Kotúč (Eryngium)

• Stanovište: slnečné miesto so suchou piesočnatou pôdou
• Výška: 40–100 cm
• Doba kvitnutia: júl–september
• Množenie: koreňovými odrezkami alebo výsevom
  
  

• ‘Superbum’ – s nápadne veľkými a intenzívne modrými kvetmi
  
  
• ‘Amethyst’ – so sýtofialovými kvetmi
  
  
• ‘Opal’ – striebristo fialová
  
  
• ‘Blue Star’ – statná, tmavomodrá odroda

je krásny druh z Pyrenejí, vhodný do skaliek. Rastlina je len 30–40 cm vysoká. Má nápadne veľké hlávky a hlboko delené listy s bielou kresbou.

tvorí v porovnaní s ostatnými druhmi väčšie množstvo menších gombíkovitých súkvetí s veľmi ozdobným vienkom listeňov. Druh kvitne modro a je až 100 cm vysoký, ale častejšie sa pestuje len 50 cm vysoká odroda ‘Blauer Zwerg’ s intenzívne modrými kvetmi.

je z celého rodu ten kotúč, s ktorým sa u nás dá stretnúť aj mimo záhrady. Rastie na výslnných medziach, suchých trávnikoch a pri okrajoch ciest v najteplejších oblastiach — na Podunajskej nížine, v Slovenskom krase a v juhoslovenských kotlinách. Od záhradných druhov sa pozná na prvý pohľad: nie je modrý, ale sivozelený až belavý, dorastá 30–60 cm a tvorí hustý pologuľovitý trs tuhých, hlboko delených a veľmi ostnitých listov.

Kvitne od júla do septembra drobnými nazelenalými hlávkami. Po dozretí semien nadzemná časť zaschne, pri zemi sa odlomí a suchý trs sa kotúľa s vetrom po strnisku — práve preto sa mu ľudovo hovorí stepný bežec.

Kotúč poľný je hlboko koreniaca suchomilka: má kolový koreň dlhý aj cez meter, takže sucho mu neprekáža, ale presádzanie neprežije. Na záhrade ho preto vysievajte rovno na miesto a potom už s ním nehýbte. V slovenskej prírode ho ubúda spolu so suchými trávnikmi, na ktorých rastie — do záhrady si ho zaobstarajte zo semien, nie vykopaním z voľnej krajiny.

Kotúče patria k trvalkám, ktoré sa skazia skôr prílišnou starostlivosťou než zanedbaním. Čo potrebujú naozaj:

• Plné slnko a teplo. V polotieni sa stonky naťahujú, súkvetia blednú a rastlina prepadáva.
• Priepustnú, skôr chudobnú pôdu. Piesočnatá alebo štrkovitá pôda nakyprená do hĺbky je ideálna. Do ťažkej ílovitej pôdy zapracujte hrubý piesok alebo drvinu.
• Sucho v zime. Kotúče neničí mráz, ale voda stojaca v zime pri koreňovom krčku. Na rovine pomôže výsadba do mierne vyvýšeného záhona.
• Pokoj pre koreň. Kolový koreň sa presádzaním poškodí, preto vysádzajte mladé rastliny a nechajte im rovno konečné miesto, zhruba 30–40 cm od seba.
• Zálievku len na začiatku. Po zakorenení si vystačia so zrážkami; zalieva sa až pri dlhšom letnom suchu.

Hnojenie kotúča. Platí tu opak toho, čo pri záhonových trvalkách s veľkými listami: prehnojený kotúč rastie mäkko, stonky sa lámu a modré sfarbenie listeňov je bledšie. Bohato stačí jedna dávka na jar, keď rastlina začne pučať. Siahnite po organickom hnojive s vyváženým pomerom živín — uvoľňuje sa pozvoľna, takže nemôže dať rastline naraz viac dusíka, než unesie. Prírodný Hnojík sa dá k trsu buď zľahka rozsypať a zapracovať do pôdy, alebo použiť ako výluh do zálievky (1 čajová lyžička na 1 liter vody). Ako vybrať hnojivo pre trvalkový záhon ako celok, rozoberáme v článku o univerzálnom hnojive.

Rez. Odkvitnuté súkvetia nechajte cez zimu stáť — držia tvar, na inovati vyzerajú výborne a pri kotúči obrovskom zaistia samovýsev. Trs zrežte až zavčasu na jar, tesne pred pučaním.

Kotúč je jednou z mála záhradných trvaliek, ktoré si po usušení podržia farbu aj tvar na celé roky. Najlepšie sa na to hodí kotúč modrastý a kotúč alpínsky, ktorých listene sú najsýtejšie sfarbené.

• Kedy strihať: hneď ako sú listene plne vyfarbené a hlávka sa práve rozvíja — teda skôr, než začnú kvety blednúť.
• V ktorom čase: predpoludním, až oschne rosa. Vlhké súkvetie vo zväzku plesnivie.
• Ako sušiť: po 5–10 stonkách voľne zviazať a zavesiť kvetom nadol na tmavé, vzdušné a suché miesto. Na svetle farba rýchlo vybledne.
• Ako dlho: dva až tri týždne, kým stonka nekrupne.
• Pozor na ruky: listene aj listy sú tvrdé a ostnité, pri zbere sa hodia rukavice.

Nasledujúce prehľady odrôd sa týkajú rodu stračonôžka (Delphinium) — vysokej modrej trvalky, ktorá býva na záhone kotúču častým susedom. Podrobne sa jej venuje samostatný článok Stračonôžka (Delphinium).