Georgíny

Hľuznatá trváca rastlina (pestovaná ako letnička)

• Čeľaď: astrovité (Asteraceae)
• Stanovište: slnečné, výživná a priepustná pôda
• Zálievka: pravidelná, najmä počas sucha
• Hnojenie: od jari do konca leta každé 2–3 týždne
• Zber a kvitnutie: júl až október
  
  

Georgíny, ľudovo nazývané aj dálie, sú výrazné kvitnúce rastliny pôvodom z Mexika. Vynikajú bohatým kvitnutím, širokou paletou farieb a rozmanitosťou tvarov kvetov. S obľubou sa pestujú v záhonoch aj vo veľkých črepníkoch ako okrasné dominanty záhrady.

Na Slovensku sa georgíny pestujú ako letničky, pretože neznesú mrazy. Ich podzemné hľuzy sa na jeseň vyberajú zo zeme a cez zimu uskladňujú v bezmrazových priestoroch.

Georgíny sa delia podľa tvaru kvetu do niekoľkých skupín, z ktorých každá má svoje charakteristické črty. V rámci nich existujú stovky odrôd, ktoré sa líšia farbou, veľkosťou aj výškou rastu.

Najbežnejšie skupiny:

Kvety majú len jeden rad okvetných lístkov a otvorený stred. Sú ideálne do kvetináčov a pre včely.
Príklad: ‚Happy Single Flame‘ – kompaktná, s červenými lupienkami a žltým stredom.

Podobné jednoduchým, ale s viacerými radmi lístkov. Vyzerajú bohato, no stále pôsobia vzdušne.

Príklad: ‚Topmix Purple‘ – menšie rastliny vhodné aj na balkón.

Plnokveté odrody s veľkými, výraznými kvetmi. Patrí medzi najobľúbenejšie skupiny.

Príklad: ‚Cafe au Lait‘ – ikonická béžovo-krémová odroda, veľmi žiadaná na svadbách.

Kompaktné kvety tvaru guličky s dokonalou symetriou.

Príklad: ‚Franz Kafka‘ – drobný ružový pompon, ideálny do vázy.

Podobné pomponkovým, ale kvety sú väčšie, husté a plne zakvitnuté.

Príklad: ‚Jowey Winnie‘ – pastelovo ružová, veľmi vyrovnaný tvar.

Netradičné, vzdušné kvety pripomínajúce orchidey, s voľnými a niekedy zatočenými lupeňmi.
Príklad: ‚Honka Surprise‘ – výnimočne jemná forma vhodná aj do moderných aranžmánov.

Kvety s priemerom až 25–30 cm. Vyžadujú oporu, ale sú úchvatné v záhone aj vo váze.
Príklad: ‚Emory Paul‘ – masívna ružová odroda s veľmi veľkým kvetom.
‚Kelvin Floodlight‘ – žiarivo žltý gigant, veľmi obľúbený v tradičných výsadbách.

Stred kvetu je vystlaný rúrkovitými lístkami, okolo ktorých sú usporiadané širšie okvetné lupienky.
Príklad: ‚Boogie Woogie‘ – kontrastná žltá a vínová kombinácia.

Georgíny milujú plné slnko a teplé, chránené stanovište. Potrebujú výživnú, humóznu a dobre priepustnú pôdu. Pred výsadbou hľúz do zeme (zvyčajne v máji po pominutí mrazov) pôdu prehnojíme kompostom alebo dobre vyzretým hnojom.

Hľuzy sadíme do hĺbky 10–15 cm a pri výsadbe je dobré hneď zatlačiť aj oporu, aby sme neskôr nepoškodili korene. Vhodná je pravidelná zálievka, najmä počas suchých dní. Na dlhodobé kvitnutie je dôležité aj odstraňovanie odkvitnutých kvetov.

Vyššie odrody môžu dosahovať výšku až 1,5 metra, preto ich odporúčame viazať. Nižšie druhy sa hodia do predzáhradiek a väčších kvetináčov.

Georgíny sú pomerne náročné na živiny, najmä počas obdobia rastu a kvitnutia. Hnojíme od jari každé 2–3 týždne, ideálne tekutým hnojivom na kvitnúce rastliny. Na začiatku sezóny možno použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu, neskôr je vhodnejší fosfor a draslík, ktoré podporujú tvorbu pukov a kvetov.

Prehnané hnojenie dusíkom môže viesť k bujnému rastu listov, ale slabému kvitnutiu, preto sledujme vyváženosť živín.

Georgíny kvitnú od júla až do prvých mrazov. Aby kvitli čo najdlhšie, pravidelne odstraňujeme odkvitnuté súkvetia. Kvitnutie je najintenzívnejšie v druhej polovici leta.

Po príchode prvých mrazov nadzemná časť odumiera. Hľuzy vyberieme zo zeme, očistíme a necháme niekoľko dní preschnúť. Potom ich uskladníme na chladnom, tmavom a suchom mieste – napr. v debničkách s rašelinou, pieskom alebo pilinami, ideálne pri teplote okolo 5–8 °C.

Georgíny tvoria pod zemou zväzok zásobných koreňových hľúz spojených krčkom, teda zvyškom vlaňajšej stonky. Nová rastlina raší len z očiek na krčku, nie zo samotných hľúz. To je dôležité pri delení aj skladovaní.

Výškou sa odrody líšia od nízkych záhonových georgín okolo 30 cm až po statné odrody nad meter a pol. Pestujú sa podobne ako mečíky alebo kany: na jar sa sadia, na jeseň vykopávajú a cez zimu skladujú v chlade. Pre porovnanie s ďalšími letnými hľuznatými rastlinami, ktoré sa pestujú rovnakým spôsobom:

Hĺbka výsadby udáva, ako hlboko pod povrch hľuzu uložíte, vzdialenosť je rozostup medzi rastlinami. Všetky uvedené rastliny sa sadia na jar, do skupín a na zimu sa vyberajú zo zeme.

Georgíny chcú aspoň šesť hodín priameho slnka denne. V polotieni sa vyťahujú, majú mäkké stonky a kvitnú menej. Hodí sa miesto chránené pred silným vetrom, pretože vysoké odrody s ťažkými kvetmi sa ľahko lámu.

Na pôdu nie sú náročné, ale neznášajú zamokrenie. V ťažkej, studenej a trvalo vlhkej pôde hľuzy na jar hnijú skôr, ako stihnú vyrašiť. Ťažkú ílovitú pôdu odľahčite pieskom a pod hľuzy dajte do jamky hrsť hrubého piesku.

Záhon nemusíte meniť každý rok. Po niekoľkých rokoch na rovnakom mieste je však vhodné georgíny presadiť inam, aby sa v pôde nehromadili choroby.

Georgíny sa oplatí predpestovať. Rastliny potom kvitnú o niekoľko týždňov skôr a mladé výhonky nie sú na záhone takou ľahkou korisťou slimákov.

1. V marci až apríli prezrite uskladnené hľuzy a odstráňte suché a nahnité časti.
2. Hľuzy zasaďte do dostatočne veľkého kvetináča alebo debničky s vlhkým substrátom tak, aby krčok zostal tesne pod povrchom alebo na úrovni povrchu.
3. Postavte ich na svetlé miesto s teplotou okolo 15 °C. Spočiatku zalievajte málo, kým nevyrašia, inak hľuzy hnijú.
4. Ak vyraší viac výhonkov, nechajte 2–3 najsilnejšie. Ostatné môžete použiť ako odrezky (pozri Množenie).
5. Pred výsadbou rastliny týždeň až dva otužujte, za teplých dní ich dávajte von a na noc späť.

Termín. Predpestované rastliny dávajte von až po ľadových mužoch, teda okolo polovice mája. Nepredpestované hľuzy môžete v teplejších oblastiach zasadiť už koncom apríla, pretože kým vyrašia nad zem, trvá to dva až tri týždne. Keď mladé výhonky ohrozí neskorý mrazík, prikryte ich na noc netkanou textíliou.

1. Vykopte jamu o niečo širšiu ako zväzok hľúz.
2. Najprv zatlčte kôl pri vysokých odrodách nad 60 cm. Keby ste ho zatĺkali neskôr, mohli by ste hľuzy prepichnúť.
3. Hľuzy položte vodorovne, krčkom s očkami nahor a ku kolu, a zasypte ich tak, aby boli asi 10 cm pod povrchom.
4. Predpestované rastliny sadte rovnako hlboko alebo o pár centimetrov hlbšie, ako rástli v kvetináči.
5. Rastliny sadte 60–80 cm od seba, nízke záhonové odrody hustejšie.
6. Nepredpestované hľuzy po výsadbe zalejte len mierne a potom až po vyrašení. Predpestované rastliny zalejte výdatne.

Zálievka. Rastúce georgíny majú veľkú listovú plochu a v lete veľa pijú. V suchu zalievajte raz až dvakrát týždenne výdatne ku koreňom, listy nekropte. Mulč z pokosenej trávy alebo kompostu drží vlahu a obmedzí burinu. Všeobecné zásady zálievky zhŕňa článok Zavlažovanie.

Kedy prestať hnojiť. Prebytok dusíka georgínam škodí: rastú do listov, kvitnú neskôr a hľuzy horšie vyzrievajú a v zime hnijú. Po začiatku augusta už nehnojte. Hodí sa organické hnojivo, ktoré uvoľňuje živiny postupne.

Opora. Hlavnú stonku priväzujte ku kolu priebežne, ako rastlina rastie, aspoň na dvoch až troch miestach. Pri mohutných odrodách sa osvedčujú tri koly okolo rastliny prepojené špagátom.

Zaštipovanie. Keď má mladá rastlina tri až štyri páry listov, vylomte alebo odštipnite vrchol hlavného výhonku. Rastlina sa rozkonári, bude nižšia, pevnejšia a vytvorí viac kvetov.

Vylamovanie púčikov. Pri veľkokvetých odrodách pestovaných na rez nechajte na konci výhonku len hlavný púčik a dva bočné pod ním vylomte. Kvet bude väčší a na dlhšej stonke.

Odkvitnuté kvety strihajte až k najbližšiemu listu. Pozor na zámenu: odkvitnutý kvet má kužeľovitú, zašpicatenú hlávku, púčik je guľatý.

Rez do vázy. Strihajte ráno, keď sú kvety takmer úplne rozvinuté. Georgíny po odrezaní už nerozkvitajú. Stonky dajte hneď do vody.

Choroby a škodcovia. Mladé výhonky ohrýzajú slimáky, v lete sa objavujú vošky a za horúčav a sucha roztočce. Za vlhkého počasia hnijú kvety sivou plesňou, odstráňte ich včas a nechajte medzi rastlinami dosť miesta. Viac o nej v článku Sivá pleseň.

Georgíny nechajte v zemi čo najdlhšie, aby hľuzy vyzreli. Signálom je prvý mrazík, po ktorom listy sčernejú. Hľuzy ho prežijú, chráni ich pôda. Zvyčajne to býva v októbri.

1. Skráťte stonky na 10–15 cm a pripevnite k nim štítok s názvom odrody.
2. Vyberte hľuzy rýľovacími vidlami za suchého, slnečného dňa, s odstupom od stonky, aby ste ich nepoškodili.
3. Nechajte ich obschnúť. Otočte ich stonkami nadol, aby z dutých stoniek vytiekla voda, inak krčok zahníva. Hľuzy nechajte niekoľko dní obschnúť na suchom, vzdušnom a nemrznúcom mieste, najlepšie vonku pod strechou.
4. Očistite ich od hrubej zeminy, poškodené a nahnité časti odrežte. Neumývajte ich.
5. Uložte ich do debničky alebo prepravky, presypané suchým pieskom, pilinami alebo zabalené do novín.
6. Skladujte pri 5–8 °C v tme a v suchu, v pivnici, garáži alebo chladnej komore. Pri vyššej teplote začnú predčasne rašiť, pod nulou zamrznú.

Cez zimu hľuzy raz za mesiac skontrolujte. Hnijúce miesta odrežte a ranu nechajte zaschnúť. Ak sa hľuzy scvrkávajú, je v sklade príliš sucho. Mierne ich navlhčite alebo pridajte trochu vlhšieho piesku. Ďalšie letné hľuzy a cibule, ktoré sa na zimu vyberajú zo zeme, opisuje článok Cibuľoviny.

• Delenie hľúz je najjednoduchšie. Na jar, keď sú na krčku vidieť očká, rozrežte zväzok ostrým nožom tak, aby každá časť mala aspoň jednu hľuzu a kúsok krčka s očkom. Samotná hľuza bez krčka nevyrazí, aj keď vyzerá zdravo. Rezné plochy nechajte deň obschnúť.
• Odrezky z predpestovaných hľúz: výhonky dlhé 8–10 cm odrežte s malým kúskom pletiva pri báze a zapichnite do vlhkého množiarenského substrátu. Zakorenia o dva až tri týždne a ešte v ten istý rok zakvitnú.
• Výsev sa používa hlavne pri nízkych záhonových georgínach. Semená sa vysievajú v marci v teple. Z výsevu nevznikajú rastliny zhodné s materskou odrodou.