Ľuľok (Solanum): druhy, pestovanie a jedovaté plody
Ľuľok kučeravý, sladkohorký, jazmínokvetý, čierny aj baklažán – opis, pestovanie a hnojenie
Baklažán: kedy siať, sadiť a zberať
Vysievajte baklažán do sadbovačov v teple, klíči pri 22–25 °C.
Vysádzajte baklažán von až po ľadových mužoch na teplé, chránené miesto. Vo voľnej pôde len v najteplejších oblastiach; v chladnejších polohách pestujte baklažán vo fóliovníku alebo skleníku.
Zberajte baklažány, keď sú plne vyfarbené, lesklé a ešte pevné.
Ľuľok: rastlina z čeľade ľuľkovitých
Okrasné a úžitkové rastliny, niektoré s jedovatými plodmi
- Stanovište: slnečné až polotienisté; čerstvá, humusom bohatá pôda
- Výška: od 20 cm až do niekoľkých metrov
- Čas kvitnutia: máj – október, podľa druhu
- Množenie: výsevom alebo odrezkami
Medzi približne 1700 druhmi rodu Solanum, rozšírenými prevažne v tropických a subtropických oblastiach, je okrasných drevín len niekoľko.
K tomuto mnohotvarému rodu z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) patria také dôležité úžitkové rastliny, ako napr. zemiak, paradajka alebo baklažán, mnohé popínavé rastliny a stromy trópov a subtrópov, ale aj jednoročné či viacročné byliny a kry. Mnohé druhy sú veľmi teplomilné a zároveň túžia po slnku, iné sú skromnejšie a darí sa im aj v tieni. Početné druhy sa počítajú k liečivým rastlinám a obsahujú okrem iného väčšinou jedovaté alkaloidy, ktoré sa musia užívať veľmi opatrne. Do záhrady sa okrem spomínaných úžitkových rastlín hodia podmienečne aj popínavé rastliny náročné na teplo, ktoré sa potom vo voľnej pôde pestujú ako jednoročné. Okrem toho sa ponúka ešte niekoľko okrasných izbových rastlín.
Druhy Solanum majú striedavé jednoduché alebo zložené listy. Kvety stoja jednotlivo alebo vo vrcholíkoch, majú kolesovitú až takmer zvonkovitú korunu a päť- až desaťdielny, vytrvávajúci kalich. Plody sú mnohosemenné, pri niektorých druhoch jedlé bobule.
Ľuľok kučeravý (Solanum crispum)
Tento 3 – 4 m vysoký popínavý ker má staré vetvy drevnatejúce, kým mladé zostávajú často bylinné. Listy, v miernych zimách stálezelené, sú vajcovité až kopijovité, 7 – 12 cm dlhé, na báze okrúhle až srdcovité, na okraji často vlnito kučeravé. Modrofialové voňavé kvety v koncových, 7 – 10 cm širokých vrcholíkoch sa rozvíjajú od júna až do septembra. Plody sú žltkastobiele, veľkosti hrachu. Druh je domáci v Chile; pestuje sa tiež často v Anglicku pri múroch, najmä na špalieroch. Selekcia ‚Glasnevin‘ sa vyznačuje mimoriadne dlhým časom kvitnutia.
Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara): je jedovatý
Je domáci v celej Európe a v časti Ázie, rastie rád vo vlhku a pokiaľ možno v tieni, v lesoch a krovinách, na brehoch a na haldách štrku až asi do výšky 1700 m. Poloker so stonkami sčasti drevnatejúcimi rastie buď previsnuto, alebo poliehavo, prípadne sa pne po vhodných susedných rastlinách až do výšky 3 m. Jeho vajcovité, zašpicatené listy sú vyššie opatrené uškami. Od júna sa objavujú v riedkom súkvetí päťpočetné fialové kvety, v ktorých strede stoja ako kontrast do stĺpika združené peľnice, obklopené malými bielymi bodmi. Cípy korunných lupienkov sa ohýbajú dozadu. Potom sa vyvíja spočiatku žltý, neskôr sýtočervený bobuľovitý plod.
Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach mierne jedovatý alkaloid, bobule sa v žiadnom prípade nesmú jesť. Kedysi mal ľuľok sladkohorký iste veľký význam ako liečivá rastlina, ale ešte dnes sa oceňuje aspoň v homeopatii jeho účinok čistiaci krv a podporujúci močenie a potenie.
Ľuľok jazmínokvetý (Solanum jasminoides)
Krovitá rastlina s tenkými prútovitými výhonkami 50 cm až 2 m dlhými, šplhavými alebo poliehavými. Stálezelené listy sú jednoduché a celistvookrajové, niekedy tiež troj- až päťdielne. Ozdobné bielomodré kvety sú asi 2 cm široké, hlboko päťpočetné v metlinatých, koncových aj postranných strapcoch. Je doma v Južnej Amerike a Brazílii. V bezmrazých klimatických zónach veľmi krásny popínavý ker. U nás sa často ponúka ako kvitnúca črepníková rastlina.
Ľuľok čierny (Solanum nigrum): jedovaté bobule
Jednoročná rastlina, najviac 80 cm vysoká, rastie väčšinou na štrkovitých plochách, úhoroch a na poliach. V záhrade môže byť nepríjemnou burinou. Je rozšírená v mnohých varietách a formách. Nesie tmavozelené vajcovité a vykrajované listy, neveľké biele kvety a bobule, ktoré sú v zelenom nezrelom stave veľmi jedovaté; vyzreté modročierne plody sú už len mierne jedovaté. Napriek tomu si treba pri tejto rastline dávať pozor.
Baklažán (ľuľok baklažánový) – Solanum melongena
Zelenina z príbuzenstva paradajky a papriky; má plody rozmanitých tvarov a farieb
- Stanovište: pestovanie pod sklom na humóznej, kyprej pôde
- Rastový priestor: 70 x 50 cm
- Čas pestovania: predpestovanie mladých rastlín (výsev marec až apríl); výsadba v máji do skleníka
- Čas zberu: vzrastené a dobre vyfarbené plody
- Množenie: semenami
Baklažán z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) pochádza z tropickej východnej Indie a do Európy sa dostal až v stredoveku. Dorastá asi 1 m a rozvetvuje sa. Jeho stonky a listy sú chlpaté a majú ostne.
Pestovanie baklažánu v skleníku
V chladnejšej klíme je pestovanie úspešné iba pod sklom alebo fóliou. Výsev sa robí v marci až apríli, pri teplotách nad 20 °C. Asi po 2 týždňoch sa semenáčiky prepikírujú do kvetináčov a v máji sa vysadia v spone 70 x 50 cm do skleníka. Rastliny sa priviažu na šnúry alebo tyčky. Pri 6 – 7 postranných výhonkoch sa prípadne odstráni hlavný výhonok.
Rastliny bývajú napádané voškami a molicami. Baklažány sa zberajú nezrelé, keď sú vyrastené, lesknú sa a majú typickú odrodovú farbu. Semená sú v tomto čase ešte biele. Baklažány sa nedajú jesť surové.
Plody sa nesmú skladovať pod 8 °C. Pri nižších teplotách sa objavujú hnedé vpadnuté škvrny a plody rýchlo hnijú.
Kvetináčová priesada z januárového výsevu
Vo vykurovanom skleníku sa baklažán pestuje v mnohom rovnako ako paprika. Najlepšie výsledky dáva kvetináčová priesada z januárového výsevu. Rastliny idú do skleníka vzrastené, po výsadbe nestoja v raste a prvé plody nesú skôr. V nevykurovanom skleníku alebo fóliovníku platia termíny z predchádzajúceho odseku: výsev v marci až apríli a výsadba v máji.
| Fáza | Kedy | Teplota / spon |
|---|---|---|
| výsev | január | 20–25 °C |
| ďalší rast priesad a rastlín po výsadbe | po vzídení | 18–22 °C |
| výsadba kvetináčovej priesady | podľa vykurovania skleníka | spon 30–40 × 40 cm |
| prvý zber | asi 1,5–2 mesiace po výsadbe | – |
Skleníková príručka uvádza hustejší spon 30–40 × 40 cm. Širší spon 70 × 50 cm dáva rastlinám viac miesta na rozkonárenie a lepšie prevetranie. Po výseve udržiavajte vyššiu teplotu, na ďalší rast ju mierne znížte.
Plody zberajte včas a nenechávajte ich na rastline prezrieť, pretože prezreté plody strácajú chuť. Kedy vysievať a sadiť ďalšiu skleníkovú zeleninu, nájdete v článku Kalendár skleníka.
Baklažán vonku a v pareništi
Nároky na teplo má baklažán podobné ako paprika. Vonku sa mu darí len v teplých chránených polohách, najlepšie pri južnej stene, na ľahšej, teplej, humóznej a hlbokej pôde. Ťažká, vlhká a studená pôda sa nehodí. V menej priaznivých polohách pomôže parenisko, prenosný pareniskový rám, tunel alebo nastielanie pôdy fóliou.
- Priesady: výsev začiatkom marca do misiek alebo debničiek v skleníku či pareništi, pikírovanie na 8 – 10 cm alebo do kvetináčov s priemerom 8 – 10 cm. Teplota pri pestovaní priesad nemá klesnúť pod 18 °C.
- Výsadba: do polotepleho alebo studeného pareniska koncom apríla, na záhon koncom mája až začiatkom júna. Spon 40 × 40 až 50 × 50 cm. Pôdu pripravte rovnako ako pre paradajky, baklažán môže nasledovať aj po zozbieraných reďkovkách. Za chladu rastliny prikryte.
- Tvarovanie: pre veľké plody nechajte len 4 najsilnejšie výhonky a na nich 5 – 7 plodov, ostatné výhonky aj drobné plody vyštipnite.
- Zálievka: v čase tvorby plodov je baklažán na vodu náročný.
- Zber: pred plnou zrelosťou, keď je dužina pevnejšia a chutnejšia. Plody odrezávajte aj so stopkou.
Odporúčané odrody baklažánu: Bonica, Black King, Tania, Adona a Lange Violette
- ‚Bonica‘
- ‚Black King‘
- ‚Tania‘
- ‚Adona‘
- ‚Lange Violette‘
Horcový stromček (ľuľok Rantonnetov) v kocke
Horcový stromček s modrofialovými kvetmi je nádobová rastlina, ktorá sa v lete pestuje vonku a na zimu sa presúva dovnútra.
| Druh | Stanovište | Výška (cm) | Pôda | Rez | Poznámka, prezimovanie |
|---|---|---|---|---|---|
| horcový stromček (Lycianthes rantonnetii, predtým Solanum rantonnetii) | slnko–polotieň | 150–200 | vlhkejšia | november–december, skrátiť až o polovicu | popínavý; v zime opadáva |
Výška platí pre rastlinu v nádobe, termín rezu sa týka hlavne rastlín, ktoré zimujú vnútri.
Hnojenie baklažánu: čím hnojiť ľuľkovité
Baklažán je na živiny rovnako náročný ako jeho príbuzní paradajka a paprika – po celý čas, keď nasadzuje a zväčšuje plody, potrebuje vyrovnaný prísun dusíka, fosforu a draslíka. Prírodné organické hnojivo Hnojík uvoľňuje živiny postupne, takže rastlina v skleníku nedostane nárazovú dávku a nerastie len do listu.
Postup pri príbuzných plodinách opisuje Hnojenie paradajok a Hnojivo na papriky, celú skupinu potom Hnojenie – zelenina. Ako vybrať jedno hnojivo pre celú záhradu, rozoberá Univerzálne hnojivo, pomery živín vysvetľuje NPK hnojivo. Konkrétne dávky nájdete v dávkovaní.
Hnojivo na baklažán: nákup v e-shope
Ďalšie zaujímavé články
O baklažáne v kuchyni aj na záhone píšeme podrobne v článku Baklažán. Ďalšie ľuľkovité plodiny do záhrady: Pestovanie paradajok, Hnojivo na papriky a Zemiaky. Okrasnú, ale jedovatú príbuznú predstavuje Durman. Celú skupinu zhŕňa Plodová zelenina a Pestovanie zeleniny v záhrade.
Baklažán — Fotky našich záhradkárov
Zdroje fotografií: Foto: Schlaghecken Josef, CC BY 4.0
