Leknica (Nuphar): žltá vodná rastlina do záhradného jazierka

Žlto kvitnúca vodná rastlina

Pre malé aj veľké záhradné jazierka.

• Stanovište: plne oslnené a teplé
• Čas kvitnutia: leto
• Množenie: delením

Leknica sa síce nevyrovná pestrosťou farieb ani veľkosťou a krásou kvetov leknám, ale predsa sa táto naša domáca rastlina nenechá vyhnať z prírodného jazierka.

Na severnej pologuli je známych asi 25 druhov tohto rodu z čeľade leknovitých (Nymphaeaceae), ale na osídlenie vodnej záhrady prichádzajú do úvahy iba 4:

Najrobustnejšia zo štvorice. Pochádza z východu Severnej Ameriky a od ostatných lekníc sa pozná podľa listov, ktoré nezostávajú ležať na hladine — veľká srdcovitá čepeľ sa dvíha na pevnej stopke niekoľko centimetrov nad vodu, takže porast pôsobí skôr ako skupina močiarnych rastlín. Kvet je guľovitý, sýtožltý a rovnako ako u ostatných druhov vyčnieva nad hladinu.

Hodí sa do väčších a hlbších jazierok, kde má podzemok dosť priestoru; vyžaduje hĺbku zhruba 40 až 100 cm. V plytkej nádrži sa rýchlo rozrastie a ostatné rastliny prerastie, preto sa vysádza výhradne do košíka, ktorý jej rast udrží na uzde.

Ázijský druh z Japonska a Kórey, zo všetkých štyroch najjemnejší. Plávajúce listy sú predĺžene šípovité a menšie než u leknice žltej, pod hladinou navyše rastlina tvorí priesvitné, zvlnené ponorené listy, ktoré vyzerajú ako zelený šalát a v čistej vode sú pekne vidieť. Kvety majú v priemere okolo štyroch centimetrov a otvárajú sa od júna do septembra.

Vďaka drobnejšiemu vzrastu znesie aj malú nádrž — stačí jej hĺbka 30 až 60 cm. Je citlivejšia na mráz než domáca leknica žltá, takže v plytkých jazierkach, ktoré premŕzajú ku dnu, sa košík na zimu presunie na najhlbšie miesto.

Zmenšenina leknice žltej: listy dorastajú zhruba do 15 cm, kvety majú len 2 až 3 cm v priemere. Je to severský a horský druh chladných rašelinových jazierok, u nás patrí medzi najvzácnejšie vodné rastliny vôbec.

V záhrade je to naopak jediná leknica, ktorá sa zmestí aj do suda, kade alebo malého prefabrikovaného jazierka — vystačí si s hĺbkou 20 až 50 cm. Rastie pomaly, takže ju netreba deliť každý rok a neprerastie susedné rastliny.

Obe rastliny patria do rovnakej čeľade leknovitých a majú podobné plávajúce listy, takže sa pletú. Rozhoduje však kvet:

• Leknica má malý guľovitý kvet s priemerom 4 až 6 cm, ktorý sa nikdy úplne neroztvorí a sedí na tuhej stopke niekoľko centimetrov nad hladinou. Žlté „okvetie“ tvoria v skutočnosti kališné lístky.
• Lekno má široko roztvorený plochý kvet s priemerom 10 až 20 cm, ktorý leží na hladine, a býva biele, ružové alebo červené.

Druhý poznávací znak je pod vodou: leknica tvorí okrem kožovitých plávajúcich listov aj tenké priesvitné listy ponorené, lekno nie. A do tretice praktický rozdiel — leknica znesie hlbšiu, kalnejšiu a mierne tečúcu vodu aj polotieň, kým lekno chce pokojnú hladinu a plné slnko. Prehľad ďalších druhov do nádrže nájdete v článku o vodných rastlinách pre záhradné jazierko.

Stanovište. Leknica chce plné slnko a teplú, pokojnú vodu; znesie aj niekoľko hodín polotieňa denne, ale kvitne potom menej. Nevysádza sa pod prúd vodopádu ani k vyústeniu čerpadla — rozvlnená hladina rastline prekáža.

Hĺbka vody. Riadi sa druhom: leknici malej stačí 20 až 50 cm, japonskej 30 až 60 cm, leknici žltej a americkej vyhovuje 50 až 100 cm. Meria sa od povrchu substrátu v košíku k hladine. Mladú rastlinu spúšťajte postupne — najprv do plytčiny, aby listy dosiahli na hladinu, a po niekoľkých týždňoch na cieľovú hĺbku.

Nádoba a substrát. Vždy do dierovaného jazierkového košíka vyloženého jutovinou, inak podzemok prerastá dnom celej nádrže. Substrát má byť ťažký a chudobný: ílovitá záhradná hlina alebo špeciálna zemina pre vodné rastliny. Rašelina a bežné substráty s pridanými živinami do jazierka nepatria — vyplavia sa do vody a nakŕmia riasy. Povrch košíka sa zasype dvoj- až trojcentimetrovou vrstvou praného štrku, aby zeminu nerozhrabali ryby.

Kvitnutie a starostlivosť cez rok. Leknica kvitne od júna do septembra. Odkvitnuté kvety a zožltnuté listy sa priebežne odstraňujú pri stopke, aby vo vode nehnili. Rastlina je plne mrazuvzdorná a zimuje na dne jazierka; len v nádobách, ktoré premŕzajú naskrz, sa košík na zimu prenesie hlbšie alebo do chladnej, ale nemrznúcej miestnosti. Presádza sa raz za tri až štyri roky, keď košík už nestačí.

Zo semien sa leknica množí len ťažko, v praxi sa delí podzemok. Najlepší čas je jar, od apríla do začiatku júna, keď rastlina ešte len pučí.

• Košík vytiahnite z vody a podzemok opláchnite, nech vidíte puky.
• Ostrým nožom oddeľte diely dlhé aspoň 10 cm — každý musí mať vlastný rastový puk a kúsok koreňov.
• Rezné plochy nechajte pol hodiny obschnúť, aby vo vode nezahnívali.
• Diel položte do košíka vodorovne a len zľahka zatlačte, puk musí zostať nad povrchom substrátu.
• Zasypte štrkom a nádobu spustite najprv do plytčiny, až po vypučaní nových listov do cieľovej hĺbky.

Ak chcete k leknici doplniť aj farebné kvety ležiace na hladine, siahnite po odrodách lekna. Zásadné je vyberať podľa hĺbky vody — odroda určená do dvoch metrov sa v plytkom jazierku udusí vlastnými listami a naopak.

Vo vodnej záhrade platí opačné pravidlo než na záhone: živiny sa nikdy nedávajú do vody, ale do substrátu v košíku. Čokoľvek sa rozpustí v jazierku, spotrebujú najprv riasy a voda zozelenie.

Prírodné organické hnojivo Hnojík sa preto pri vodných rastlinách používa takto:

• Pri výsadbe alebo presádzaní zapracujte hnojivo do ílovitej zeminy v košíku, zhruba 1 % objemu.
• Povrch zasypte vrstvou praného štrku, aby sa živiny nevyplavovali do vody.
• Stačí raz pri jarnom presádzaní — leknica je v tomto ohľade nenáročná a prehnojená skôr bujne rastie na úkor kvitnutia.

Dávkovanie a zloženie nájdete pri univerzálnom hnojive, celú ponuku balení v katalógu Hnojíka.