Stračonôžka (Delphinium), ostrôžka

Stračonôžky z čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae) patria k najdôležitejším a najkrajším trvalkám našich záhrad. Rod zahŕňa asi 400 jednoročných a viacročných druhov. Korene sú vláknité a niekedy aj zhrubnuté; listy sú dlaňovito viacdielne alebo hlboko delené.

Kvety sú pri báze zrastené a jeden z okvetných lístkov je premenený na ostrohu. Súkvetie je strapcovité až metlinaté. Prevažuje modrá farba kvetov, no použitím červenej pri niektorých druhoch a žltou farbou kvetov na kríženie sa podarilo rozšíriť farebnú škálu kultúrnych odrôd.

Pre záhrady sú významné najmä kultúrne formy, ktoré tvoria skupinu známych nádherných záhonových trvaliek. Plané druhy sa pestujú menej často. Podľa ich pôvodu ich možno vysadiť k okraju drevín alebo do skalnatých partií, kde môžu ich žiarivo sfarbené kvety pôsobiť veľmi dekoratívne. Na priaznivých stanovištiach sa niekedy samy vysemeňujú.

• Stanovište: priepustné a mierne suché pôdy na výslní
  
  
• Výška: 20–80 cm
  
  
• Doba kvitnutia: jún – júl
  
  
• Množenie: výsevom

(syn. D. grandiflorum var. chinense) pochádza z východnej Sibíri a zo západnej Číny. Rastie vzpriamene, voľne a viac sa rozvetvuje. Listy sú veľmi hlboko delené na úzke úkrojky, kvety sú veľké a žiarivo modré. Tento pekný druh, žiaľ, nevydrží dlhší čas.

Podobný a rovnako krátkoveký druh je Delphinium tatsienense. Vhodnými rastlinami do susedstva sú nátržníky (Potentilla) a máčky (Eryngium), trávy skalnatých stepí, ľalia cibuľkonosná alebo ľan žltý.

pochádza z Kalifornie a u nás, žiaľ, nie je zimovzdorná. Má mäsité listy a hľuznaté korene: tie treba na jeseň vybrať z pôdy a prezimovať bez mrazu. Jedinečné kvety za tú námahu stoja – sú veľké, oranžovočervené a majú dlhú rovnú ostrohu. Súkvetie je strapcovito rozvetvené. Po odkvitnutí v júli rastlina zaťahuje a potom potrebuje sucho.

(syn. D. zalil, D. sulphureum) je stračonôžka so svetložltými kvetmi, ktorá pochádza z Iránu a zo severnej Indie. Rastlina vysoká 80–120 cm má veľmi jemne delené listy a hľuznato zhrubnuté korene. Kvetný strapec je voľný a rozvetvený. Táto stračonôžka kvitne v júni a v júli a po odkvitnutí zaťahuje. Nie je príliš dlhoveká, je veľmi citlivá na mokro pri koreňoch a potrebuje teplé miesto na výslní. Je rastlinou pre nadšených ctiteľov kvetov.

je 30–40 cm vysoká stračonôžka z Himalájí. Má riedky kvetný strapec s lievikovitými tmavofialovými kvetmi. Rastlina sa doširoka rozvetvuje a kvitne v júni a v júli. Najlepšie sa jej darí v skalke na miestach odklonených od slnka.

• Stanovište: ťažké výživné pôdy na výslní
  
  
• Výška: 50–100 cm
  
  
• Doba kvitnutia: jún – august
  
  
• Množenie: výsevom

pochádza zo Stredomoria a miestami rastie splanene v strednej Európe ako poľná burina. Od nej sa pravdepodobne odvodzujú jednoročné plnokveté stračonôžky, ktoré sa dnes ponúkajú väčšinou v zmesi farieb. Stonky sú spravidla nerozvetvené a plné kvety vo všetkých odtieňoch fialovomodrej, ružovej a bielej farby sú v súkvetí husto usporiadané. Doba kvitnutia počas leta závisí od času výsevu.

Výška rastlín je pri nízkych hyacintokvetých stračonôžkach 50 cm, pri obrovských hyacintokvetých stračonôžkach 110 cm a pri stračonôžkach Early-Bird-Mixed 80 cm.

• Stanovište: živnejšie stredne ťažké pôdy s dostatkom humusu
  
  
• Výška: 80–180 cm
  
  
• Doba kvitnutia: jún – júl, august – september
  
  
• Množenie: delením a výsevom
  
  

Vytrvalé záhradné stračonôžky vznikli z veľmi rôznych, sčasti aj starých smerov kríženia. Preto sú medzi nimi rozdiely v tvare a v celkovom vzhľade.

Záhradným stračonôžkam sa najlepšie darí na plnom slnku a vo výživných, no nie prehnojených pôdach. Musia mať okolo seba dosť voľného miesta a nesmú ich utláčať susedné vyššie trvalky, inak nerastú pevne, ľahko prepadávajú a nie sú zdravé. Na nepriaznivom stanovišti trpia múčnatkou.

Stračonôžky kvitnú dvakrát do roka, ak sa hneď po prvom kvitnutí zrežú až na 10 cm nad pôdou a prihnoja dávkou plnohodnotného hnojiva 50 g/m². Nové výhonky, ktoré po krátkom čase odpočinku vyrastú, treba chrániť pred slimákmi.

pre túto skupinu nízkych odrôd sú typické voľne rozvetvené kvetné metliny. Kvitnutie sa predĺži, ak sa odrezávajú odkvitnuté výhonky. Vzhľadom na príbuznosť s druhom stračonôžka veľkokvetá (Delphinium grandiflorum) má byť stanovište teplé a slnečné.

skoršie označenie bolo Delphinium x cultorum. Rastliny so súkvetím rovným ako svieca sú nápadnou zložkou trvalkových záhonov. Osvedčené odrody z tejto skupiny sa množia vegetatívne.

majú v hustom súkvetí veľmi veľké kvety. Stonky so súkvetiami sa pri daždi a vetre ľahko lámu. Kvety sú niekedy plné, vo farbách prevažuje modrá, ružová a biela. Výška 180 cm. Nízke odrody, napr. ‘Stand up’ a ‘Blue Springs’, sú len 80 cm vysoké. Pacific-hybridy sa dajú ľahko množiť semenami, pričom len pri niektorých sa vo väčšej miere zachováva pravosť odrody.