Zimozeleň, brčál (Vinca)
Stálozelené plazivé polokry
- Stanovište: polotieň až tieň; čerstvé, kypré pôdy
- Výška: 20–50 cm
- Doba kvitnutia: máj–september
- Množenie: odrezkami alebo delením
V Európe až po Malú Áziu sa vyskytuje 12 druhov rodu zimozeleň (Vinca). Len dva z nich sa pestujú v Európe. Patrí do čeľade toješťovité (Apocynaceae). Sú to prevažne plazivé polokry, ktorých výhony ležia naplocho na zemi a zakoreňujú, len kvitnúce výhony rastú vzpriamene.
Jednoduché, celistvé, kožovité, lesklé listy sú vstřícne postavené. Päťpočetné kvety majú rúrkovitý kalich a plochý lem. Kvety sú najčastejšie modrofialové, menej často červenavé alebo biele. Plod je podlhovastý dvojitý mechúrik.
Oba druhy zimozeleň sú výborné pôdopokryvné rastliny na plošné ozelenenie pod stromami a kríkmi. Najlepšie sa im darí na sviežich, kyprých pôdach a znášajú aj silne zatienené stanovištia.
Zimozeleň väčšia (Vinca major)
Je až 30 cm vysoký poloker, výhony výrazne drevnatejú. Listy sú vajcovité, 3–7 cm dlhé, lesklo tmavozelené, na báze zaoblené až takmer srdcovité. Modré kvety široké 3–4 cm kvitnú od mája do septembra. V strednej Európe niekedy vymrzne až po zem, ale znova vyrastie a kvitne ešte v tom istom roku. Po poškodení mrazom je potrebné ho zrezať až po zem.
Zimozeleň menšia (Vinca minor)
Má výhony plocho poliehavé, kvitnúce výhony sú až 15 cm vysoké. Listy sú 2–5 cm dlhé, na báze zaoblené, široko kopijovité, lesklé a holé. Fialovomodré kvety široké 2–3 cm sa objavujú od marca do mája a znova aj v septembri.
Rastie v Európe a Malej Ázii. V našich záhradách je veľmi bežná; okrem druhu sa pestujú aj tieto kultivary:
- ‘Alba’ – menšie listy, biele kvety
- ‘Purpurea’ – početné kvety vínovo červenej farby
