Ľuľok (Solanum): druhy, pestovanie a jedovaté plody
Ľuľok kučeravý, sladkohorký, jazmínokvetý, čierny aj baklažán – opis, pestovanie a hnojenie
Ľuľok: rastlina z čeľade ľuľkovitých
Okrasné a úžitkové rastliny, niektoré s jedovatými plodmi
- Stanovište: slnečné až polotienisté; čerstvá, humusom bohatá pôda
- Výška: od 20 cm až do niekoľkých metrov
- Čas kvitnutia: máj – október, podľa druhu
- Množenie: výsevom alebo odrezkami
Medzi približne 1700 druhmi rodu Solanum, rozšírenými prevažne v tropických a subtropických oblastiach, je okrasných drevín len niekoľko.
K tomuto mnohotvarému rodu z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) patria také dôležité úžitkové rastliny, ako napr. zemiak, paradajka alebo baklažán, mnohé popínavé rastliny a stromy trópov a subtrópov, ale aj jednoročné či viacročné byliny a kry. Mnohé druhy sú veľmi teplomilné a zároveň túžia po slnku, iné sú skromnejšie a darí sa im aj v tieni. Početné druhy sa počítajú k liečivým rastlinám a obsahujú okrem iného väčšinou jedovaté alkaloidy, ktoré sa musia užívať veľmi opatrne. Do záhrady sa okrem spomínaných úžitkových rastlín hodia podmienečne aj popínavé rastliny náročné na teplo, ktoré sa potom vo voľnej pôde pestujú ako jednoročné. Okrem toho sa ponúka ešte niekoľko okrasných izbových rastlín.
Druhy Solanum majú striedavé jednoduché alebo zložené listy. Kvety stoja jednotlivo alebo vo vrcholíkoch, majú kolesovitú až takmer zvonkovitú korunu a päť- až desaťdielny, vytrvávajúci kalich. Plody sú mnohosemenné, pri niektorých druhoch jedlé bobule.
Ľuľok kučeravý (Solanum crispum)
Tento 3 – 4 m vysoký popínavý ker má staré vetvy drevnatejúce, kým mladé zostávajú často bylinné. Listy, v miernych zimách stálezelené, sú vajcovité až kopijovité, 7 – 12 cm dlhé, na báze okrúhle až srdcovité, na okraji často vlnito kučeravé. Modrofialové voňavé kvety v koncových, 7 – 10 cm širokých vrcholíkoch sa rozvíjajú od júna až do septembra. Plody sú žltkastobiele, veľkosti hrachu. Druh je domáci v Chile; pestuje sa tiež často v Anglicku pri múroch, najmä na špalieroch. Selekcia ‚Glasnevin‘ sa vyznačuje mimoriadne dlhým časom kvitnutia.
Ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara): je jedovatý
Je domáci v celej Európe a v časti Ázie, rastie rád vo vlhku a pokiaľ možno v tieni, v lesoch a krovinách, na brehoch a na haldách štrku až asi do výšky 1700 m. Poloker so stonkami sčasti drevnatejúcimi rastie buď previsnuto, alebo poliehavo, prípadne sa pne po vhodných susedných rastlinách až do výšky 3 m. Jeho vajcovité, zašpicatené listy sú vyššie opatrené uškami. Od júna sa objavujú v riedkom súkvetí päťpočetné fialové kvety, v ktorých strede stoja ako kontrast do stĺpika združené peľnice, obklopené malými bielymi bodmi. Cípy korunných lupienkov sa ohýbajú dozadu. Potom sa vyvíja spočiatku žltý, neskôr sýtočervený bobuľovitý plod.
Rastlina obsahuje vo všetkých svojich častiach mierne jedovatý alkaloid, bobule sa v žiadnom prípade nesmú jesť. Kedysi mal ľuľok sladkohorký iste veľký význam ako liečivá rastlina, ale ešte dnes sa oceňuje aspoň v homeopatii jeho účinok čistiaci krv a podporujúci močenie a potenie.
Ľuľok jazmínokvetý (Solanum jasminoides)
Krovitá rastlina s tenkými prútovitými výhonkami 50 cm až 2 m dlhými, šplhavými alebo poliehavými. Stálezelené listy sú jednoduché a celistvookrajové, niekedy tiež troj- až päťdielne. Ozdobné bielomodré kvety sú asi 2 cm široké, hlboko päťpočetné v metlinatých, koncových aj postranných strapcoch. Je doma v Južnej Amerike a Brazílii. V bezmrazých klimatických zónach veľmi krásny popínavý ker. U nás sa často ponúka ako kvitnúca črepníková rastlina.
Ľuľok čierny (Solanum nigrum): jedovaté bobule
Jednoročná rastlina, najviac 80 cm vysoká, rastie väčšinou na štrkovitých plochách, úhoroch a na poliach. V záhrade môže byť nepríjemnou burinou. Je rozšírená v mnohých varietách a formách. Nesie tmavozelené vajcovité a vykrajované listy, neveľké biele kvety a bobule, ktoré sú v zelenom nezrelom stave veľmi jedovaté; vyzreté modročierne plody sú už len mierne jedovaté. Napriek tomu si treba pri tejto rastline dávať pozor.
Baklažán (ľuľok baklažánový) – Solanum melongena
Zelenina z príbuzenstva paradajky a papriky; má plody rozmanitých tvarov a farieb
- Stanovište: pestovanie pod sklom na humóznej, kyprej pôde
- Rastový priestor: 70 x 50 cm
- Čas pestovania: predpestovanie mladých rastlín (výsev marec až apríl); výsadba v máji do skleníka
- Čas zberu: vzrastené a dobre vyfarbené plody
- Množenie: semenami
Baklažán z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae) pochádza z tropickej východnej Indie a do Európy sa dostal až v stredoveku. Dorastá asi 1 m a rozvetvuje sa. Jeho stonky a listy sú chlpaté a majú ostne.
Pestovanie baklažánu v skleníku
V chladnejšej klíme je pestovanie úspešné iba pod sklom alebo fóliou. Výsev sa robí v marci až apríli, pri teplotách nad 20 °C. Asi po 2 týždňoch sa semenáčiky prepikírujú do kvetináčov a v máji sa vysadia v spone 70 x 50 cm do skleníka. Rastliny sa priviažu na šnúry alebo tyčky. Pri 6 – 7 postranných výhonkoch sa prípadne odstráni hlavný výhonok.
Rastliny bývajú napádané voškami a molicami. Baklažány sa zberajú nezrelé, keď sú vyrastené, lesknú sa a majú typickú odrodovú farbu. Semená sú v tomto čase ešte biele. Baklažány sa nedajú jesť surové.
Plody sa nesmú skladovať pod 8 °C. Pri nižších teplotách sa objavujú hnedé vpadnuté škvrny a plody rýchlo hnijú.
Odporúčané odrody baklažánu: Bonica, Black King, Tania, Adona a Lange Violette
- ‚Bonica‘
- ‚Black King‘
- ‚Tania‘
- ‚Adona‘
- ‚Lange Violette‘
Hnojenie baklažánu: čím hnojiť ľuľkovité
Baklažán je na živiny rovnako náročný ako jeho príbuzní paradajka a paprika – po celý čas, keď nasadzuje a zväčšuje plody, potrebuje vyrovnaný prísun dusíka, fosforu a draslíka. Prírodné organické hnojivo Hnojík uvoľňuje živiny postupne, takže rastlina v skleníku nedostane nárazovú dávku a nerastie len do listu.
Postup pri príbuzných plodinách opisuje Hnojenie paradajok a Hnojivo na papriky, celú skupinu potom Hnojenie – zelenina. Ako vybrať jedno hnojivo pre celú záhradu, rozoberá Univerzálne hnojivo, pomery živín vysvetľuje NPK hnojivo. Konkrétne dávky nájdete v dávkovaní.
Hnojivo na baklažán: nákup v e-shope
Ďalšie zaujímavé články
O baklažáne v kuchyni aj na záhone píšeme podrobne v článku Baklažán. Ďalšie ľuľkovité plodiny do záhrady: Pestovanie paradajok, Hnojivo na papriky a Zemiaky. Okrasnú, ale jedovatú príbuznú predstavuje Durman. Celú skupinu zhŕňa Plodová zelenina a Pestovanie zeleniny v záhrade.
