Endívia, štrbák záhradný (Cichorium endivia)
Listová zelenina s jemne horkastou chuťou
- Stanovište: slnečné miesto s humóznou a vlhkou pôdou
- Rozstup medzi rastlinami: 35 × 50 cm
- Výsev: v marci alebo od začiatku júna
- Zber: v júni alebo od konca septembra
Endívia bola ako zelenina známa už starým Rimanom. Pôvodným typom, z ktorého pochádzajú dnešné kultúrne formy, je planý štrbák (Cichorium endivia ssp. pumilum). Na rozdiel od hlávkového šalátu endívia netvorí uzavretú hlávku, ale len listovú ružicu.
Rozlišuje sa endívia so širokými a hladkými listami (var. latifolium) a kučeravá endívia (var. crispum). Kučeravá forma sa pestuje najmä v južnej Európe a je citlivejšia na mráz, premokrenie koreňov a hnilobu.
Pestovanie
Endívia sa väčšinou pestuje ako následná plodina na hlboko skyprených stredne ťažkých pôdach. Uprednostňuje sa výsadba predpestovaných sadeníc pred priamym výsevom. Pri skorom výseve alebo chladnom predpestovaní môže rastlina predčasne vybiehať do kvetu. Na skorý zber sa sadenice vysádzajú od polovice marca do konca apríla, na jesenný zber od polovice júla do polovice augusta. V auguste je dôležité pravidelné zavlažovanie.
Typickým znakom kvalitnej endívie je „žlté srdiečko“, teda žltkasté vnútorné listy. Tie vznikajú obmedzením prístupu svetla – kedysi sa ružice zväzovali alebo zakrývali čiernou fóliou, dnes sa väčšina moderných odrôd vybieli spontánne. Chuť endívie je mierne horká, žlté listy sú však jemnejšie. Endíviu možno krátkodobo skladovať v pivnici alebo parenisku. Listy sa konzumujú najmä čerstvé v šalátoch, no v niektorých krajinách aj tepelne upravené.
Odrody so širokými a hladkými listami:
- ‚Bubikopf‘ (na letný a jesenný zber),
- ‚Eskariol grüner‘,
- ‚Diva‘,
- ‚Rosabella‘ a ‚Golda‘.
- ‚Elodie‘,
- ‚Melie‘,
- ‚Très fine maraîchère‘ a ‚Wallone‘.
