Cibuľoviny: jarné, letné aj jesenné druhy

Kto by nemal rád jarné kvety! Sú prvými poslami dobrej nálady v záhrade. Kvetinové cibuľky sú majstri v šírení pozitívnej energie, kým zvyšok záhrady ešte spí. Jeseň je časom ich výsadby a už teraz si ňou robíte malú radosť, aby ste si ju naplno užili na jar.

Technicky vzaté, mnohé obľúbené cibuľoviny nie sú skutočné cibuľky, ale hľuzy alebo podzemky. Medzi cibuľoviny totiž zahŕňame aj rastliny s pravými cibuľami, s cibuľovými hľuzami, s hľuzami aj s hľuznatými podzemkami. Najväčší rozdiel je v spôsobe ukladania živín.

Podrobné porovnanie jednotlivých skupín nájdete v článku cibuľnaté a hľuznaté kvetiny.

Cibuľoviny, tak ako všetky ostatné rastliny, potrebujú na vegetáciu aj kvitnutie rôzne podmienky. Kvety nás môžu potešiť na jar, v lete aj na jeseň. Podľa toho sa aj vysádzajú v jednotlivých ročných obdobiach. Cibuľoviny kvitnúce na jar sa sadia koncom leta alebo na jeseň. Kvitnúce v lete sa vysádzajú na jar. A tie, ktoré rozkvitajú na jeseň sa sadia od začiatku do polovice leta.

Cibuľoviny sa však z pestovateľského hľadiska delia podľa obdobia sadenia, nie podľa obdobia, keď kvitnú!

Z pestovateľského hľadiska delíme cibuľoviny na:

• Jarné cibuľoviny – vysádzajú sa v jarných mesiacoch (od februára) až do júna – a rozkvitnú vám ešte v ten istý rok. Vo väčšine prípadov sa cibuľky po odkvitnutí musia vybrať z pôdy. Patria sem napríklad georgíny, mečíky, begónie, kany, montbrécie či konvalinky.
• Jesenné cibuľoviny – vysádzajú sa od augusta do konca novembra, ale väčšina z nich vám rozkvitne až na jar nasledujúceho roka. Patria sem tulipány, narcisy, bledule, snežienky, krokusy, scily či hyacinty. Cibuľky väčšinou môžeme nechať v zemi do ďalšieho roka.
• Jarné/jesenné cibuľoviny – označujú skupinu cibuľovín, ktorú možno sadiť na jar aj na jeseň. Nájdeme tu napríklad okrasné cesnaky, ľalie, hviezdniky, kosatce či iné menej známe druhy ako glorióza alebo brodiaea.

Sú cibuľoviny trvalky?

Podľa rastového cyklu delíme cibuľoviny na:

• jednoročné – sú to vlastne letničky. Najkrajšie kvitnú v prvom roku. V nasledujúcom vyrastie aj veľa dcérskych cibúľ, ale postupne vytvárajú čoraz menej kvetov. Časom prestanú kvitnúť. Patria sem napríklad krokusy (Crocus), tulipány (Tulipa), modrice (Muscari) a veľkokorunné narcisy (Narcissus).
• viacročné alebo trvalky – kvitnú niekoľko rokov po sebe. Trváce cibuľoviny stačí zasadiť raz a po odkvitnutí necháme cibuľky v zemi, aby vňať (stonka a listy) stihla odumrieť a cibuľky sa pod zemou pripravili na ďalšie vegetačné obdobie. Cibuľky trvaliek majú preto rovnaký rastový cyklus ako trvalky. Príkladom trvácich cibuľovín sú veternice (Anemone blanda), modravka (Chionodoxa), hyacintovec (Hyacinthoides), okrasný cesnak (Allium), kamasia (Camassia), talovín (Eranthis), eremurus (Eremurus) a puškínia (Puschkinia).
• rozmnožujúce sa (naturalizujúce) – spontánne sa rozmnožujú, dokážu rásť medzi trávou, rok čo rok odolávať nepriaznivému počasiu a byť dostatočne plodné, aby sa rýchlo šírili. Podobajú sa cibuľkám trvaliek, ale zo skupiny 10 cibúľ sa časom môže stať skupina 100 cibúľ. Patria sem snežienky (Galanthus), narcisy (Narcissus cyclamineus), scila (Scilla), korunkovka (Fritillaria) či bleduľa jarná (Leucojum vernum).

Farba kvetu býva pri nákupe cibuliek to hlavné, podľa čoho sa záhon skladá. Nasledujúci prehľad vychádza z odtieňov, ktoré sa pri cibuľovinách objavujú najčastejšie:

• Modré cibuľoviny – najbohatšia skupina hneď na začiatku jari: scila sibírska (Scilla siberica), modrica (Muscari), modravka (Chionodoxa), modré odrody hyacintu, kamasia (Camassia) a veternica vábna (Anemone blanda).
• Fialové a purpurové – krokusy, okrasný cesnak s guľovitými súkvetiami a šachovnicovo kreslená korunkovka strakatá.
• Biele a krémové – snežienka, bleduľa, biele odrody narcisu a tulipánu, konvalinka a bielo kvitnúce ľalie.
• Hnedé a medené – pri cibuľovinách najvzácnejší odtieň. Nájdete ho najmä pri tmavých odrodách tulipánov, pri korunkovkách s hnedofialovou kresbou a pri niektorých kosatcoch.

Modré a biele kvety si pritom vyberajú aj včely a čmele, takže farebne skladaný záhon má na jar zmysel aj pre kvitnúci trávnik.

Okrem výberu cibuľovín, ich výšky, farebnosti a obdobia kvitnutia je dobré prihliadať aj na rastový cyklus. Väčšina z nich miluje slnečné stanovište (hoci niektoré znesú aj mierny polotieň), s priepustnou pôdou. Čas výsadby závisí od miestnych klimatických podmienok. Vo všeobecnosti však platí, že čím skôr na jeseň cibuľoviny vysadíme, tým je to pre ne lepšie. Cibuľky tak budú mať pred príchodom mrazov dostatok času vyvinúť si silný koreňový systém.

Prírodné hnojivo ako hnojivo na cibuľoviny

Preto pri príprave pôdy pred výsadbou, kam patrí prekyprenie, odburinenie, prípadne úprava štruktúry pôdy, určite netreba zabúdať ani na hnojivo na cibuľoviny. Hnojík je vhodným hnojivom na cibuľoviny, ktoré podporí kvalitné zakorenenie, zdravý rast aj následné bohaté kvitnutie spolu s benefitom chitínu. Chitín je prírodná pôdna látka, ktorá podporuje prirodzenú imunitu rastlín. Preto je dôležité nezabúdať naň ani pri výsadbe, ani počas samotného rastu a kvitnutia, ale ani po skončení obdobia kvitnutia.

Jednoduché a účinné pravidlo, ako správne zasadiť cibuľoviny, znie: cibuľky sadíme 3× tak hlboko, aká je cibuľka vysoká. Existujú však aj výnimky, ktoré potrebujú mať rastový vrchol na úrovni povrchu. Cibuľoviny sa odporúča umiestniť blízko seba, aby pekne vynikli, ale zároveň tak, aby sa navzájom nedotýkali.

Pamätajte, že cibuľoviny neznášajú dlhodobé zamokrenie, ktoré spôsobuje ich hnitie. Treba to preto zohľadniť pri výbere vhodného miesta aj pri kvalite pôdy. Ak by nebola dostatočne priepustná, treba pred výsadbou pod zeminu umiestniť drenážnu vrstvu.

Cibuľoviny do trávnika

Ak chcete sadiť cibuľoviny do trávnika, môžete ich vysádzať v skupinkách alebo jednotlivo. V tráve krásne vyniknú snežienky, krokusy či talovín. Pred výsadbou rýľom odstráňte časť trávnika, odložte ho nabok, pôdu prekyprite, pripravte a pohnojte ako bežný záhon. Na takto pripravené miesto uložte cibuľky. Po výsadbe vráťte trávnik na jeho miesto. Po vysadení nezabudnite zaliať.

Starostlivosť o cibuľoviny po odkvitnutí

Cibuľoviny sú veľmi vďačné a nenáročné. Mnohé môžu ostať na tom istom mieste roky a časom dokážu vytvoriť nádherne kvitnúce koberce. Počas suchej jari im doprajte zálievku. Ak ju obohatíte o výluh z Hnojíka, cibuľoviny sa vám nezabudnú odmeniť. Po odkvitnutí treba kvetnú stonku odstrihnúť, ale listy ponechať, aby sa vďaka nim nazhromaždil dostatok živín na kvitnutie v nasledujúcej sezóne a zároveň sa podporila tvorba pukov. Aj v tomto období je preto vhodné dopĺňať živiny organickým hnojivom na cibuľoviny.

Po zatiahnutí cibuľovín späť do cibuľky – keď odumrú listy – možno (pri niektorých druhoch je to nevyhnutné) kvetinové cibuľky vybrať z pôdy, opatrne očistiť od zeminy (iba rukou, bez použitia vody) a v suchu a chlade uskladniť napríklad v kartónovej krabici až do obdobia, kým ich v budúcom roku opäť vysadíte. Jednotlivé vrstvy cibuľovín majú byť oddelené napríklad novinami, aby sa nedotýkali. Takýto postup okrem iného zabráni prenosu chorôb. Teplota pri skladovaní nesmie byť ani príliš vysoká, ktorá by cibuľkám neprospievala, ani príliš nízka, aby nedošlo k ich vymrznutiu. Jednotlivé druhy cibuľovín majú odlišnú toleranciu teplôt.

Cibuľoviny sa v záhrade rozmnožujú predovšetkým samy – materská cibuľa vytvorí po obvode dcérske cibuľky, ktoré sa pri vyberaní zo zeme ľahko oddelia. Najlepší čas je práve po zatiahnutí listov, keď sa cibuľky aj tak vyberajú:

• Oddelenie dcérskych cibuliek – najbežnejší spôsob pri tulipánoch, narcisoch aj hyacintoch. Malé cibuľky sa dopestujú jeden až dva roky, kým prvýkrát rozkvitnú.
• Šupinovanie – pri ľaliách sa z cibule odlúpnu zdravé šupiny a vo vlhkom substráte na nich vyrastú nové cibuľky.
• Delenie hľúz a podzemkov – begónie, kosatce alebo georgíny sa delia nožom tak, aby každý diel niesol vlastný rastový puk.
• Výsev semien – najpomalšia cesta, od výsevu po kvet to býva tri až päť rokov. Oplatí sa najmä pri druhoch, ktoré sa v trávniku naturalizujú samy: pri snežienkach, scilách alebo bleduliach.

Mladé cibuľky majú v prvých rokoch zvýšenú spotrebu živín, pretože si zásobný orgán ešte len budujú. Prihnojenie univerzálnym hnojivom im preto skráti čas do prvého kvitnutia.

Z chorôb napádajúcich cibuľoviny rozlišujeme vírusové, bakteriálne a hubové.

– VÍRUSOVÉ OCHORENIA: často spôsobujú odumieranie buniek. Postupne ničia celú rastlinu alebo jej časť a narúšajú jej metabolizmus. Najčastejšie sú:

1. žltá pruhovitosť narcisu – tvorí žltkasté pruhy na listoch alebo kvetných stvoloch.
2. vírusová pestrokvetosť tulipánov – prejavuje sa farebnými zmenami na kvetoch.
3. mozaika narcisu – najmä pri skupine trúbkovitých narcisov, prejavuje sa mramorovaním na listoch.

– BAKTERIÁLNE OCHORENIA: spôsobujú rozpad pletív a hnitie cibúľ s nepríjemným zápachom napadnutého miesta.

1. mäkká hniloba – žltnutie listov, hnitie stoniek v mieste styku s pôdou.
2. žltá hniloba – z cibúľ sa šíri na listy a stonky, na priereze cibule sú viditeľné žlté mäkké hnijúce škvrny.

– HUBOVÉ OCHORENIA: spôsobujú ich patogénne huby (Fungi). Najčastejšie poznáme:

1. pleseň ľaliová – červenkasté alebo žltkasté škvrny, ktoré sa objavujú na listoch, stonkách a kvetoch.
2. fuzáriová hniloba cibule – hnednutie a mäknutie podpučia, mäknutie sukníc cibule a ich následné vysychanie a tvrdnutie, hnedé škvrny na cibuliach, ktoré neskôr prekryje ružovkastý povlak.
3. penicíliová hniloba – hnedé škvrny na spodnej časti cibule, na ktorých neskôr narastá modrozelený povlak,
4. pleseň narcisová – tmavohnedé škvrny na hornej časti cibule, ktoré neskôr môžu zahnívať,
5. pleseň tulipánová – počas pučania sú listy a stonky pokrútené, napadnuté časti rastlín pokrýva sivý povlak.

– ŽIVOČÍŠNI ŠKODCOVIA: okrem hrabošov a myší, pred ktorými môžeme cibule ochrániť výsadbou do drôtených košíkov na cibuľoviny, medzi najčastejších škodcov cibuľovín patria:

• Vošky (Aphidoidea) – poškodzujú najmä mladé listy a puky ľalií a tulipánov.
• Strapky (Thysanoptera) – najväčšie škody spôsobia cicaním štiav na kvetoch a listoch alebo na skladovaných cibuliach.
• Kohútik ľaliový (Lilioceris lilii) – mladé aj dospelé jedince spôsobujú vyžraté miesta na listoch a kvetoch ľalií, napadnúť môžu aj tulipány (Tulipa).
• Cibuľovka narcisová (Lampetia equestris) a cibuľovka zhubná (Eumerus strigatus) – drobné mušky z radu dvojkrídlovcov (Diptera), ich potomstvo škodí priamo vnútri cibúľ. Napádajú výhradne narcisy.

Cibuľoviny odčerpajú veľkú časť živín už počas krátkeho jarného kvitnutia a zvyšok sezóny ich ukladajú späť do cibuľky. Preto sa oplatí prihnojovať ich nielen pri výsadbe, ale aj po odkvitnutí. Ako na výživu záhradných rastlín vo všeobecnosti, sa dočítate v prehľade univerzálne hnojivo; konkrétne druhy nájdete aj v článkoch tulipány, narcis, hyacint, ľalia alebo okrasný cesnak.

Kedy hnojiť cibuľoviny – tri termíny za sezónu:

• Pri výsadbe – na jeseň pri jarných druhoch, na jar pri tých letných. Hnojivo sa zapraví do pôdy pod cibuľku, aby ju podporilo pri zakoreňovaní.
• Na jar, hneď ako vyrazia prvé listy – hnojenie cibuľovín na jar je najdôležitejšia dávka, rastlina v tej chvíli kvet ešte len buduje.
• Po odkvitnutí, kým sú listy zelené – v tomto období si cibuľka ukladá zásobu na budúci rok. Len čo listy zožltnú, hnojenie už význam nemá.

Hnojík je organické hnojivo vhodné na všetky tri termíny. Presné dávky pre záhon aj pre nádoby nájdete na stránke dávkovanie.

Nákup v e-shope: hnojivo na cibuľoviny

KÚPIŤ