Mliečnik (Euphorbia): druhy, pestovanie a starostlivosť

Čeľaď mliečnikovitých (Euphorbiaceae) s 300 rodmi a takmer 2000 druhmi je štvrtou najväčšou čeľaďou rastlín. Príslušníci tejto čeľade sú rozšírení hlavne v tropickej Amerike a južnej Afrike; mnohé z nich sa vyskytujú aj v tropických a subtropických oblastiach iných častí sveta. V miernych pásmach severnej a južnej pologule je domovom len niekoľko málo rodov. Všetkým mliečnikovitým rastlinám je spoločné, že obsahujú mliečnu šťavu.

Podľa nárokov na prostredie a podľa spôsobu pestovania sa mliečnikovité rastliny rozdeľujú do štyroch skupín:

• jednoročné druhy
• mrazuvzdorné trváce druhy
• sukulentné druhy, ktoré nie sú mrazuvzdorné
• teplomilné druhy významné pre produkčné záhradníctvo

je len 3–5 cm vysoký druh z Grécka. Táto plazivo rastúca trvalka vytvára široké vankúše. Z podzemku vyrastajú početné zakoreňujúce výhony. Byle sú poliehavé až vystúpavé a husto olistené. Listy sú obvajcovité, celistvookrajové, modrozelené a šupinovito usporiadané. Na koncoch bylí sedí hustý vrcholík s malými kvetmi a žltými listeňmi. Kvitnutie trvá od mája do júla. Mliečnik hlavičkatý potrebuje slnečné, ale nie príliš suché polohy a vápnité štrkovité pôdy. Je vhodný na výsadbu do skaliek a do skalných škár. Rozmnožuje sa výsevom, delením a výbežkami.

je až 120 cm vysoká rastlina so vzpriameným rastom a s dvojročnými stonkami. Rastlinu zdobia po celý rok sivozelené listy a zavčas na jar sa na koncoch výhonov objavujú veľké vrcholíky so svetložltými listeňmi. Kvitnutie trvá od mája do júna. Rastlina potrebuje teplé a slnečné miesto v polohe chránenej proti vetru. Pôda má byť veľmi kyprá, dobre priepustná a nie príliš živná. Na zimu sa odporúča rastlinu prikryť. V priaznivých podmienkach a v polohách chránených proti vetru pôsobí rastlina veľmi atraktívne, ale bohužiaľ je dosť chúlostivá. V obchodoch nie je bežne k dostaniu.

pochádza z Talianska a zo Sicílie. Štíhle, vzpriamene rastúce byle nesú sivozelené a červenkasto tónované mäkké listy kopijovitého tvaru. Na konci výhonov sa tvorí okolík s mnohými malými kvetmi. Pretože rastlina dokvitá aj v lete, je doba kvitnutia dlhá od mája do augusta. Má podobný vzrast ako Euphorbia polychroma, ale o niečo voľnejší. Výška rastliny sa pohybuje medzi 0,5 a 1 m podľa stanovištných podmienok. Hlavne na jeseň sú nápadné koralovo červené stonky, ktoré zďaleka žiaria. Rastlina je vhodná na spoločnú výsadbu s inými trvalkami na slnečnom alebo polotienistom mieste. Na stanovišti sa rozširuje vysemeňovaním. Rozmnoženie je možné výsevom, odrezkami a delením.

Tento európsky druh patrí u nás k častým burinám. Rastie hlavne na ľahkých, kyprých a dobre priepustných pôdach. Silne sa rozširuje koreňovými výbežkami, zapĺňa väčšie plochy a môže sa stať obťažnou rastlinou. Listy sú podlhovasto úzke, ihlicovité a modrozelené. Od mája do júna sa objavujú zelenožlté, často začervenané okolíky s malými kvetmi. Mliečnik chvojkový je 20–40 cm vysoký a dobre sa hodí na osadenie väčších plôch a prírodných partií s ľahkými a chudobnými pôdami. Množenie je možné delením, odrezkami a výbežkami. Väčší význam majú krížence uvedeného druhu, napr. Euphorbia cyparissias × Euphorbia waldsteinii ‚Betteni‘. Tento hybrid je až 60 cm vysoký a má žlté kvety.

pochádza z Himalájí, z oblasti Bhutánu a južného Tibetu. Trváca rastlina tvorí výbežky, 50–80 cm vysoké vzpriamené výhony a prisadnuté kopijovité listy s červeným stredným rebrom. Na jeseň sú listy po dlhý čas sfarbené žlto a červeno. Rastlina kvitne od mája do júna a pritom má v koncových vrcholíkoch kvety s oranžovými listeňmi. Je hodnotnou trvalkou na výsadbu v slabom tieni drevín alebo na slnečnom mieste. Vyžaduje teplú a chránenú polohu, živnú a dostatočne vlhkú pôdu. Mladé rastliny sa počas silnej zimy a v nechránených polohách nezaobídu bez zimnej prikrývky lístím. Množenie je možné výbežkami alebo výsevom. V priaznivých podmienkach sa rastlina sama množí vysemeňovaním.

V porovnaní s druhom sú vyšľachtené odrody pre záhradu hodnotnejšie:

• ‚Dixter‘ má stonky so žiarivou oranžovočervenou farbou,
• ‚Fireglow‘ má nápadné oranžovočervené listene a pekné jesenné sfarbenie,
• ‚Fireglow Dark Form‘ sa líši od odrody ‚Fireglow‘ tmavšími listami a listeňmi.

(nazývaný aj mliečnik krížatolistý) pochádza údajne zo Stredomoria a z teplých oblastí Ázie, ale cez strednú Európu sa dostal do Severnej a Južnej Ameriky a tam splanel. Jednoročná prezimujúca rastlina tvorí priamo rastúce stonky s namodralým ojínením. Mladé výhony sú husto olistené, staršie stonky bývajú od spodku holé. Výška rastliny v rozmedzí 40 a 100 cm závisí od stanovišťa a od kvality pôdy. Nápadné sú vstrebané listy v krížmo postavených pároch, ktoré vzbudzujú dojem štvorradového usporiadania. Listy majú kopijovitý tvar a sú modrozeleno sfarbené. Vo viackrát rozkonárenom súkvetí sú kvety so široko kopijovitými zelenými listeňmi. Mliečnik skočcový sa od staroveku používa ako liečivá rastlina a v domácich záhradách ho vidno dosť často preto, že sa mu v ľudovej tradícii pripisuje schopnosť „zaháňať“ krty a hryzce. Rastlina sa uspokojí s každou záhradnou pôdou. Môže sa rozmnožovať výsevom v júni až júli (vysádza sa začiatkom jesene), ale rastlina väčšinou po vysemenení splanie.

je prírodný hybrid vzniknutý krížením medzi druhmi Euphorbia amygdaloides a Euphorbia characias. Rastlina je statná, veľa sa rozkonáruje a rastie trsovito a do výšky 40–50 cm. Vždyzelené listy sú červenkasté. Vzpriamené súkvetia sú predĺžené, riedke a listene kvetov sú svetlozelené. Rastlina kvitne od apríla do júna. Nároky na stanovište a spôsoby použitia sa zhodujú s druhom Euphorbia amygdaloides.

je doma v Stredomorí. Rastlina 20–25 cm vysoká má poliehavé byle, dookola husto pokryté vždyzelenými listami; tie sú mäsité a modrozelené. Od mája do júla sa na koncoch minuloročných výhonov ukazujú súkvetia a zelené až ostro žlté listene. Mliečnik myrtolistý potrebuje slnečné stanovište s pôdou kyprou, priepustnou a vápnitou. Tento atraktívny druh sa dobre hodí na suché múriky a skalky. V zime bez snehu je užitočná prikrývka, pretože zo starých výhonov sa v nasledujúcom roku vyvíjajú súkvetia. Rastlina sa množí semenami.

je dlho vytrvávajúci hodnotný druh, ktorý sa však v záhradách málokedy vysádza. Pochádza z južnej Európy. Až 50 cm vysoká rastlina rastie stiesnene a v okrúhlom tvare. Vždyzelené listy sú podobné ako u mliečnika myrtolistého, ale nie také mäsité. Žltozelené listene sa zachovávajú veľmi dlhý čas.

rastie v Európe a na Sibíri. Vyskytuje sa na vlhkých miestach a v plytkých vodách. Rastlina rastie vzpriamene a silne z plazivého podzemku. Stonky 1–1,5 m vysoké sú modro ojínené, často pri báze červené a na jeseň prechádzajú do purpurovočervenej farby. Listy sú striedavé, úzko kopijovité a živo zelené. V súkvetí s až 12 lúčmi vynikajú žltozelené listene a voskovo žlté nektárové žliazky (neskôr hnedasté). Rastlina kvitne v máji až júni. Mliečnik močiarny najlepšie rastie na vlhkých až mokrých miestach, ale uspokojí sa aj so suchým miestom. Odporúča sa na osadenie brehov a plytkých vôd. Rozmnožuje sa výsevom a delením.

rastie bežne v južnom Nemecku, v Taliansku a vo východnej Európe. Táto trváca rastlina s viachlavým podzemkom a s priamymi, mäkko chlpatými byľami narastá ako 30–50 cm vysoký a hustý trs polguľovitého tvaru. Chlpaté listy sú prisadnuté, vajcovito podlhovasté a na vrchole zaokrúhlené. V apríli až máji sa rozvíjajú súkvetia s 5–6 lúčmi. Neskoré rozkonárenie je bez kvetov. Svietivo zlatožlté listene sú husto umiestnené na vzpriamených stopkách a dlho vydržia. Mliečnik mnohofarebný je žiarivá jarná kvetina, ktorá dobre pôsobí na záhonoch v spoločnosti iných jarných kvetín. Na slnečných miestach sa však môže použiť aj ako prírodná trvalka pri otvorenom okraji drevín. Aj keď sa uspokojí s každou záhradnou pôdou, najlepšie rastie vo vápnitej, chudobnej a nie príliš vlhkej pôde. Šľachtené typy sa množia delením a odrezkami, pôvodný druh výsevom od decembra do mája. Na klíčenie je potrebná nízka teplota (0–5 °C).

V Európe rozšírená trvalka rastie trsovito do výšky 60 cm. Čiarkovité až vajcovité namodralé listy sú 35 mm dlhé a 2–8 mm široké. Súkvetie je dvojito až štvornásobne delené a má až 30 lúčov.

Trsovitá trvalka s mnohými výhonmi je až 40 cm vysoká. Má úzke kopijovité listy a mnoholúčové súkvetie so žltozelenými listeňmi.

Pôvodom z Himalájí, rastie vzpriamene a silne do výšky 60–80 cm. Početné kopijovité listy sú pri rašení rubínovo červené, neskôr červené. Vrcholíky so žltými listeňmi sa objavujú v júli až auguste. Rastlina, ktorú ocenia len nadšení ctitelia trvaliek, potrebuje živnú a vlhkú pôdu.

je rozšírený od Francúzska po Juhosláviu a Albánsko. Len 20 cm vysoká rastlina rastie kompaktne, husto sa rozkonáruje a tvorí vankúše. Nápadné sú nepravidelne rastúce výhony s tŕňmi na koncoch. Vždyzelené listy sú veľmi malé a majú červené stopky. Kvety na krátkych stopkách a so žltými listeňmi sú drobné a nie príliš početné.

Stanovište: prevažne slnečné; pôda kyprá, priepustná a vápnitá
Výška: 50–60 cm
Doba kvitnutia: júl–október
Množenie: výsevom pod sklom (február–marec) a výsevom vonku (apríl–máj)

Jednoročná letnička zo Severnej Ameriky rastie v prériách a stepiach medzi Minnesotou a Missouri, západne a južne až k Montane, Texasu a k Novému Mexiku. Rastlina rastie vzpriamene a tvorí belavé stonky, ktoré sú husto olistené a hore vidlicovito delené. Listy sú vajcovito okrúhle alebo podlhovasté, v spodnej časti rastliny zelené a smerom nahor postupne viac bielo lemované a žilkované. Listene sú celkom biele. Táto zaujímavá a nenáročná letnička je doteraz málo známa. Je použiteľná aj na rez a ako dekoračná zeleň.

pochádza zo stepných oblastí tropickej a subtropickej Ameriky. Táto jednoročná rastlina je až 90 cm vysoká a kvitne od júla do septembra. Stopkaté listy sú postavené striedavo a len vo vrchnej časti stoniek vstrebané. Horné listy a listene sú pri báze sfarbené lososovo až purpurovočerveno. V Amerike, kde vznikli aj biele a žlté formy, je rastlina známa ako „Annual Poinsettia“ (jednoročná poinsettia). Pestuje sa rovnakým spôsobom ako Euphorbia marginata. Rovnako sú možné priame výsevy vonku počas apríla až mája.

Vždyzelené kvitnúce trvalky s nápadne sfarbenými listeňmi

• Stanovište: slnečné až polotienisté; pôdy chudobné, vápnité, dobre priepustné
• Výška: podľa druhu 20–120 cm
• Doba kvitnutia: podľa druhu v máji–auguste
• Množenie: výsevom, odrezkami a delením
  
  

Vhodných mrazuvzdorných druhov pre záhrady je viac, než sa doteraz predpokladalo. Jednotlivé druhy sa odlišujú rastom, tvarom listov a v neposlednom rade sfarbením listeňov. Všetky obsahujú mliečnu šťavu a sú jedovaté. Pred žieravou mliečnou šťavou treba chrániť oči a kožu. Mrazuvzdorné mliečniky potrebujú slnečné stanovište, len niektoré druhy dávajú prednosť polotieňu. Dobre sa hodia na výsadby s prírodnými trvalkami. Samotné kvety sú značne zjednodušené a nenápadné. Ozdobné sú nápadne sfarbené listene pod kvetmi a vždyzelené listy, ktoré sa u niektorých druhov pestro sfarbujú na jeseň.

Spôsob množenia sa rôzni podľa druhu, možné je množenie semenami, odrezkami, delením a výbežkami. Čerstvo narezané odrezky sa stavajú do vlažnej vody na 10–15 minút (kým prestane vytekať mliečna šťava). Tým sa zabráni upchatiu reznej rany a u napichaných odrezkov môže pokračovať príjem vody a zakoreňovanie.

je rozšírený v Európe (aj u nás) až k južnému Rusku a na Kaukaze. Vždyzelená polokríkovitá rastlina je 30–50 cm vysoká. Listy sú podlhovasto obvajcovité, tupé, tmavo olivovo zelené, zospodu hrdzavo červené a v zime červenkasto purpurové. Vrcholové súkvetia sa rozvíjajú na výhonoch z minulého roka od apríla do júna. Sú to valcovité zelenkasto žlté vrcholíky so zrastenými okrúhlymi listeňmi. Tento druh u nás dobre rastie na polotienistých až tienistých miestach s vápnitou pôdou a je vhodný na výsadbu k okrajom drevín. Rozmnožuje sa odrezkami, výhonmi z koreňov alebo výsevom. Veľmi zaujímavá odroda je ‚Purpurea‘ so žltopurpurovými kvetmi.

je botanická varieta pochádzajúca zo severozápadu Malej Ázie. Na rozdiel od východiskového druhu Euphorbia amygdaloides sa rozširuje výhonmi z koreňov a má na koncoch stoniek nahromadené širšie lesklé tmavozelené listy. Vždyzelené listy na byliach 30–50 cm vysokých sú v zime veľmi nápadné. Súkvetia voľnej stavby môžu byť až 60 cm vysoké. Objavujú sa od apríla do júna na výhonoch z predchádzajúceho roka a majú svetlozelené listene. Táto vzrastná trvalka je vhodná hlavne na podsadenie drevín v chránených polohách a na miestach s vápnitou a suchou pôdou. V nechránených polohách sú prezimujúce listy poškodzované silnými mrazmi. Na stanovišti sa rastlina rozširuje vysemeňovaním a koreňovými výhonmi. Najvhodnejšie sa množí odrezkami.

Z celkového počtu asi 2000 druhov mliečnikov sa asi 500 druhov radí k sukulentným rastlinám. Bohatstvo ich tvarov je obrovské. Mnohé z nich sa v nekvitnúcom stave podobajú kaktusom natoľko, že ich neodborníci väčšinou pokladajú za kaktusy a označujú ich ako „kaktusy Starého sveta“.

Sukulentné mliečniky sa v skutočnosti vyskytujú v Novom svete len ojedinele, ale patria k charakteristickým zložkám vegetácie v oblasti od južného výbežku Afriky cez Arábiu až do Indie.

Vedci roztriedili sukulentné mliečniky do 12 alebo 19 sekcií. Ku každej sekcii sa nájdu zaujímavé druhy, vhodné na pestovanie. Možno zvoliť stromovité, kríkovité, stĺpovité alebo guľovité sukulentné mliečniky. Niektoré zvláštne typy majú dokonca medúzovité tvary. Popri druhoch bez tŕňov existujú druhy s tŕňmi na listoch alebo na stonke. Mnohé druhy tvoria bradavky, ktoré pokrývajú celý povrch rastliny. Kaktusom sa však najviac podobajú mliečniky s rebrami na stonkách.

Všetky mliečniky obsahujú bielu latexovú šťavu, ktorá je vo väčšine prípadov jedovatá. Druhým spoločným znakom mliečnikov je veľmi komplikovaná stavba kvetov. Zdanlivý veľký kvet nie je v skutočnosti jediný kvet, ale podobne ako u astrovitých rastlín je zložený z mnohých jednotlivých kvetov (samčie kvety skladajúce sa len z jednej tyčinky obklopujú samičie kvety, ktoré rovnako nemajú obaly). To, čo u niektorých druhov (skupina Euphorbia milii) vyzerá ako farebné korunné lupienky, sú listene, ktoré majú lákať vhodných opeľovačov.

Sukulentné mliečniky rastú najlepšie v priepustnom a živnom hlinitopiesočnatom substráte. Počas letných mesiacov potrebujú pravidelné dávky vody, pritom bezlisté druhy v menšom množstve než druhy olistené. Takmer všetky druhy prečkajú dlhšie sucho bez poškodenia, preto je lepšie zalievať menej než príliš veľa. To platí hlavne vtedy, keď nie je ponuka svetla optimálna. Mokro pri koreňoch čoskoro spôsobuje hnilobu.

Mliečniky nie sú náchylné na choroby a škodcovia ich nenapádajú často. Výnimkou sú háďatká a ak sa zistí ich prítomnosť, musia sa všetky napadnuté korene odrezať a rastlina musí nanovo zakoreniť v nezamorenom substráte. Pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa na bezlistých druhoch vyskytuje múčnatka; na olistených druhoch častejšie škodia pavúčiky.

Mliečniky sa rozmnožujú odrezkami alebo semenami. Pri rezaní odrezkov je nutná ochrana pred jedovatou mliečnou šťavou. Aby sa zabránilo upchatiu reznej rany zaschnutou mliečnou šťavou, odrezok sa ponorí najskôr do vody a potom do práškového dreveného uhlia. Po niekoľkých dňoch sa odrezky napichajú do zmesi rašeliny a piesku. Bohužiaľ po zakorenení nerastú odrezkovance vždy rovnakým spôsobom ako materská rastlina. Druhy, ktoré sa nerozkonárujú, sa môžu množiť len semenami.

patrí k takzvaným dvojtŕňovým mliečnikom, ktoré majú pri stopke listov pár vedľajších listov, a tie po opadnutí listovej čepele zostávajú zachované ako tŕne. Tŕne sú veľmi tvrdé, 7–10 cm dlhé, pri vrchole svetlohnedé a v starobe sivé. Malé listy skoro opadávajú. Domovom tohto druhu sú pobrežné lesy od Kene až do Zuluska a portugalskej východnej Afriky. Nepravidelne rozkonárený ker tam rastie do výšky 1–2 m. V kultúre sú zaujímavé hlavne semenáče, a to nielen bizarnými silnými tŕňmi, ale aj sivozeleným pruhovaním stoniek. Pestovanie je rovnaké ako u Euphorbia milii.

nenáročná, tŕnitá sukulentná rastlina pochádzajúca z Madagaskaru. Darí sa jej na svetlom až slnečnom mieste a v lete ju možno pestovať aj vonku. Dorastá do výšky 30 až 100 cm a kvitne takmer po celý rok, najviac však od jari do leta. Jej drobné kvety sú obklopené nápadnými farebnými listeňmi – červenými, ružovými alebo žltými. Množí sa ľahko odrezkami. Dobre znáša sucho aj suchý vzduch v byte. Pri poranení roní jedovatú mliečnu šťavu, preto s ňou manipulujte opatrne. Patrí k najvďačnejším izbovým rastlinám.

má živo zelené a žltozeleno mramorované stonky so 4–5 rebrami a s tŕňmi až 1,5 cm dlhými. Rastlina rastie rýchlo a ľahko sa rozmnožuje.

je veľmi atraktívny ako mladá rastlina so zelenobelavo pruhovanými stonkami.

má špirálovito stočené trojhranné postranné vetvy. Početné postranné vetvy vyrastajú z hlavy repovitého koreňa a pozdĺž hrán majú dlhé bradavičnaté výrastky. Tŕne sú asi 2 cm dlhé. Rastlina sa ľahko množí odrezkami a pritom zostáva zachovaný špirálovitý rast vetiev.

patrí k zakrpateným mliečnikom s tŕnitým súkvetím. U zberateľov je veľmi obľúbený. Tmavozelené stonky so 7–12 rebrami sa smerom nahor zhrubujú. V súkvetí sú početné tŕne až 2 cm dlhé, štíhle, červené a neskôr hnedé.

sa radí k „melónovitým“ mliečnikom celkom zvláštneho vzhľadu a je názorným príkladom botanickej konvergencie. Tento mliečnik sa podobá kaktusu Astrophytum asterias. Tmavo pásikované gule majú priemer okolo 10 cm a v starobe sú až 20 cm vysoké. Domovom tohto krásneho mliečnika je Kapsko. Dovoz rastlín do Európy je zakázaný, druh sa musí u nás pestovať zo semien.

Rezaná kvetina alebo kvitnúca črepníková rastlina

• Stanovište: slnečné, svetlé, teplé
• Výška: 30–120 cm
• Doba kvitnutia: na jeseň a v zime alebo po celý rok
• Množenie: vrcholovými odrezkami
  
  

Tento mliečnik pochádzajúci z Mexika sa vyskytuje na trhu v jesenných a zimných mesiacoch hlavne ako rezaná kvetina. Môže sa pestovať aj ako nízka črepníková rastlina. Potrebuje veľa svetla a tepla (18–22 °C), neznáša prievan a zálievku príliš studenou vodou. Žltnutie a opadávanie listov môže byť spôsobené prevlhčením substrátu, studenou zálievkovou vodou alebo vysokými dávkami hnojív. Rastlina dobre znáša dávky ½–1 g viaczložkového hnojiva na 1 liter vody.

Odkvitnutú rastlinu možno ďalej pestovať. Prezimuje sa v teple pri obmedzenej zálievke, na jar sa zreže na 10–15 cm a presadí do kyprého a dobre priepustného substrátu. Euphorbia fulgens patrí ku krátkodenným rastlinám (rovnako ako Euphorbia pulcherrima), u ktorých je kvitnutie závislé od dĺžky dňa. K indukcii kvitnutia u nás dochádza začiatkom októbra, keď nastanú pre rastlinu krátkodenné podmienky. Od nástupu krátkeho dňa do vykvitnutia je potrebných 11–12 týždňov, ale počas tohto času nesmie byť tvorba a vývoj kvetov znemožnené predĺžením dňa rušivým umelým osvetlením (aj pomerne slabé svetlo vyvoláva nežiaduci účinok).

Množenie vrcholovými odrezkami alebo stonkovými odrezkami bez vrcholu je úspešné len vtedy, keď je zaistená vysoká vzdušná vlhkosť a teplota 22–24 °C na zakoreňovanie.

Rezané stonky s kvetmi vydržia dlho vo váze (3 týždne) a sú obľúbené hlavne na Vianoce. Nároky na ošetrenie sú zhodné s nárokmi rezaných poinsettií vo váze. Boli vyšľachtené odrody s oranžovými, červenými, ružovými, lososovými, žltými a bielymi listeňmi. Listene bielych odrôd možno ľubovoľne farbiť tak, že sa rezané stonky vložia do vody s vhodným farbivom.

Pre skoré kvitnutie sa musí vysievať už vo februári až marci pod sklom. Semená vyklíčia pri teplote 18 °C za 10 dní. O ďalšie 3 týždne sa semenáčiky pikírujú a od polovice mája sa sadenice vysádzajú vonku vo vzdialenosti 25 cm. Možný je aj priamy výsev na vonkajší záhon od konca apríla; semenáčiky treba vyjednotiť. Pôda musí byť kyprá, humózna a dobre priepustná. V pôdach ťažkých, mokrých a studených sa rastlinám nedarí. Silnejšie hnojenie nie je potrebné.

Rastliny kvitnú od júla do októbra. Po reze sa majú konce stoniek máčať vo vlažnej vode tak dlho, kým z nich prestane vytekať mliečna šťava. Takto ošetrené rezané stonky si podržia svoju sviežosť dlhší čas. Mliečna šťava môže niekedy spôsobiť alergiu. Rastlina sa často na stanovišti sama vysemeňuje. Semená si zachovávajú klíčivosť 3 roky.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte s ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.

Mliečniky sú skromné — väčšina druhov pochádza z chudobných, priepustných a vápnitých pôd, takže silné hnojenie im skôr uškodí: rastlina sa rozženie do výhonov a listene strácajú farbu. Záhradným druhom stačí jedno prihnojenie na jar pri rašení, u skalničiek a suchomilných druhov dávku ešte zmenšite. Sukulentné mliečniky pestované v byte prihnojujte len počas letného rastu a v zime vôbec — podrobnejšie to rozoberáme v článku Hnojenie izbových rastlín. Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje trvalky aj izbovky naraz, nájdete v článku Univerzálne hnojivo.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie