Vodné rastliny: pestovanie, starostlivosť a výber druhov pre záhradné jazierko
Od substrátu pre lekná cez prezimovanie až po atlas druhov — čo do jazierka patrí a v akej hĺbke.
Vodné rastliny premieňajú záhradné jazierko na živý ekosystém. Zistite, ako správne pestovať lekná, bahenné a plávajúce druhy, ako ich prezimovať a ktoré odrody sú najkrajšie.
Prečo zaradiť vodné rastliny do záhrady a ako vybrať správnu nádrž
Tak ako sú vodné plochy prirodzenou súčasťou voľnej krajiny a ich flóra a fauna k nim neodmysliteľne patria, je voda a jej rastliny nezastupiteľným architektonickým prvkom v záhradách.
Pôsobí veľmi esteticky, zlepšuje mikroklímu záhrady, a tým kladne ovplyvňuje psychiku človeka.
Rastlín vhodných na pestovanie vo vode a v bazénoch je veľké množstvo a sú rôznorodé. V záhradách sa využívajú najmä druhy, ktoré sú zaujímavé tvarom či vyfarbením alebo bohato kvitnú.
Uplatnenie vody a vodných rastlín v záhrade
Už v úvode sme zdôraznili dôležitosť vody a jej rastlín v komplexe architektonických prvkov.
Keďže každá vodná nádrž je plná života aj pohybu, umiestňujeme ju v dosahu a dohľade zákutia na oddych.
Druhov vodných nádrží je veľké množstvo, ale vhodný tvar a veľkosť volíme podľa typu záhrady. Musia nenásilne zapadať do celkového poňatia záhrady a umocňovať estetické pôsobenie danej kompozície. Pravidelnými nádržami dopĺňame pravidelne riešené záhrady, geometrické záhradné stavby a ich okolie osádzame nízkymi druhmi rastlín, ktoré vytvárajú koberce. Tieto vodné nádrže môžeme doplniť aj vodotryskom a podobne.
Nepravidelné vodné plochy volíme do záhrad s nepravidelnou výsadbou. Osádzame ich tak, aby sme čo najviac zamaskovali ich okraje, ktoré navyše obkladáme nášľapnými kameňmi. Snažíme sa teda o maximálne prirodzený dojem.
Rastliny vyberáme podľa veľkosti vodnej nádrže aj podľa výsadieb v susedstve. Musíme dbať na to, aby najmenej štvrtina vodnej plochy zostávala voľná.
Ak máme v záhrade skalku, máme aj ideálnu možnosť vytvoriť skalkové jazierko. Postačí naň plocha 1 m², a ak v ňom budeme pestovať lekno, musíme ho umiestniť tak, aby nebolo tienené. Tvar jazierka volíme nepravidelný, okraje obkladáme rovnakým druhom kameňa, aký sme použili v skalke. S rovnakým cieľom volíme aj výsadbu rastlín v blízkosti jazierka. Mali by to byť druhy, ktoré svojím charakterom pripomínajú bahennú kvetenu.
Vodné záhradky v rozmanitých nádobách môžeme v záhrade umiestniť podľa okolností. Len je potrebné zvoliť vhodný materiál, aby nádrž pôsobila v danom prostredí prirodzene, bola trvanlivá a spĺňala estetické hľadiská.
Vodnú nádrž môžeme doplniť bazénikmi, ktoré tvoria jej prirodzené pokračovanie. Bazéniky budujeme aj samostatne, a to na miestach odkvapových zvodov, na okraji skaliek a podobne.
Ideálnou vodnou plochou je potôčik, ale to už musíme mať veľké šťastie, aby nám pretekal záhradou. Potom poskytuje nekonečné možnosti vytvoriť rôzne vodné plôšky, pereje, kaskády, tônky, močiare a podobne.
Dá sa vybudovať aj umelý potok, v ktorom obeh vody zabezpečí vodné čerpadlo, ale to už je záležitosť pre zručných a obetavých domácich majstrov. To isté platí aj o sústave kaskádovito umiestnených jazierok s vodopádmi, prípadne s vodotryskom.
Pri budovaní vodnej nádrže môžeme využiť aj ďalšie stavebné doplnky, ako sú rôzne mostíky, nášľapné prechody a takisto osvetlenie, ktoré vhodne zvolené umocní estetické pôsobenie vodnej plochy.
Skupiny vodných rastlín: lekná, submerzné, plávajúce a bahenné druhy
Medzi najobľúbenejšie patria lekná, rastliny z čeľade leknovitých. Pestujeme druhy, ktoré sú schopné bezpečne prezimovať (teda vonkajšie). Lekná radíme medzi vzplývavé vodné rastliny, ktorých podzemky s prídavnými koreňmi zakotvia rastlinu v dne a listy a kvety ležia v období vegetácie na vodnej hladine.
Medzi ostatné vodné rastliny patria takzvané submerzné rastliny, ktoré rastú úplne ponorené. Majú dôležitú funkciu — udržiavajú biologickú aj chemickú rovnováhu v nádrži.
Plávajúce vodné rastliny, čo je ďalšia skupina, sa takisto podieľajú na udržaní biologickej rovnováhy.
V oboch týchto skupinách rastlín sa vyskytujú druhy, ktoré sú agresívne, pretože sa rýchlo rozmnožujú, a tak musíme byť pri ich voľbe na výsadbu opatrní.
Submerzné rastliny sú na rozdiel od lekien nenáročné na živiny, postačí im bežná záhradná zem, skôr na živiny chudobnejšia, alebo ílovitý substrát s prídavkom dreveného uhlia. Pri pestovaní vodných rastlín musíme dbať na biologickú rovnováhu a chemizmus vody, na dodržanie hĺbky výsadby, na vhodnú kombináciu druhov a na nutnú ochranu v zime. Rovnako im musíme zaistiť dostatok slnečného svetla správnym umiestnením vodnej nádrže.
Močiarne rastliny sa väčšinou spájajú s hĺbkou vody 1 až 30 cm, nemali by však, až na výnimky, byť dlhodobo vystavené suchu. Väčšinou sa pestujú v normálnej pôde obohatenej živným kompostom, s prídavkom piesku alebo kamennej drviny. Pri výbere rastlín z tejto skupiny musíme postupovať starostlivo, pretože mnohé z nich sa veľmi rýchlo rozrastajú.
Substrát a hnojenie lekien: ako pripraviť správnu výsadbovú zmes
Pri pestovaní lekien musíme dbať na niekoľko dôležitých zásad, aby sme boli úspešní. Je to jednak požiadavka na správnu hĺbku vody nad podzemkom lekna, ďalej na dostatočné zásobenie rastliny živinami, na svetelné podmienky a na vhodné zabezpečenie pred mrazmi.
Pokiaľ ide o substrát, v ktorom budeme rastliny pestovať, treba zdôrazniť, že lekná sú náročné na živiny a na ich stály prísun počas vegetácie. Najlepšie im vyhovuje zmes zo 4 dielov drnovky alebo kvalitného kompostu, 2 dielov vyzretého maštaľného hnoja, 1 dielu rašeliny a 1 dielu ílovitej zeminy. Kyslosť tejto zmesi upravíme v rozmedzí pH 6 až 8.
Aby sme leknám zaistili prísun živín počas celej vegetácie, odporúča sa prihnojiť kompost alebo drnovku asi pol roka pred použitím plnými priemyselnými hnojivami.
Pestovanie vodných a bahenných rastlín
Ako sme už v úvode povedali, pri pestovaní vodných rastlín bude úspech závisieť od mnohých činiteľov — počnúc substrátom a správnym zazimovaním končiac.
O zložení zeminy sme sa už zmienili. Zostáva teda doplniť, do akých nádob a ako.
Použiť môžeme nádoby drevené, kovové (s výnimkou medených a zinkových), keramické a nádoby z plastov. Objem nádoby musí zodpovedať vzrastnosti rastliny a hĺbke vody. Nádoby volíme nižšie, ale dostatočne široké, pre agresívne druhy s objemom jeden až päť litrov, pre lekná od piatich do päťdesiatich litrov.
Leknám dáme na dno zeminu, ktorú upravíme do kôpky. Do stredu tejto kôpky umiestnime v prípade, že sme nemali vyhnojený kompost, dobre zabalené plné hnojivo. Zeminu utužíme, umiestnime rastlinu, zasypeme korene aj podzemok a znovu utužíme, zalejeme a doplníme 3—10 cm vrstvou materiálu bez obsahu vápnika — napríklad pieskom, kamennou drvinou, drobnými okruhliakmi a podobne.
Takto vysadené lekno ponorme pod vodu tak, aby sa vzduch pomaly vytlačil a voda sa nekalila. Vysádzame najneskôr v septembri.
Mali by sme dodržať zásadu, že do jednej nádoby umiestnime iba jeden druh lekna. Do vodných nádrží umiestňujeme väčšie lekná do stredu, pri veľkých nádržiach do pozadia.
O nárokoch lekien na živiny sme sa už zmieňovali. Ako zásoba živín slúži jednak maštaľný hnoj, ktorý je súčasťou substrátu, a potom priemyselné hnojivá umiestnené pod koreňmi lekien. Pri použití priemyselných hnojív musíme dbať na to, aby sa nevyplavovali, pretože potom spôsobujú bujnenie rias a bránia riadnemu okysličovaniu vody.
Výsadba a starostlivosť o vodné rastliny počas vegetácie
Ostatné vodné rastliny vysádzame obdobne ako lekná, iba do chudobnejšej zeminy bez prídavku hnojiva, a dbáme na ich dokonalé upevnenie v nádobe. Okrem nádoby môžeme tieto rastliny (aj lekná) vysádzať do jamiek vodných nádrží a do vreciek v ich boku. Postup je obdobný ako pri výsadbe do nádob.
Pri osádzaní vodných nádrží musíme poznať vlastnosti a požiadavky jednotlivých druhov rastlín. Podľa toho volíme hĺbku uloženia aj vzdialenosti rastlín od seba. Dbáme na to, aby viac než štvrtina plochy nádrže zostala voľná.
V priebehu vegetácie bude naša práca s ošetrovaním vodných rastlín nepriamo úmerná starostlivosti, ktorú sme venovali výberu a výsadbe rastlín. V nádrži budeme udržiavať biologickú rovnováhu a stav vody, odstraňovať burinu a sledovať výskyt chorôb a škodcov. Na konci vegetácie sa venujeme zazimovaniu rastlín, a to podľa ich odolnosti, prípadne s vhodnou zimnou ochranou.
Takisto väčšinu týchto vodných rastlín množíme delením v marci až máji.
Prezimovanie lekien a bahenných rastlín: ako chrániť vodnú nádrž pred mrazom
Lekná najlepšie prezimujú vo vode v nezámrznej hĺbke. Za bezpečne nezámrznú hĺbku môžeme považovať hĺbku od 50 do 60 cm. Ak nemáme dostatočne hlbokú nádrž, musíme ju už v decembri zabezpečiť proti mrazu krytom z dosiek a tepelnou izoláciou (suché lístie, slama, suchá tráva, čečina). Ostatné spôsoby prezimovania lekien — bez vody v jamách a v nezamŕzajúcich miestnostiach — sa považujú za menej vhodné, pretože prinášajú rôzne riziká v podobe napadnutia rastlín hubovými chorobami, predčasného rašenia, preschnutia a podobne.
Rastliny pestované v bazénikoch sú väčšinou nenáročné. Väčšina z nich dobre prezimuje tak, ako boli vysadené. Niektoré však musíme na zimu premiestniť do hlbšej vody (Pontederia cordata), niektoré vyžadujú silnejšiu nastielku a napríklad Iris kaempferi musíme vybrať a zaistiť mu prezimovanie v suchu, ak nemáme dvojúrovňový bazénik.
Močiarne rastliny, ak nemáme prirodzený močiar, vysádzame do umelých bazénikov z fólie, betónu, dusaného ílu a podobne. Na dno dáme 5—10 cm vysokú vrstvu drobných kamienkov, na ňu rovnako vysokú vrstvu rašeliny, machu alebo koreňmi nahor obrátené drny. Na to dáme povrchovú zeminu obohatenú o živný kompost. Ak chceme na tomto mieste pestovať aj rastliny, ktoré v zime vyžadujú sucho, môžeme vybudovať dvojúrovňový bazénik, tieto rastliny vysadíme na vyvýšené miesto a v zime znížime hladinu tak, aby mali potrebné podmienky.
Rýchlo sa rozrastajúce močiarne rastliny vysádzame radšej do nádob, aby sme tak obmedzili ich bujný rast.
Množenie vodných rastlín: delenie lekien a močiarnych druhov
Lekná množíme väčšinou vegetatívne, a to delením (prevažne na jar), pretože vytvárajú dostatok odnoží. Pri delení vychádzame z toho, o aký typ podzemku ide. Plazivé podzemky delíme zhruba na 15 cm dlhé časti (vždy s očkom alebo rastovým výhonom). Typy lekien vytvárajúce ružice delíme zvislým rezom na jednotlivé ružice. Lekná delíme väčšinou každé 2—4 roky, keď ich vyberieme z vody, zbavíme zeminy a dôkladne operieme.
Močiarne rastliny sa množia väčšinou delením v jarnom období, druhy, ktoré vytvárajú klíčivé semená, aj z výsevu.
Lekno (Nymphaea): prehľad druhov a odrôd s hĺbkou výsadby
Tento rod zahŕňa vytrvalé vodné byliny. Svojím podzemkom — ponorenou časťou — sú zakotvené v dne vodnej nádrže. Podzemok je podľa druhu dlhý 10 cm až 2,0 m a jeho hrúbka sa pohybuje od 2 do 7 cm. Podzemky sa podľa charakteristických znakov delia na niekoľko typov. Tvar a veľkosť listov sú rozlišovacím znakom druhov a odrôd lekien, farbu majú v rôznych odtieňoch zelenej alebo purpurovej. Kvety sa skladajú najčastejšie zo štyroch kališných lístkov a 13—40 korunných lupienkov. Veľkosť, farba a tvar kvetov sú rovnako rozlišovacím znakom druhov a odrôd lekien. Charakteristická je aj ich vôňa.
V prehľade sú uvedené iba tie druhy a odrody, ktoré u nás bezpečne prezimujú vonku. Pri pestovaní lekien závisí dobré kvitnutie okrem iného od správnej výšky vodnej hladiny nad zakotveným podzemkom. Pri opisovaných druhoch a odrodách lekien sú uvedené hodnoty minimálnej a maximálnej hĺbky, teda rozpätie, v ktorom majú rastliny dobré podmienky.
N. alba L., kvet biely 15—23 cm, hĺbka 30—120 cm (300 cm).
‚Albatros‘ — biely, hĺbka 30—50 cm.
‚Amabilis‘ — biely so zlatožltým stredom, hĺbka 25—100 cm.
‚Arethusa‘ — ružovokarmínový, hĺbka 40—80 cm.
‚Attraction‘ — tmavočervený, hĺbka 30—100 cm.
‚Baroness Orczy‘ — tmavoružový, hĺbka 20—40 cm.
N. × borealis Camus, hĺbka 20—80 cm, kvet biely 7—12 cm.
‚Backleyi Rosea‘ — tmavoružový, hĺbka 40—90 cm.
N. candida K. B. Presl. — hĺbka 10—60 cm, kvet biely 11—20 cm.
‚Cardinal‘ — tmavopurpurovo červený, hĺbka 30—70 cm.
N. × caroliniana, hĺbka 20—50 cm, kvet 12—15 cm.
‚Charles de Meurville‘ — karmínový, hĺbka 20—125 cm.
‚Chromellia‘ — chrómovo žltý, hĺbka 30—50 cm.
‚Darwin‘ — červený až ružovofialový, hĺbka 30—70 cm.
‚Fabiola‘ — sýtoružový, hĺbka 20—100 cm.
‚Fireforest‘ — sýtoružový, hĺbka 20—60 cm.
‚Formosa‘ — ružový, hĺbka 30—80 cm.
‚Froebeli‘ — tmavočervený, hĺbka 10—70 cm.
‚Gloriosa‘ — karmínovoružový, hĺbka 20—100 cm.
‚Laydekeri Lilacea‘ — lila ružový, hĺbka 10—60 cm.
‚Laydekeri Purpurata‘ — tmavokarmínový, hĺbka 10—60 cm.
‚Marliacea Chromatella‘ — kanárikovo žltý, hĺbka 20—90 cm.
‚Murillo‘ — tmavokarmínový, hĺbka 20—80 cm.
N. odorata Ait. ‚Sulphurea‘ — sírovo žltý, hĺbka 20—100 cm.
N. odorata ‚G. B. Shaw‘ — jasnoružový, hĺbka 20—60 cm.
‚Pink Sensation‘ — sýtoružový, hĺbka 20—70 cm.
‚Pygmaea Alba‘ — biely, hĺbka 5—30 cm.
‚Pygmaea Helvola‘ — chrómovo žltý, hĺbka 5—30 cm.
‚Pygmaea Rubra‘ — ružový, hĺbka 15—50 cm.
‚Rene Gerard‘ — ružovokarmínový, hĺbka 20—90 cm.
‚Rose Magnolia‚ — mäsovoružový, hĺbka 30—60 cm.
‚Sioux‘ — chrómovo žltý — premenlivý, hĺbka 20—70 cm.
‚Solfatare‘ — krémovo žltý — premenlivý, hĺbka 10—50 cm.
‚Splendida‘ — žiarivo rubínový, hĺbka 20—100 cm.
N. tuberosa ‚Vesuve‘ — červený s fialovým nádychom, hĺbka 30—100 cm.
‚William Falconer‘ — tmavočervený, hĺbka 30—70 cm.
Atlas vodných a bahenných rastlín: puškvorec, kosatec, pálka a ďalšie
A. calamus L. — puškvorec obyčajný — rastlina dorastá 60—100 cm, má zelené mečovité listy a podzemok podobný kosatcu. V júni až júli kvitne nenápadnými zeleno až žlto sfarbenými kvetmi, ktoré tvoria 5—8 cm dlhý šúľok. Vyžaduje živnejšiu zeminu, množí sa delením. Rastie v hĺbke 0—20 cm.
‚Variegatus‘ — je pestrolistá odroda s pozdĺžnymi krémovými pruhmi na listoch s červeným nádychom a bielym a ružovým lemom.
Alisma L. — žabník Alismataceae — žabníkovité
A. plantago-aquatica L. — žabník skorocelový — rastlina je 40—90 cm vysoká, má veľké, zelené vajcovité listy. Kvitne v júni až septembri bielymi až ružovkastými kvetmi. Vyžaduje v pôde dostatok draslíka, množí sa delením aj zo semena. Rastie v hĺbke 0—30 cm.
Butomus L. — okrasa Butomaceae — okrasovité
B. umbellatus L. — okrasa okolíkatá — dorastá 40—100 cm, má úzke svetlozelené listy na vzpriamenej stonke. Kvitne v júli až septembri ružovo. Nie je náročná, množí sa delením alebo semenom. Rastie v hĺbke 15—30 cm.
Calla L. — diablik Araceae — áronovité
C. palustris — diablik močiarny — rastlina má lesklý, tmavozelený, okrúhlo srdcovitý list na dlhom rapíku, kvitne v máji až auguste. Kvetenstvom je šúľok, ktorý je uložený v tulci. Koncom leta a na jeseň rastlinu zdobí žiarivo červená tobolka. Rozmnožuje sa delením. Rastie v hĺbke 5—10 cm a vytvára pekné krycie plochy.
‚Multiplex‘ — je to plnokvetá odroda, ktorá kvitne o niečo dlhšie ako základný druh.
Ceratophyllum L. — rožkatec Ceratophyllaceae — rožkatcovité
C. demersum L. — rožkatec ponorený — patrí medzi ponorené rastliny, ktoré okysličujú vodu. Má tmavozelené nitkovité ostnato zúbkaté listy, kvitne v júni až septembri nenápadnými kvetmi. Rastie v hĺbke od 50 do 100 cm.
Cyperus L. — šachor Cyperaceae — šachorovité
C. fuscus — šachor hnedý — je náš domáci druh, vysoký 5—30 cm, rastie v hĺbke 0—10 cm.
C. longus L. — šachor dlhý — rastlina má nitkovité listy usporiadané dáždnikovito, dorastá 1,00—1,50 m, kvitne v júni až júli červenkastými kvetmi. Rastlina prezimuje v miestnosti pri teplotách nad 10 °C. Množí sa delením. V nádrži rastie v hĺbke 0—20 cm.
Eichhornia Kunth — tokozelka Pontederiaceae — modráskovité
E. crassipes (Mart.) Solms — tokozelka — vodný hyacint — táto plávajúca rastlina dorastá 30 cm, má hladký, zelený srdcovitý list so zdurenými rapíkmi. Kvitne v auguste až septembri šeríkovo alebo levanduľovo modrými kvetmi so zlatožltými alebo purpurovými škvrnami. Prezimujeme ju v nezamŕzajúcej miestnosti v plytkej nádobe so zeminou a 2 cm vysokou hladinou vody. Množí sa delením.
‚Variegata‘ — táto výrazná, bielo, žlto a zeleno pozdĺžne pruhovaná rastlina dorastá 60—100 cm. Znáša prúdiacu vodu. Množí sa delením. Rastie v hĺbke 0—20 cm.
Hippuris L. — prustka Hippuridaceae — prustkovité
H. vulgaris L. — prustka obyčajná — náš domáci druh dorastajúci do výšky 25—50 cm s úzkymi listami umiestnenými v praslenoch so zakrpatenými kvetmi. Množí sa zakoreňujúcimi podzemkami. Rastie v hĺbke 5—20 cm.
Hydrocharis L. — voďanka Hydrocharitaceae — voďankovité
H. morsus-ranae L. — voďanka žabia — táto plávajúca rastlina dorastá 10—30 cm, má jasnozelený obličkovitý list a v júni až auguste kvitne zelenými kvetmi s bielym okrajom. Prezimuje v podobe prezimujúcich púčikov pri dne nádrže. Rastie v hĺbke 10 cm.
Iris L. — kosatec Iridaceae — kosatcovité
I. kaempferi Sieb. ex Lem. — kosatec Kaempferov — dorastá 60—90 cm, má mečovité listy. Kvitne v júni až júli, podľa odrody kvetmi bielej až purpurovej farby. V zime vyžaduje sucho. Množí sa delením. Rastie v hĺbke 5—30 cm.
I. laevigata Fisch. — dorastá 60—80 cm. Rastie v hĺbke 5—10 cm. Kvitne v júni modrými kvetmi so zlatým okrajom. Je úplne mrazuvzdorný, aj v zime znáša vodu.
I. pseudacorus L. — kosatec žltý — dorastá 50—200 cm, kvitne v máji až júni žlto. Rastie v hĺbke 5—30 cm.
Lysichitum Schott Araceae — áronovité
L. americanum Hult. et St. John — dorastá 50—70 cm, má 90 cm dlhé modrastozelené listy, ktoré narastajú až po kvetoch. Tulec je svetložltý. Rastie v hĺbke 0—10 cm.
L. camschatcense L. Schott — je o niečo nižší ako predchádzajúci druh, list má sivú farbu. Tulec je biely, 10—15 cm dlhý. Množí sa delením. Rastie v hĺbke 0—10 cm.
Menyanthes L. — vachta Menyanthaceae — vachtovité
M. trifoliata L. — vachta trojlistá — dorastá 15—30 cm, trojpočetný list je zelený. Kvitne v máji až júli bielymi alebo ružovkastými kvetmi. Rastie v hĺbke 0—15 cm a je to dobrá krycia rastlina.
Myosotis — pozri trvalky
Nuphar Smith — leknica Nymphaeaceae — leknovité
N. lutea (L.) Smith — leknica žltá — náš domáci druh s ponorenými svetlozelenými eliptickými listami. Kvitne žltými kvetmi až 6 cm v priemere v máji až auguste. Znáša aj prúdiacu vodu. Rastie v hĺbke 50—200 cm.
Nymphoides Guett. — leknovec Menyanthaceae — vachtovité
N. peltata (S. G. Gmel) O. Kuntze — leknovec štítnatý — plávajúci list je lesklý tmavozelený s purpurovým mramorovaním, na rube je červenofialový. Kvitne v júli až septembri žltými kvetmi veľkými až 3 cm. Množí sa delením aj semenom. Rastie v hĺbke 10—30 cm.
Pontederia cordata L. — modráska srdcovitá Pontederiaceae — modráskovité
Dorastá 30—70 cm, má srdcovité listy, kvitne levanduľovo modrými kvetmi v júli až auguste. Rastie v hĺbke 5—30 cm. Dobre ju zazimujeme.
Sagittaria L. — šípovka Alismataceae — žabníkovité
S. sagittifolia ‚Flore Pleno‘ — šípovka vodná, rastlina dorastá 10—100 cm, má pekné šípovité listy, kvitne bielo v júni až auguste. Rastie v hĺbke 30—40 cm, vo väčšej hĺbke nekvitne.
Sparganium L. — zevar Sparganiaceae — zevarovité
S. simplex Huds. — zevar jednoduchý — dorastá 30—60 cm, kvitne v júni až júli zelenkastými kvetmi, neskôr ho zdobia zelenkasté bobuľovité plody. Rastie v hĺbke 0—30 cm.
Trapa natans L. — kotvica plávajúca Trapaceae — kotvicovité
Plávajúce olivovozelené listy tejto rastliny sú na prednom okraji ostro zúbkaté, rub listov je hnedasto chlpatý. Stredná časť rapíka je rozšírená. V júni až septembri kvitne bielymi kvetmi. Množí sa delením a semenami. Rastie v hĺbke 30—50 cm.
Typha L. — pálka Typhaceae — pálkovité
T. angustifolia L. — pálka úzkolistá — rastlina je 1,00—3,00 m vysoká, má úzke listy, v júni až auguste kvitne v červenohnedých valcovitých šúľkoch. Rastie v hĺbke 5—50 cm.
T. latifolia L. — pálka širokolistá — rastlina dorastá 1,00—2,50 m, listy má až 3 cm široké, sivozelené, kvetenstvom je šúľok. Rastie v hĺbke 20—40 cm.
T. laxmannii Lepech. — pálka Laxmannova — listy má široké do 1 cm, dorastá 120 cm. Kvetenstvom je šúľok. Rastie v hĺbke 10–30 cm.
T. minima Funck ex Hoppe — pálka najmenšia — rastie do výšky 30—70 cm, kvetenstvom je šúľok. Rastie v hĺbke 2—20 cm. Rastlina je cenná pre malé vodné nádrže.
T. schuttleworthii W. D. J. Koch et Sond. — pálka Shuttleworthova — dorastá 100—200 cm. List je iba 0,5 cm široký. Vyžaduje hĺbku 5—20 cm.
Utricularia vulgaris L. — bublinatka obyčajná Utriculariaceae — bublinatkovité
Rastlina má nitkovité listy s množstvom mechúrikov. Od júna do augusta kvitne jasne žltými kvetmi. Mechúriky sa v tomto období naplnia vzduchom a rastlina sa objaví na hladine, kde po celý čas kvitnutia pláva. Po odkvitnutí sa opäť ponorí. Množí sa púčikmi, ktoré prezimujú v bahne, alebo semenami. Je úplne mrazuvzdorná.
