Amarylis (Hippeastrum): pestovanie doma, hnojenie a starostlivosť po odkvitnutí

Cibuľovina s veľkými kvetmi; ako izbová rastlina je známa už dlhú dobu

• Stanovište: počas kvitnutia svetlé a len mierne teplé
  
• Výška: kvetný stvol až 80 cm vysoký
  
• Doba kvitnutia: v zime a na jar
  
• Množenie: dcérskymi cibuľkami

Zaužívané označenie „amarylis“ vychádza z pôvodného, dnes už neplatného zaradenia rastliny do rodu Amaryllis (Linné). Pravý amarylis je Amaryllis belladonna (Amaryllidaceae) z južnej Afriky, na Slovensku známy aj ako zornica. Ďalšou juhoafrickou rastlinou z čeľade amarylkovitých je Vallota speciosa, dnes vedená ako Cyrtanthus elatus.

K amarylkovitým rastlinám patria aj známe izbové rastliny – Clivia (klívia), Crinum, Haemanthus (krvokvet) a Hymenocallis.

Rod Hippeastrum s približne 75 druhmi je doma v Južnej Amerike, kde rastie v oblastiach s výrazným obdobím sucha. Obdobie rastového pokoja preto na určitý čas potrebuje aj rastlina pestovaná v byte – bez neho by nekvitla.

Pestovateľský význam majú predovšetkým hybridy Hippeastrum. Z veľkej cibule vyrastajú jeden až dva stvoly, ktoré sú duté a až 80 cm vysoké; každý stvol nesie 3 – 4 lievikovité kvety veľké až 30 cm.

Kvety sú červené, lososové, ružové alebo biele. Pri niektorých odrodách je v základnej farbe kontrastné čiarkovanie alebo bodkovanie, prípadne je odlišne sfarbený stred kvetu. Dĺžka remeňovitých listov sa pohybuje medzi 40 a 80 cm.

Šľachtenie amarylisu sa začalo okolo roku 1800 krížením druhov. Prírodné druhy sa do bežného predaja nedostanú a pestujú sa len výnimočne. Kto chce zachovať vlastnosti hybridu, musí ho množiť dcérskymi cibuľkami, nie semenami.

Za zmienku stoja tieto druhy:

Kúpená cibuľa sa vysadí do kvetináča len o málo väčšieho, než je jej priemer. Substrát pre izbové rastliny (jednotná zemina) sa dáva na asi 2 cm vysokú drenážnu vrstvu a cibuľa sa vysádza tak, aby jej vrchná polovica vyčnievala zo zeminy. Pri takej plytkej výsadbe sa zmenšuje riziko napadnutia obávanou hubovou chorobou (červená spála). Koncom decembra, keď sa začína ukazovať kvetný stvol, umiestnime rastlinu na svetlé miesto s teplotou 22 – 25 °C.

Mierna zálievka má začať až vtedy, keď je stvol vysoký ako dlaň, inak hrozí, že predčasne narastú listy a vývin kvetov zaostane. Spolu so zálievkou má začať aj prihnojovanie každý druhý týždeň. Prospešné je aj časté rosenie, ale len dovtedy, kým sa neobjavia kvety. Od vyrašenia do začiatku kvitnutia uplynie asi 8 týždňov. Kvitnúcej rastline svedčí trochu chladnejšia miestnosť, aby kvitla dlhšie. Po odkvitnutí sa stvol odstrihne pri báze, aby sa cibuľa nevyčerpávala tvorbou semien. S kvitnutím v ďalšej sezóne možno počítať len vtedy, ak rastlina po odkvitnutí pri pravidelnej zálievke a výžive dobre rastie a uloží do cibule dosť zásobných látok. Najlepšie podmienky na rast má na slnečnom mieste v záhrade alebo na terase. Dobré zásobovanie vodou a živinami počas rastu sa prejaví zreteľným zväčšením priemeru cibule po období pokoja.

Na rastový pokoj, ktorý sa začína od októbra, treba rastlinu pripraviť ukončením hnojenia v auguste a postupným zmenšovaním dávok vody až po úplné zastavenie zálievky od septembra. Po ďalších troch týždňoch listy zvädnú (zatiahnu) a rastlina sa potom umiestni na nie príliš teplé tmavé miesto kdekoľvek v dome, napríklad v pivnici. Až koncom decembra nasleduje presadenie do o málo väčšieho kvetináča s čerstvým substrátom a potom sa rovnakým spôsobom znova začína rýchlenie. Dobrou ochranou proti červenej spále je mokré morenie cibúľ v roztoku fungicídneho prípravku. Pred sadením musia cibule dobre oschnúť.