Pareniská: druhy, materiály, zhotovenie a ochrana pred chladom

Popis pareniská, využitie a vznik

Na vidieku sa pestovala zelenina zabezpečujúca dobré peňažné príjmy už pred viac ako sto rokmi. Naši predchodcovia už prevádzkovali parenicové hospodárstvo. Poľnohospodári poznali materiály, ktoré mohli slúžiť ako zdroj organického tepla, aj dobu, počas ktorej zahrievajú podložie. Pri konskom hnoji sa uvádzala doba 4 mesiace, keď bol zmiešaný s lístím, zahrieval zeminu počas celého vegetačného obdobia. Vtedajšia generácia pestovateľov trvala na umiestnení pareniská na miernom južnom svahu, kde sa pôda lepšie prehrievala. Pareniská sa dodnes používajú prakticky bez veľkých zmien. Stále sú potrebným a lacným zariadením na predpestovanie sadby. Na miestach, kde je zadarmo čerstvý konský hnoj, je toto zariadenie ekonomicky najvýhodnejšie. Dodnes platí zásada umiestniť pareniská blízko obytnej budovy na južnej strane chránenej pred severnými a východnými vetrami. Nevyhnutná je každodenná obsluha (vetranie, tienenie, zakrývanie).

Pareniská tvorí drevený rám o nerovnakej výške pozdĺžnych strán zapustených do zeme, z vnútorných strán izolovaný proti bočnému úniku tepla do okolitej pôdy. Vyššia strana rámu vedie smerom na sever. Na rám dosadajú parenicové okná so sklami silnými 4 mm, novšie s komorovými termoakrylovými doskami. Na trhu je UNI pareniská na predpestovanie sadby, s možnosťou inštalácie do skleníka, využívajúceho teplejšie prostredie, o rozmeroch 1 300×100×220 mm. Pareniská je prenosné a možno ho neskôr využiť na rýchlenie zeleniny mimo skleníka. Namiesto skla má komorový 6 mm silný Makrolon. Okno zdvíha automatický otvárač. Pareniská nezapúšťame do zeme. Makrolon však neodolá krupobitiu, ako sa ukázalo v auguste roku 2000, keď bol značne poškodený.

Vykurované pareniská

Takéto pareniská slúži ako náhrada biologického tepla. Biologický zdroj tepla možno svojpomocne nahradiť obyčajnou žiarovkou, vloženou do pozinkovanej odkvapovej rúry, ktorá je svetlotesne uzavretá. Objímka pre žiarovku musí byť celoportcelánová. Príkon zvolíme pokusne podľa počasia a požadovanej teploty. S ohľadom na úsporu elektriny je vhodné zapnutie žiarovky na vykurovanie riadiť pomocou bimetalu. Aj pri mrazoch je 100W žiarovka dostatočným zdrojom tepla. Aby sa zabránilo súčasnému topeniu a vetraniu, leží rúra tesne pri zemi a v dostatočnej vzdialenosti od otvárača.

Pareniská našich predkov

Klasické pareniská našich predkov bolo zhotovené z borovicových alebo smrekovcových dosák o hrúbke 4 až 5 cm a šírke 40 až 50 cm. Dĺžka dosák sa riadila podľa dĺžky pareniská a bývala dlhá 5 až 15 metrov. Najobvyklejšia šírka bola 1,5 metra. Hĺbka sa pohybovala od 40 do 70 cm. (Do 70 cm pôda u nás nepremŕza). Rozmery rámov pre sklá boli 1×1,5 m, uprostred rozdelené na polovicu. Zdrojom tepla bola pol metra vysoká vrstva čerstvého konského hnoja, prikrytého 25 cm dobrej parenicovej zeme. Priestor medzi sklom a parenicovou zemou bol spočiatku asi 20 cm. Ako sa hnoj rozkladal, zemina klesala. Ako izolácia proti úniku tepla z pareniská stenami do okolitej pôdy a ovzdušia sa používali balíky slamy alebo nerozložený slamnatý hnoj. Tento spôsob prevádzkovania pareniská slúži v niektorých krajinách v zahraničí a na našich záhradách dodnes. Predpokladom je prísun kvalitnej maštaľnej mrvy a slamy za neprehnané ceny.

Klasické pareniská s biologickým zdrojom tepla

Každý pestovateľ nemá možnosť získať čerstvý hnoj a je odkázaný na náhradné organické hmoty, ktoré musí aspoň na začiatku rozkladného procesu doplniť vhodnými baktériami a zahriať topným káblom alebo zavlažovaním s horúcou vodou, pokiaľ možno podmáčaním. Lístie, kôra, štiepky a drvina záhradného odpadu sa musia doplniť dusíkatým hnojivom. Oživením baktérií nastáva rozklad a začína sa uvoľňovať teplo. Proces prebieha samovoľne a prihriavanie možno obmedziť. Na to, aby sa rozkladný proces udržal čo najdlhšie, treba do pareniská pri zakladaní naviesť aspoň 50 cm vrstvu organickej hmoty. Je bezpodmienečne nutné zabrániť únikom tepla dokonalou bočnou izoláciou, zalievať len teplou vodou. Aktiváciu kontrolujeme stopkovým teplomerom 10 cm pod povrchom. Keď je substrát aktívny, priemerná teplota dosahuje 25 až 30 °C.

Studené pareniská

Nedá sa porovnávať s klasickými parenicami. Substrát tvorí dobrá kompostná zem, u ktorej je väčšinou ukončený termofilný proces. Na výstavách väčšina týchto výrobkov ani nepredpokladá zapustenie do zeme a bočnice nemajú okrem skla tepelnú izoláciu. Sú to v podstate kryté plochy slúžiace na dopestovanie listovej, kapustovej a niektorej teplomilnej zeleniny. Neprítomnosť iného zdroja tepla než slnečnej energie posúva využitie tohto pareniská až na koniec mája. Bez iného zdroja tepla a malej tepelnej zotrvačnosti prostredia pri mrazoch, s ktorými treba ešte v máji na Slovensku počítať, ohrozuje chlad chúlostivejšie rastliny. Výkyvy teplôt súvisiace s malou vrstvou vzduchu nad rastlinami sú značné. Za slnečných dní v marci môžu v nevetranom priestore teploty dosiahnuť aj 40 °C. Voľne zavesené teplomery so stupnicou do 40 °C explodujú.

Používané materiály, sklo, fólia, termoakryl

Do pareniská umožňuje prístup svetla sklo, ktoré väčšinou získame aj s rámami z búranísk. Podľa nich sa potom stanoví rozmer pareniská. Rámy okien boli pôvodne určené na zvislé zavesenie. Položením na pareniská zostáva medzi priečkami stáť dažďovka, ktorá zatéka medzi popraskané tmel a spôsobuje hnitie dreva. Rámy dlho nevydržia a vplyvom mrazu sklo popraská. Tomu môžeme zabrániť prerezaním odtokových medzier. Na odtokové medzery pamätáme aj pri výrobe nových rámov. Sklá v okenných rámoch z bytov sú silné len 3 mm, a preto sa ľahko rozbijú pri doskoku psa alebo mačky. Tam, kde hrozí toto nebezpečenstvo, je vhodné nad sklo upevniť sieťovinu. Ak namiesto skiel použijeme fólie, upevňujeme ich na boku rámov. Lepšie odolávajú nárazom vetrov. V zahraničí sa na pareniská používajú komorové termoakryly.

Zhotovenie pareniská

Práce začneme vykopaním jamy, do ktorej pareniská postavíme. Hĺbka jamy bude asi 40 cm a rozmer podľa predpokladanej veľkosti. V prípade nadmernej vlhkosti na dne jamy, alebo dokonca za prítomnosti vody, nebudeme na tomto mieste pareniská zakladať.

Za predpokladu, že budúce pareniská nebude dlhšie ako 2 m, je výhodnejšie zhotoviť rám vonku a celý ho potom vložiť do jamy. Prevedenie je také jednoduché, že ho zvládne takmer každý s minimálnymi nákladmi. Na zhotovenie potrebujeme niekoľko dosák silných 3 až 4 cm, štyri rohové hranoly 5×5 cm široké a 50 až 60 cm dlhé. Všetko môže byť staršie a pôvodne určené na iné účely. Šírka a dĺžka pareniská sa riadi podľa okien, ktoré máme k dispozícii. Na zateplenie použijeme penový polystyrén aspoň 3 cm silný. Môžu to byť aj odrezky. Naporezané dosky pribijeme na hranoly a zhotovíme širšiu (severnú) 40 cm a užšiu 30 cm (južnú) bočnicu. Na uzavretie rámu si pripravíme aspoň 10 cm širokú dosku, ktorú po dĺžke rozrežeme naprieč. Vzniknú dva trojuholníky, s ktorými začneme spájať bočnice pribíjaním do hranolov na oboch stranách tak, že širšia časť bude hore. Ďalej smerom dole budú rovnako široké dosky. Šikmým rezom je daný sklon okien smerom na juh. Predpokladaná výška pareniská nad okolitý terén na severnej strane je 20 cm a na južnej 10 cm.

Pre zvýšenie životnosti pareniská je vhodné potiahnuť vonkajšiu stranu rámu kaširovanou fóliou. PE fólia sa za sezónu rozláme. Na vnútornú stranu rámu pripevníme dookola ako tepelnú izoláciu penový polystyrén, na ktorý natiaheme taktiež kaširovanú fóliu. Rám je pripravený na vloženie do jamy. Je vhodné podvliecť hrdlá pre zálivku podmáčaním, prípadne topné káble. Výšku nad terénom upravíme zatĺkaním rohových hranolov. Rám možno zasypať. Vrch rámu zakončíme latami širokými 2×3 cm.

Ak budú topné káble na sieťové napätie, inštaláciu musí vykonať odborník. Topný kábel alebo zavlažovaciu rúrku zasypeme 10 cm vrstvou piesku, ktorá upozorňuje na prítomnosť zariadenia pri výmene zeminy. Aj keď neskôr nebudeme rúrku používať na zalievanie, poslúži na prívod vzduchu pod substrát, čím sa podporia aeróbne baktérie a nedochádza ku skysnutiu zeminy. Pri starostlivom prevedení bude pareniská slúžiť mnoho rokov.

Ochrana pred chladom a vetranie

Na jar často pestovateľa prekvapí mráz. V parenicách, ktoré nie sú v noci prikryté a majú sklo alebo fóliu (pri komorovom termoakryle nebezpečenstvo nehrozí), dochádza k namrznutiu vzídených sadeníc a k zastaveniu rozkladu organickej hmoty. Rastliny citlivé na chlad väčšinou neprežijú. Preto je nutné pareniská pred mrazmi chrániť. Naši predkovia ho prikrývali na noc alebo pri celodennom mraze rohožami z tŕstia a slamy. K tejto praxi sa už nemožno vrátiť pre nedostatok vhodného materiálu. Pri ochrane proti mrazu sa v súčasnosti osvedčujú dosky z penového polystyrénu, ktoré je po položení nutno zaťažiť proti odvianiu vetrom. V núdzi možno prikryť celé pareniská silnejšou PE fóliou, zaťaženou tehlami alebo dlaždicami. V obchodoch so záhradníckymi potrebami sa predávajú prikrývky plnené polystyrénom alebo minerálnou vatou.

Vetranie je nutné za slnečného počasia. Rozkladom organickej hmoty sa uvoľňuje okrem oxidu uhličitého aj čpavok, ktorý je síce v malom množstve dusíkatým hnojivom, ale vo vyššej koncentrácii rastliny poškodí. Nutnosť vetrania si vyžaduje aj malá vrstva vzduchu medzi sklom a zeminou. Hoci vetranie možno zveriť hydraulickému zdviháku, vyžaduje každé pareniská každodennú obsluhu. Chatári a chalupári na vzdialenejších pozemkoch nemôžu túto podmienku splniť.

Kde parenisko postaviť a čím ho kryť

Parenisko sa oplatí aj na malej záhradke. Pod sklom alebo fóliou je teplo, takže reďkovky, šalát, kaleráb alebo uhorky zberiete o niekoľko týždňov skôr a na jeseň v ňom zelenina ešte dorastie. Počítajte aspoň s dvoma oknami, na malej záhrade sa parenisko využije o to intenzívnejšie.

• Plné slnko. Nedostatok svetla, či už pre tieň, alebo špinavé sklá, spomalí fotosyntézu a v zelenine stúpa obsah dusičnanov. Sklá a fólie preto udržiavajte čisté. Fólia sa navyše elektrostaticky zanáša prachom, pred sezónou ju umyte vodou so saponátom a opláchnite.
• Záveterie. Studený severný vietor parenisko silno ochladzuje a sťažuje vetranie.
• Orientácia. Jednoduché parenisko má okná sklonené na juh. Pri dvojitom (sedlovom) parenisku vedie hrebeň od severu na juh a okná sú sklonené na východ a na západ. Sedlo je asi o 30–40 cm vyššie ako okraje a parenisko je dvakrát širšie ako jednoduché.
• Hĺbka. Pre poloteplé parenisko s hnojom sa kope 40–55 cm hlboko, pre studené stačí 30 cm.

Sklo, polykarbonát, alebo fólia? Tradičné okno má rozmer 150 × 100 cm a sklo hrubé aspoň 3 mm. Ľahší a odolnejší je dnes komôrkový polykarbonát. Najlacnejšia je záhradnícka UV stabilizovaná fólia s hrúbkou 0,1–0,2 mm, najlepšie vystužená mriežkou. Dobre prepúšťa svetlo, ale v noci je pod ňou len o málo teplejšie ako vonku. Druhá fólia napnutá zospodu rámu zlepší izoláciu a obmedzí kvapkanie skondenzovanej vody. Ľahké okná s fóliou pripevnite proti vetru. Používajte len fólie určené pre záhradníctvo, obalové fólie alebo vrecia od hnojív nie sú na pestovanie zeleniny vhodné.

Založenie poloteplého pareniska s hnojom

Poloteplé parenisko sa zakladá spravidla v polovici marca, za teplého počasia aj skôr.

1. Niekoľko dní vopred si zaobstarajte čerstvý konský hnoj a uložte ho pri parenisku do hranola. Nešliapte po ňom, baktérie potrebujú vzduch, aby sa hnoj zohrial. Vhodný je aj ovčí, kozí a králičí hnoj. Kravský hreje málo, bravčový je nevhodný.
2. Keď sa hnoj začne pariť, vyhádžte z pareniska lístie uložené cez zimu a naplňte ho hnojom. Hnoj ušliapte tak, aby po položení okien zostalo pod nimi 20–25 cm voľného priestoru. Ak hnoj zmiešate s tretinou suchého lístia, hreje dlhšie, ale menej.
3. Zakryte oknami a rohožami. Po 2–3 dňoch, keď sa hnoj znova prehreje, navŕšte 10–15 cm preosiatej výživnej zeminy a opäť zakryte.
4. Po niekoľkých dňoch je zemina prehriata a môžete siať a sadiť.

Ak hnoj nemáte, poslúži slama, lístie alebo staré seno. Suchý materiál po naplnení polejte, najlepšie teplou vodou. Vychladnutý hnoj rozohrejete aj prepláchnutím horúcou vodou. Lístie na parenisko skladujte od jesene v suchu.

Pareniskový substrát

• Zeminu z minulého roka obohaťte na jeseň alebo najneskôr 3 týždne pred jarným použitím zrelým kompostom alebo odležaným hnojom, prípadne 3–5 kg rohovej múčky na 1 m³. Niekoľkokrát ju prehádžte, navlhčite a pred použitím preosejte cez redšie sito.
• Pre uhorky sa najlepšie osvedčuje drnovka. Je to kompost z drnov odrezaných v hrúbke 10–15 cm a ukladaných trávou nadol, prípadne presypaných hnojom. Drny z ťažkých pôd odľahčite pieskom.
• Na výsevy primiešajte do pareniskovej zeminy 30 % piesku a 20 % dobrej záhradnej zeminy. Zemina nesmie obsahovať zárodky chorôb, malé množstvo preto preparte v hrnci alebo prehrejte v rúre, prípadne použite hotový výsevný substrát.
• Reakcia má byť neutrálna. Najmä keď pridávate rašelinu, zeminu na jeseň pravidelne vápnite.

Vrchnú zeminu môžete na budúci rok použiť znova, spodnú vrstvu vyhrievacieho hnoja nechajte 2–3 roky kompostovať.

Vetranie, tienenie a nočné mrazy

V zatvorenom parenisku vystúpi za slnečného dňa teplota na poludnie až k 40 °C, čo mladé rastliny neznesú. Vetraním sa zároveň privádza čerstvý vzduch a priesady sa otužujú.

• Čím viac slnka, tým viac a dlhšie vetrajte. Okná podkladajte vetracími kolíkmi so zárezmi, a to vždy na strane odvrátenej od vetra. Za chladna vetrajte len cez poludnie a málo, s kolíkom položeným naplocho. Za veľmi teplého počasia a pri vzrastlých rastlinách môžete okná úplne zložiť.
• Uhorky sú citlivé na výkyvy teplôt. Ak nemôžete byť pri parenisku počas dňa, nechajte ho trvalo mierne pootvorené.
• Tienenie potrebujú uhorky (na prudkom slnku dostanú biele škvrny), čerstvo vysadené priesady, kým sa neujmú, a zakoreňujúce odrezky. Najlepšie sú tieniace rohože z trstiny, latiek alebo riedkej tkaniny, ktoré rozložíte len v čase najsilnejšieho slnka. Bielenie okien vápnom sa nehodí, tieni aj za zamračených dní.
• Nočné mrazy koncom zimy a na jar. Parenisko obložte z boku teplým hnojom alebo aspoň lístím a okná na noc zakryte rohožami, starými kobercami alebo izolačnými doskami. Prechladnuté priesady kalerábu vybiehajú do kvetu, viac o tom v článku vybiehanie do kvetu.

Celoročné využitie pareniska

Dobre vedené parenisko dá za rok tri úrody. Príklad pre poloteplé parenisko:

1. Koniec februára až začiatok marca: časť pareniska osejte reďkovkami, časť skorou zeleninou na priesady a časť osaďte skorým šalátom, najlepšie z priesad v kvetináčikoch. Šalát môžete sadiť do širších riadkov a reďkovky vysiať medzi neho.
2. Po zbere reďkoviek: na ich miesto vysaďte priesady uhoriek, ktoré do zberu šalátu dobre zakorenia.
3. Po zbere uhoriek: znova reďkovky, šalát, karfiol alebo skorý kaleráb na jesenný zber.

Studené parenisko bez hnoja vyhrieva len slnko, osieva a osádza sa spravidla koncom marca. Ešte všestrannejší je ľahký prenosný rám s oknami, ktorý počas roka sťahujete po záhonoch:

Najjednoduchšie provizórium: okolo záhona navŕšte z pôdy val vysoký 10–15 cm, na dlhšie strany položte laty a na ne okná. Zmestia sa pod ne len nízke druhy, napríklad reďkovky, šalát alebo valeriánka. Termíny platia pre stredné polohy, v teplých oblastiach začnete o 1–2 týždne skôr, na horách neskôr.

Parenisko cez zimu

Premrznutá zemina sa na jar prehrieva pomaly a rastliny sa v nej vyvíjajú neskoro. Po jesennom zbere preto parenisko nenechávajte len tak:

• Vrchnú zeminu aj spodnú vyhrievaciu vrstvu vyvezte až na dno a oddelene skompostujte.
• Dno urovnajte a vysypte asi 2 cm vrstvou hrubého piesku. Na jar potom hnoj ľahko oddelíte od dna.
• Parenisko naplňte suchým lístím a prikryte oknami, doskami, rohožami alebo fóliou zaistenou latami proti vetru. Lístie sa na jar použije na zakladanie.

Vyprázdnené parenisko môžete využiť aj ako zimný sklad zeleniny. Ako doň uložiť kapustovú a koreňovú zeleninu, opisuje článok skladovanie zeleniny na zimu.