Endívia (štrbák záhradný)

Listová zelenina s trochu horkastou chuťou

• Stanovište: slnečné miesto s humóznou a vlhkou pôdou
• Priestor pre rastliny: 35 × 50 cm
• Výsev: v marci alebo od začiatku júna
• Čas zberu: v júni alebo od konca septembra

Endívia ako zelenina bola známa už starým Rimanom. Pôvodným typom, od ktorého sa odvodzujú dnešné kultúrne formy, bol planý štrbák (Cichorium endivia ssp. pumilum). Na rozdiel od hlávkového šalátu tvorí endívia iba listovú ružicu, teda nie uzavretú hlávku.

Rozlišuje sa endívia so širokými a hladkými listami (var. latifolium) a kučeravá endívia (var. crispum). Kučeravá endívia sa pestuje najmä v južnej Európe a je v porovnaní s hladkolistou oveľa citlivejšia na mráz, na premokrenie koreňov a náchylnejšia aj na hnilobu.

Endívia sa pestuje väčšinou ako následná plodina na hlboko skyprených stredne ťažkých pôdach. Pred priamym výsevom sa uprednostňuje výsadba predpestovaných sadeníc. Po skorom výseve a pri príliš chladnom predpestovaní rastliny častejšie predčasne vybiehajú do kvetu. Na zber v skorom lete sa rastliny vysádzajú od polovice marca do konca apríla, na jesenný zber od polovice júla do polovice augusta. V auguste je zálievka nevyhnutná.

Pri endívii je žiaduce žlté sfarbenie mnohých vnútorných listov. Také „žlté srdiečko“ vzniká pri obmedzenom prístupe svetla, preto sa kedysi ružice listov zväzovali alebo prikrývali čiernou fóliou. Dnešné odrody sa väčšinou vybieľujú spontánne. Endívia má nahorklú chuť, pri žltých listoch sa to však takmer neprejavuje. Endíviu možno skladovať v pivnici a v parenisku len krátky čas. Jej listy sa konzumujú najmä čerstvé v šalátoch, v niektorých krajinách aj tepelne upravené.

Odrody s hladkými a širokými listami:

• ‚Bubikopf‘ (na letný a jesenný zber),
• ‚Eskariol grüner‘,
• ‚Diva‘,
• ‚Rosabella‘ a ‚Golda‘.

Odrody s kučeravými listami:

• ‚Elodie‘,
• ‚Melie‘,
• ‚Très fine maraîchère‘ a ‚Wallone‘.