Druhy zeleniny

Zelenina je všeobecný názov pre pestované plodiny, ktoré sa konzumujú surové alebo varené; jesť sa môžu plody, listy, hľuzy aj korene a podobne — podľa toho majú jednotlivé druhy zeleniny aj svoj názov.

Pre človeka je zelenina dôležitým zdrojom vitamínov a stopových látok (minerálnych prvkov), ku ktorým patria najmä vitamíny A, C a skupiny B a stopové prvky ako železo, draslík, horčík, zinok a iné.

Hoci názov zelenina najskôr vznikol z pomenovania zelenej farby, zelenina má dnes naozaj rôznorodé farebné zloženie – pozrite si nasledujúce druhy zeleniny: červené paradajky, červené, žlté a zelené papriky, oranžová mrkva alebo tekvica, biely koreňový petržlen či paštrnák…

So zeleninou sa v dejinách ľudstva stretávame od praveku. Zelené výhonky rastlín konzumovali už prví ľudia, ktorí ich ešte zbierali. Postupne však začali rastliny pestovať. Od stredoveku máme aj písomné doklady o pestovaní zeleniny – u nás sa napríklad najviac pestovala mrkva, hrach a kapusta. Jasnú príčinu to má v domácom pôvode týchto potravín, ale aj v tom, že sa dobre skladujú cez zimu a poskytujú svojim pestovateľom vitamíny aj v tomto ročnom období (rovnako ako z ovocných druhov jablká alebo hrušky).

Ďalšia zelenina k nám bola privezená počas kolonizačných výprav (zemiaky a paradajky z Ameriky). Zaujímavý je aj proces zmeny zeleniny zo zeleniny kráľov na zeleninu obyčajných ľudí a naopak. Zemiaky boli napríklad v Európe najprv na tanieroch francúzskych kráľov, kým sa dostali medzi obyčajný ľud. Špargľa bola naopak v Grécku pestovaná na liečebné účely a mali k nej prístup všetci bez rozdielu, potom sa v Európe konzumovala hlavne na kráľovských a cisárskych dvoroch.

Zelenina zahŕňa mnoho rôznych druhov, ktoré sa oplatí poznať, či už ste iba konzumentom, alebo sa dokonca pokúšate o vlastné pestovanie. Každý druh totiž potrebuje niečo iné (pôdu, zálievku, hnojenie). Základné delenie do druhov vychádza z toho, ktorá časť rastliny sa konzumuje. Zeleninu teda delíme do nasledujúcich skupín:

– plodová: uhorky, paradajky, melóny, ľuľok,

– koreňová: mrkva, koreňový petržlen, paštrnák, repa, zeler, kvaka, reďkovka, chren,

– listová: šalát, špenát,

– struková: hrach, fazuľa, šošovica, sója,

– cibuľová: cibuľa, cesnak, pór,

– hlúbová: kapusta, kel, karfiol, brokolica.

Nasledujúci zoznam zhŕňa všetky druhy zeleniny, ku ktorým na Hnojíku nájdete samostatný článok s návodom na pestovanie, výsev, zálievku aj hnojenie. Kliknutím sa dostanete rovno k danej plodine.

• Ačokča
• Artičoka
• Baklažán
• Bôb obyčajný
• Brokolica
• Cesnak kuchynský
• Cibuľa kuchynská
• Cícer
• Cuketa
• Čakanka obyčajná
• Čierny koreň
• Fazuľa
• Fenikel
• Hlávkový šalát
• Hrach
• Hrášok
• Chren
• Jarná cibuľka
• Kaleráb
• Kapusta hlávková
• Karfiol
• Kel
• Kvaka
• Ľuľok
• Melón cukrový
• Mrkva
• Paprika
• Paradajka
• Paštrnák
• Patizón
• Petržlen
• Rebarbora
• Reďkev
• Repa
• Sója
• Šošovica
• Špargľa
• Špenát
• Tekvica
• Tekvica obyčajná
• Topinambur
• Uhorka
• Vodný melón
• Zeler
• Zemiaky
• Žerucha

Zelená zelenina je v záhrade najpočetnejšia skupina: špenát, hlávkový šalát, brokolica, hrášok, cuketa, kaleráb, uhorka, špargľa a kel.

Biela zelenina zahŕňa karfiol, koreňový petržlen, paštrnák, zeler, chren a cesnak. Oranžová a červená patrí mrkve, tekvici, repe a paradajkám, fialová ľuľku a reďkvi.

Plodová zelenina je u pestovateľov aj konzumentov asi najobľúbenejšia. Vyrastá v rôznych farebných kombináciách (najmä papriky) a je radosť sledovať jej dozrievanie. Aby sa plodovej zelenine vo vašej záhrade naozaj darilo, doprajte jej veľa slnka a tepla, dostatočnú zálievku (nie však premokrenú pôdu) a pravidelné hnojenie, nech je úroda čo najvyššia. Určite sa môžete spoľahnúť na hnojivo Hnojík, ktoré – ak ho budete aplikovať pravidelne a od začiatku rastu – dodá vašim rastlinám živiny postupne počas sezóny. Plodovú zeleninu môžete pestovať, alebo aspoň predpestovať v skleníkoch, kde budete mať úrodu ešte o niečo vyššiu. Musíte však dávať pozor na plesne, ktoré sa v tomto prostredí môžu vyskytnúť, a skleník pravidelne vetrať!

Medzi druhy plodovej zeleniny patria paradajky, ktoré delíme na tyčkové a kríčkové; ďalej potom uhorky, medzi ktoré patria nakladačky a šalátovky (šalátovky pestujte výhradne v skleníku); papriky, melóny (vodné, žlté), ktoré sa oplatí pestovať len v teplejších oblastiach (Podunajská a Východoslovenská nížina) a ľuľok.

Koreňová zelenina je jednoduchá na pestovanie – za predpokladu, že o nej niečo viete. Potrebuje kyprú, hlbokú pôdu, v ktorej môže koreň dobre rásť. Na živiny je skôr skromná, stačí jej zrelý kompost. Čerstvý hnoj jej nesvedčí, mrkva a petržlen sa po ňom často rozkonárujú. Nepotrebuje ani tak slnko a teplo, ako skôr občasnú zálievku, najmä v horúcich dňoch. Nesmie však byť v premokrenej pôde, inak je náchylná na plesne a hnilobu. Koreňovú zeleninu vysievame priamo do pôdy do pripravených riadkov, a po vzídení ju musíme jednotiť – aby mala jedna rastlinka dosť miesta sama pre seba. Je to zdĺhavá práca, ale oplatí sa – v skutočnosti je to jediná práca, ktorú za celý čas pestovania budete okolo koreňovej zeleniny mať. POZN.: Zeler sa nevysieva v riadkoch, ale predpestované sadenice sa vysádzajú napríklad do záhonu s uhorkami.

Najčastejšie pestované druhy koreňovej zeleniny v našich záhradách sú mrkva, petržlen, zeler a reďkovka.

Listová zelenina nie je taká rozšírená, ako by si zaslúžila. Je veľmi jednoduchá na pestovanie, pretože rastie rýchlo, potrebuje však pôdu dobre zásobenú živinami a stálu vlahu. Je väčšinou zelená (aj keď existujú šaláty s rôznymi farbami – do fialova, do červena). Šaláty a špenáty rýchlo rastú, a tak ich môžete vysiať a zozbierať aj 2× do roka, pri postupnom výseve aj viackrát. A pritom sú šaláty aj špenát široko využiteľné v kuchyni, do šalátov, na ozdobu jedál, aj tepelne spracované. Všetka listová zelenina obsahuje kyselinu listovú, ktorú potrebujú mamičky v tehotenstve. A navyše je táto zelenina naozaj nízkokalorická, takže sa hodí aj na redukčnú diétu.

Okrem šalátov a špenátov patria medzi druhy listovej zeleniny aj špargľa, mangold, valeriánka poľná a čakanka šalátová.

Medzi strukovú zeleninu počítame všetky strukoviny: hrach, šošovicu, fazuľu a sóju. Teoreticky si všetko môžete dopestovať vo svojej záhrade, ale odporúčame zamerať sa len na 1 až 2 strukoviny, ktoré budete mať ako hlavné. Veľkou výhodou strukovín je to, že samy poskytujú hnojivo pre ďalšie generácie rastlín, stačí ich zvyšky po zbere zaryť alebo zaorať.

Hrach môžete vysievať ako jednu z prvých zelenín: spoločne s reďkovkami a špenátom. Naopak fazuľa potrebuje teplo a neznesie mráz – vysievajte ju až po ľadových mužoch (po 15. máji). Tyčková fazuľa potrebuje na rast oporu, aby mohla voľne šplhať nahor. Struky tak aj lepšie dozrievajú.

Zatiaľ čo hrášok môžete jesť surový, fazuľu a šošovicu je potrebné uvariť.

TIP: Čerstvé mladé struky fazule sa dajú konzumovať zelené (namiesto fazuliek), vždy však až po tepelnej úprave – surová fazuľa je jedovatá. Chuťovo sa pravým zeleným fazuľkám nevyrovnajú.

Cibuľová zelenina je taká zelenina, z ktorej konzumujeme podzemnú časť zvanú cibuľa. Cibuľa a cesnak sú na živiny skôr skromné (náročnejší je pór) a stačí im príležitostné prihnojenie, napríklad organickým hnojivom Hnojík. Chcú suché a svetlé miesto na slnku, pravidelnú zálievku, ale nesmie dôjsť k premokreniu pôdy – cibuľoviny by boli náchylné na plesne a hnilobu – niektoré druhy chorôb sa prejavia až pri skladovaní a vy ste potom nemilo prekvapení, že sa vám celá úroda pokazila. Preto zálievky je lepšie menej než viac.

Cibuľu aj cesnak po zbere viažeme do vencov a necháme dokonale uschnúť vonku na vzduchu. Potom skladujeme v debničkách na suchom a vetranom mieste.

Medzi druhy cibuľovej zeleniny patria: cibuľa, cesnak a pór.

Zelenina podľa čeľadí: prečo na tom záleží pri striedaní

Okrem delenia podľa jedlej časti sa zelenina triedi aj podľa botanických čeľadí. Pre záhradkárov je toto delenie užitočnejšie, než sa zdá. Rastliny jednej čeľade majú podobné nároky na živiny a napádajú ich rovnaké choroby a škodcovia. Keď ich pestujete rok čo rok na tom istom mieste, pôda sa jednostranne vyčerpá a choroby sa v nej hromadia. Platí preto pravidlo: rovnakú čeľaď nesaďte po sebe na ten istý záhon.

Ako z toho zostaviť striedanie

Najjednoduchšie je rozdeliť zeleninovú záhradu na tri záhony a plodiny každý rok posunúť o záhon ďalej. Na prvý záhon, pohnojený kompostom, prídu náročné plodiny: hlúboviny, paradajky, uhorky, tekvice, zeler, pór, šalát alebo špenát. Na druhý strukoviny, ktoré pôdu obohatia o dusík. Na tretí nenáročná zelenina: mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, reďkovka a cibuľa. Podrobný postup nájdete v článku osevný postup.

Viacročné rastliny do striedania nepatria. Špargľu, rebarboru a chren, rovnako ako trváce bylinky z čeľade hluchavkovitých (mäta, šalvia, tymian, medovka), dajte na okrajový záhon, kde môžu zostať rad rokov. Z hluchavkovitých sa ako zelenina pestuje len čistec hľuznatý.

Pozor na jedovatých príbuzných. Do čeľade mrkvovitých patrí aj bolehlav škvrnitý a drobnokvet psí. V záhrade rastú ako burina a mladé rastliny sa dajú zameniť s petržlenom alebo trebuľkou. Obe rastliny sú prudko jedovaté. Keď si nie ste istí, čo na záhone vzišlo, nejedzte to. Ako bolehlav spoznať, opisujeme v samostatnom článku.

Či už pestujete plodovú, koreňovú, alebo listovú zeleninu, všetky druhy zeleniny potrebujú výživnú pôdu. Hnojík je univerzálne prírodné hnojivo, ktoré dodá živiny postupne a hodí sa na celý záhon.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Podrobnejšie k jednotlivým skupinám: Plodová zelenina, Koreňová zelenina, Listová zelenina, Struková zelenina, Cibuľová zelenina. Praktický návod na celý záhon nájdete v článku Pestovanie zeleniny v záhrade.

www.wikipedia.org

www.obi.cz

www.receptyprimanapadu.cz