Šafran (Crocus) – krokusy do skalky, trávnika i k drevinám

Drobné jarné cibuľoviny pre každú záhradu

• Stanovište: predovšetkým slnečné miesta; pôdy živné, s dostatkom vápnika, priepustné, suché až mierne vlhké, napr. piesočnatohlinité
• Výška: 10–15 cm
• Doba kvitnutia: podľa druhu február–apríl alebo september–november
• Množenie: hľuzkami a výsevom

Tento veľmi obsiahly rod patrí ku kosatcovitým rastlinám (Iridaceae) a je rôznymi druhmi rozšírený po celej Európe, v Karpatoch a v Malej Ázii. Šafrany sú všeobecne známe ako na jar kvitnúce rastliny, no niektoré druhy predsa kvitnú na jeseň. Popri voľne rastúcich druhoch sa pestujú vyšľachtené záhradné šafrany s veľkými kvetmi. Šafrany sa používajú hlavne pri okrajoch drevín, v trávniku a v skalnatých partiách záhrady. Podľa použitia a doby kvitnutia sa druhy zaraďujú do štyroch skupín:

Krokus a šafran sú dve mená pre ten istý rod — latinsky Crocus. „Šafran“ je slovenský botanický názov, „krokus“ záhradnícky, prevzatý z latinčiny; v obchodoch s cibuľovinami natrafíte skôr naň. Slovom šafran sa navyše označuje aj samotné korenie, ktoré sa zbiera z jediného druhu, zo šafranu siateho.

So šafranmi býva zamieňaná jesienka obyčajná. Kvitne takisto na jeseň a má podobne tvarované kvety, patrí však do inej čeľade a je silne jedovatá vo všetkých častiach. Najistejším poznávacím znakom je počet tyčiniek: šafran ich má tri, jesienka šesť. Šafranu tiež vyrastá z hľuzy úzky, trávovitý list, kým jesienka na jar vyháňa široké listy podobné cesnaku medvediemu. Prehľad ostatných jarných i jesenných druhov nájdete v článku o cibuľovinách.

Tieto šafrany pochádzajú z horských polôh južnej Európy, kde rastú na slnečných miestach medzi kameňmi. V záhrade potrebujú obdobné podmienky. Najlepšie sa im darí na teplých a slnečných sutinových plochách a kamenných terasách. Hľuzky šafranov (často sa označujú ako cibuľky) sa vysádzajú začiatkom jesene, už v septembri. Čím skôr pred zimou hľuzy zakorenia, tým lepšie na jar kvitnú. Pri bezmrazivom počasí však možno hľuzy vysádzať ešte v decembri. Pri výsadbe sa má dodržať hĺbka sadenia okolo 10 cm a vzdialenosť medzi hľuzami 7 až 10 cm.

V záhradách málokedy vidieť. Objavujú sa od septembra do novembra a sú naozaj pôvabné, vo farbách od purpurovej až po tmavomodrú. Hľuzy sa vysádzajú v júli do hĺbky 6–10 cm. Jesenné šafrany vyžadujú otvorené a v lete suché miesta v skalke alebo teplé miesta pri svetlom okraji drevín. Kvety sa otvárajú spravidla skôr, ako narastú trávovité listy, u niektorých druhov sa však ukazujú spoločne s listami.

Tieto šafrany potrebujú miesta, ktoré sú v čase jarného kvitnutia slnečné, teplé a nie suché. V lete znášajú aj tieň a sucho. Druhy sa väčšinou ľahko vysemieňajú a sú vhodné na splanenie. Šafrany sa často vysádzajú do trávnika v blízkosti domu, kde sú vítanými poslami jari. Kým šafrany nezatiahnu listy začiatkom jari, treba na ich miestach vynechať kosenie trávy. Hľuzy sa vysádzajú na jeseň (v septembri až októbri). Počas zimy môžu šafrany zničiť myši a králiky.

Do trávnika sa hodia aj ďalšie drobné jarné cibuľoviny, s ktorými sa krokusy dobre dopĺňajú — snežienky, ladoničky alebo ďalšie cibuľoviny do trávnika.

Do skaliek sa tiež dobre hodia hybridy druhu Crocus chrysanthus. Údaj o juhoamerickom pôvode koluje v staršej literatúre, ale nezodpovedá skutočnosti: Crocus chrysanthus pochádza z Balkánu a Malej Ázie a v Amerike žiadny voľne rastúci šafran nenájdete. Ukazujú dekoratívne kvety od februára do marca. Najlepšie sa uplatňujú pri architektonických prvkoch a v spojení s kameňom. Darí sa im na otvorených, slnečných miestach a v priepustnej pôde. Rovnako ako u ostatných šafranov, ktoré kvitnú na jar, sa hľuzy skalkových šafranov vysádzajú na jeseň.

Korenie zvané šafran sa získava z jediného druhu — šafranu siateho (Crocus sativus), na jeseň kvitnúceho krokusu z tabuľky vyššie. Zbierajú sa z neho tri sýto červené čnelky, ktoré vyčnievajú z každého kvetu. Trhajú sa ručne a zavčas rána, kým je kvet ešte zatvorený; na jediný gram sušeného korenia ich treba zhruba stovka až dve, teda 150 až 200 kvetov. Odtiaľ pramení jeho povesť najdrahšieho korenia na svete.

Pestovanie v našich podmienkach je ľahšie, než sa čaká. Hľuzy sa sadia v júli až auguste do hĺbky 10–15 cm a rozstupu asi 10 cm, na plné slnko, do priepustnej a v lete skôr vyprahnutej pôdy s dostatkom vápnika. Kvitne už prvú jeseň po výsadbe, v septembri a októbri. Mráz znáša, ale neznesie mokro — v ťažkej, cez zimu podmáčanej pôde hľuzy hnijú, takže sa oplatí zvýšený záhon alebo prídavok piesku a štrku.

Šafran siaty je sterilný trojnásobný kríženec: nevytvára klíčivé semená a množí sa výhradne delením hľúz, ktorých každá materská hľuza vytvorí niekoľko. Vrecká ponúkané pod označením „šafran na sušenie“ preto obsahujú úplne inú rastlinu — svetlicu farbiarsku (Carthamus tinctorius), prezývanú planý šafran. Farbí podobne, ale s rodom Crocus nemá nič spoločné.

Šafran žije z hľuzy a celú zásobu na budúcu sezónu si do nej ukladá v období, keď má listy — pri jarných druhoch od odkvitnutia do ich zatiahnutia v máji a júni, pri jesenných druhoch na jar. Práve vtedy má hnojenie zmysel; prihnojovať v čase kvetu je neskoro.

• Odkvitnuté kvety pokojne odstráňte, listy nechajte na mieste, kým samy nezožltnú.
• V trávniku podľa toho posuňte prvú kosbu — inak hľuzy rok čo rok slabnú a prestanú kvitnúť.
• Prihnojte na začiatku rastu listov, dávku radšej menšiu; prehnojené šafrany bujne listnatejú a kvitnú horšie.
• Premokrenie znášajú horšie ako sucho: v lete, keď odpočívajú, zálievku vynechajte úplne.

Na drobné cibuľoviny sa hodí univerzálne organické hnojivo s pomaly sa uvoľňujúcimi živinami, ktoré sa dá zapraviť do pôdy alebo použiť ako výluh na zálievku — napríklad Hnojík (jedna čajová lyžička na liter vody). Celú ponuku balení nájdete v e-shope. Rovnaký postup platí aj pre ostatné cibuľoviny a pre skalničky, s ktorými krokusy vo výsadbe obvykle zdieľajú miesto.

Podľa druhu v dvoch vlnách. Jarné krokusy kvitnú od februára do apríla, najskoršie (C. imperati) už koncom januára. Jesenné druhy vrátane šafranu siateho kvitnú v septembri až novembri.

Na jar kvitnúce druhy sa sadia od septembra do októbra, pri bezmrazivom počasí ešte v decembri — čím skôr hľuzy zakorenia, tým lepšie na jar kvitnú. Na jeseň kvitnúce druhy sa sadia už v júli, pretože kvitnú pár týždňov po výsadbe. Hĺbka je asi 10 cm, rozstup 7 až 10 cm.

Šafran siaty jedovatý nie je, jeho čnelky sa bežne používajú ako korenie. Nebezpečná je zámena s jesienkou obyčajnou, ktorá kvitne v rovnakom čase a podobá sa mu — tá je silne jedovatá vo všetkých častiach. Šafran spoznáte podľa troch tyčiniek a úzkych trávovitých listov, jesienka má tyčiniek šesť.

Áno, hodia sa do misiek i hrantíkov. Nádoba potrebuje drenáž a hľuzy sa sadia hustejšie ako do záhona, aby porast pôsobil celistvo. Cez zimu ich nechajte vonku — bez obdobia chladu nevykvitnú. Po odkvitnutí ich nechajte dorásť listy a potom hľuzy uložte do sucha, alebo ich vysaďte do záhona.

Podľa tyčiniek a listov. Krokus má v kvete tri tyčinky a listy úzke ako tráva so svetlým stredným pruhom, jesienka šesť tyčiniek a na jar široké listy pripomínajúce cesnak medvedí. Jesienka tiež kvitne len na jeseň, kým krokusov kvitne väčšina zjari.