rasca“ je ľudové meno černuchy siatej, s rascou lúčnou (Carum carvi) ani s rascou rímskou nemá nič spoločné. V záhrade je černucha vďačná aj do bylinkového záhona, kde na jej modré kvety rady lietajú včely.
Je černucha damascénska jedovatá?
Semená černuchy damascénskej obsahujú alkaloid damascenín a vo väčšom množstve sú pre človeka aj zvieratá jedovaté — preto sa tento druh pestuje výhradne pre okrasu a do jedla nepatrí. Ako korenie sa zbiera len semeno černuchy siatej. Rastliny sa dajú ľahko zameniť: majú podobný kvet aj tobolky, damascénska má navyše onen nápadný golier strapkaných listeňov. Ak si nie ste istí druhom, semeno do kuchyne nepoužívajte.
Hnojenie černuchy
Černucha kvitne najlepšie vo výživnej pôde, ale prehnojenie dusíkom jej nesvedčí — narastú listy a kvetov ubudne. Bohato stačí záhon pripraviť na jeseň alebo skoro na jar a potom nechať rastliny rásť. Dobre poslúži univerzálne organické hnojivo Hnojík, ktoré živiny uvoľňuje postupne, takže sa do pôdy dostávajú počas celého kvitnutia.
- Pred výsevom zapravte Hnojík do vrchnej vrstvy záhona a pôdu urovnajte.
- Počas kvitnutia stačí jedno prihnojenie posypom okolo rastlín a zaliatie.
- Z Hnojíka možno urobiť výluh a záhon ním zalievať.
