Echinocereus

Rod s mnohými druhmi, medzi kaktusármi veľmi obľúbený
Stanovište: plne slnečné a veľmi teplé; „zelené“ druhy aj vonku, niektoré sú mrazuvzdorné
Výška: podľa druhu do 30 cm; vzrast často rozkonárený
Doba kvitnutia: na jar
Množenie: semenami alebo odrezkami

Domovom echinocereusov sú juhozápadné štáty USA a Mexiko. Viac než 60 druhov tohto rodu z rozsiahlej čeľade kaktusovitých (Cactaceae) sa navzájom veľmi líši spôsobom rastu. Rastú krátko stĺpovito, guľovito, viac alebo menej rozvetvene až nepravidelne kerovito. Aj ostnenie mäkko dužinatých tiel je také premenlivé, že laik sotva dohĺadne príslušnosť druhov k tomu istému rodu. Vyskytujú sa druhy s hustými tŕňmi alebo dokonca s chlpmi, ale sú aj druhy so zeleným telom a s riedkymi tuhými tŕňmi.

Všetkým druhom sú spoločné veľké a intenzívne sfarbené kvety s ihlicovitými tŕňmi. Zelené blizny sú často vo farebnom kontraste. Kvety sú otvorené len cez deň a vydržia niekoľko dní.

Echinocereusy nie sú náročné kaktusy. Potrebujú poréznu zmes s hlinitou a piesočnatou zložkou. Rastliny rastú najlepšie pri neobmedzenom vývine koreňov, teda pri voľnej výsadbe do vrstvy substrátu. K nevyhnutným predpokladom patrí dobrá drenáž a výdatná výživa. Niektoré druhy sú do určitej miery mrazuvzdorné a môžu prezimovať vonku. V zime treba udržiavať rastliny úplne v suchu na svetlom mieste, v lete je najdôležitejšie plne slnečné a teplé miesto.

Všetky druhy sú náchylné na napadnutie roztočcami. Echinocereusy dobre rastú na vlastných koreňoch, ale možno ich aj štepiť na Harrisia jusbertii alebo na Trichocereus spachianus. Štepené exempláre tvoria viac jednotlivých výhonkov. Množenie odrezkami je najúspešnejšie počas plného rastu v júni alebo v júli.

Pretože všetky echinocereusy majú krásne veľké kvety, výber medzi nimi je ťažký.

má na guľovitom tele asi 7 rebier so silne bradavičnatými hrbolčekmi a tenké odstávajúce tŕne hnedej farby. Tvorí veľa výhonkov a má červené kvety.

tvorí valcovité a až 10 cm vysoké telo. Svetlopurpurové kvety sú asi 6 cm široké. Nie je spoľahlivo mrazuvzdorný.

sa kobercovito rozrastá. Spravidla má 6–8 tupých rebier a 2 cm dlhé okrajové a stredové tŕne. Kvety sú 6–8 cm dlhé, purpurové a majú kratšiu rúrku s bielymi chlúpkami a štetinkami.

má jednotlivé telá väčšinou 30 cm vysoké a 10 cm hrubé, s 15–20 nízkymi rebrami a s husto usadenými tŕňmi. Pri špičkách tŕňov sa farba mení od červenej cez hnedú až po čiernu. Žlté kvety s veľmi tŕnitým semenníkom sú 10 cm dlhé.

rastie krátko valcovito, tvorí málo výhonkov a veľmi ochotne kvitne. Výhonky sú asi 10 cm dlhé, až 5 cm hrubé a majú ploché rebrá s rovnými tŕňmi. Kvety sú ružové až purpurové, vnútri tmavšie a 9 cm široké.

má zaujímavé viacfarebné tŕne. Najmä pri variete rigidissimus, ktorej sa hovorí „dúhový kaktus“, prechádzajú farby tŕňov od bielej až po ružovočervenú a hnedú. Veľké načervenalé kvety majú svetlejšie hrdlo.

tvorí veľa sviežozelených výhonkov. Okrajové tŕne sú krátke, stredové tŕne tmavšie, 1,5 cm dlhé a často chýbajú. Veľké kvety vo farbe lila alebo karmínovo červenej majú biele hrdlo.

patrí k mrazuvzdorným kaktusom. Jeho telá sa ľahko rozvetvujú, takže vytvárajú nízky porast z tmavozelených valcovitých výhonkov. Kvety sú šarlátovo červené, pri variete paucispinus vnútri nažltlé.